Vianočný zázrak

„Ach...tak ďalšie Vianoce budem sám.“

Kakashi sa zahľadel na vianočný stromček, štyri horiace sviečky na adventnom venci, malého Kevina v televízii pripravujúceho plán boja a povzdychol si:

„Ďalší rok prežitý medzi týmito štyrmi stenami. Len ja, moje peniaze, moja sláva a... a samota.“

Vstal, vypol televíziu, sfúkol sviečky a obliekol si bundu. Silno zatresol dvere na byte a rozbehol sa preč. Čo najďalej od toho luxusne zariadeného a predsa tak prázdneho bytu. Čo najďalej od tej vianočnej výzdoby z ktorej sa nedokázal tešiť.
Kakashi mal dobrú kondíciu a tak ubehol dobrý kus cesty kým mu konečne došiel dych, avšak všade navôkol boli vianočné stromčeky, všade navôkol boli blikajúce svetielka, tuční červení Santa Clausovia ktorí sa smiali, nie, vysmievali sa mu. Vysmievali sa z jeho samoty, z jeho nešťastia. Vysmievali sa mu, pretože aj keď mal peniaze, dostatok jedla, strechu nad hlavou a bol slávny človek, nemal to, čo všetci naháňame celý život a len málo z nás to dosiahne, nemal šťastie. Otočil sa doprava, doľava... chytil sa za hlavu. Všade naokolo boli Vianoce, len v jeho srdci nie. Kľakol si na kolená a sklonil hlavu.

„Nenávidím Vianoce...Nenávidím Vianoce. NENÁVIDÍM VIANOCE!“

Nikto mu však neodpovedal. Nikto sa nesnažil zmeniť jeho názor. Bol sám. Ako vždy. Boli totiž dve hodiny ráno.

„Prečo... prečo som sa narodil? Prečo musím žiť? Prečo som taký zbabelý a nezabil som sa už dávno? Prečo som nezomrel vtedy... ?“

Jeho otázky však ostali nezodpovedané.

Kakashi cítil ako sa mu do kostí zabodáva chlad. Nečakané. Veď kľačal v polozamrznutom snehu a umelé modré svetielka blikajúce na vianočnom stromčeku veľa tepla nevydali. Akosi sa mu tá bolesť zapáčila, ľahol si do snehu a rozopol si bundu. Mráz mu pomaly vnikal do tela, obaľoval mu svaly, kosti a pomaly sa menil na príjemné teplo. Kakashi chcel zdvihnúť ruku. Šlo to len veľmi ťažko a bolelo to, a tak ju položil naspäť do snehu a zatvoril oči.

„Šťastné a veselé, oci... už idem za tebou.“

Na chvíľku otvoril oči, videl len modré rozmazané svetlo. Nemohol zaostriť. Usmial sa a opäť zatvoril oči. Chcel zase niečo povedať ale už to nešlo, jeho ústa boli príliš stuhnuté a na celom teple cítil neskutočné teplo, priam horko.

, Už umieram. Konečne. Ani to nebolo také ťažké. Prečo ma to nenapadlo skôr? Takto moje telo ani nebude smrdieť, heh. Ušetria aj na mraziarenskom boxe v márnici. Heh. Na staré kolená som začal byť vtipný. Ah, už nevládzem ani rozmýšľať.´

Tma.

* * *

Naruto sa potuloval po meste, lebo jeho spolubývajúci si doviedol na intrák nejakú buchtu. Peniaze na to aby mohol ísť do krčmy však nemal a všetci kamaráti chceli mať súkromie s rodinou. Bol sám. Ako každé Vianoce.

Prišiel až k vianočnému stromčeku na námestí a v očiach sa mu zaleskli slzy. Tak veľmi miloval vianočnú atmosféru. Ľudia si kupovali darčeky, všetko zdobili, dokonca niečo hodili aj do klobúkov žobrákom, spievali vianočné koledy... boli o čosi milší ako inokedy. Tak veľmi túžil po tom, aby aj on mal niekoho s kým by strávil Vianoce. Ale len preto, že je sám, ich predsa neznenávidí! Vianoce sú nádherné, atmosféru lásky môžete cítiť z filmov, ľudí, z ovzdušia, aj keď ste sami. Nikto mu ich nezničí!

Vtom si všimol akýsi tieň pod stromčekom. Podišiel bližšie.

„Kakashi sensei! Preboha! Pán profesor!!! Sensei!“

Priskočil k nemu, kľakol si a dotkol sa jeho krku.

„Máte tak slabučký pulz, preboha pán profesor, čo ste tu robili, ste opitý či čo?“

Naruto sa snažil Kakashiho vziať do náručia ale bol príliš ťažký.

„Neunesiem vás, profesor, musím zavolať záchranku.“

Naruto zavolal sanitku. Pani na telefóne mu povedala že sa má pokúsiť nejako Kakashiho ohriať.

„Ku* va ako ho mám asi zohriať keď tu nič nie je?“
„Vlastným telom.“
„Čože? Ako?“
„Rozopnite si bundu, prípadne košeľu a ohrejte ho.“

Naruto radšej zložil. Bolo to také... teplé, ale keď sa pozrel do profesorovej bielej tváre rýchlo si to rozmyslel. Rozopol si bundu a pritiahol si Kakashiho k sebe. Naaranžoval si ho tak, akoby Kakashi na ňom obkročmo sedel, a tvárou sa opieral o Narutovu hruď. Naruto ho však musel poriadne držať aby profesor z neho nespadol. Cítil ako z neho sála chlad a modlil sa ku všetkým bohom aby si záchranka pohla, pretože sensei bol ťažký a už aj samotnému Narutovi začala byť zima.

Sanitka prišla za dvadsať minút a naložila nielen Kakashiho ale aj Naruta. Potrebovali od niekoho vedieť čo sa zbežne stalo, adresu a tak ďalej.

Kakashiho dali na jednotku intenzívnej starostlivosti a Narutovi dali nejakú infúziu pretože kým tam sedel s rozopnutou bundou a snažil sa ohriať senseia, stúpla mu teplota. Keď mu ju lekári zrazili, vyspovedali ho a nakoniec ho zaviedli za Kakashim.

Naruto vošiel do izby. Bolo v nej šero, svietil len monitor na ktorom behali údaje o Kakashiho životných funkciách. Ten ležal prikrytý hrubým paplónom a do tváre sa mu pomaly vracala farba. Lekári povedali, že Naruto prišiel dosť rýchlo takže Kakashiho zachránil. Bol síce poriadne podchladený a v bezvedomí ale všetky životné funkcie má v poriadku. Nechajú si ho tam cez noc a ráno keď sa preberie môže ísť domov.

„Niekto však naňho musí dohliadať pán Uzumaki.“
„Rodina, nie?“
„Obávam sa, že budete musieť prísť ráno, odprevadiť ho domov a ubezpečiť sa, že tam s ním niekto bude.“
„Nemám problém ostať tu aj cez noc, ale čo budem robiť keď bude jeho byt prázdny?“
„Nuž... pán Uzumaki to je už len na vašom svedomí. Ale nemal by ostať sám, mám taký pocit, že neodpadol ani nič podobné, on si asi do snehu ľahol sám.“
„Akože sa pokúsil o samovraždu?“
„Vyzerá to tak.“
„Ale...ale...
„Preto vám hovorím, že bude najlepšie ak s ním ostanete, alebo ho vezmite k sebe domov.“

Narutovi stislo srdce pri slove „domov“.

„Dobre pán doktor, ostanem s ním.“

Naruto sa natiahol na vedľajšiu posteľ, pretože na nej nikto neležal a v tom momente zaspal spánkom spravodlivých. Bol psychicky vyčerpaný a bol rád, že je niekde kde je teplo a ticho, aj keď to bolo v nemocnici.

* * *

„Au...bolia ma kríže. A je mi strašná zima. Auuu...“
„Ticho. Spím.“
„Kto... kto je tu?“
„Ticho ti hovorím...ach! Sensei! Už ste hore? Prepáčte!“

Naruto vyskočil z postele ako namydlený blesk a priskočil ku Kakashimu. Ten sa snažil posadiť sa.

„Prečo.. prečo som v nemocnici? Prečo som taký slabý? A... prečo si tu ty?“
„Ehm... pán profesor Kakashi, šiel som sa v noci prejsť a vy ste ležali v snehu pod vianočným stromčekom a mali ste strašne slabý pulz, tak som vám zavolal sanitku. Lekári mi povedali, že by ste nemali byť sám, a preto som tu prespal a odprevadím vás domov.“
„Nemal by si byť s rodinou Naruto? Ja si poradím.“

Naruto odvrátil hlavu.

„Nie, pán profesor, ja nemusím byť s rodinou.“
„Ako to?“
„Pán profesor, ja nemám rodinu, a nebavme sa o tom prosím vás.“
„Naruto, prepáč prosím ťa. To som nevedel.“
„Nevadí, pán profesor. Tak aspoň vidíte, že mi nerobí problém odprevadiť vás domov.“

Kakashi s Narutom počkali na rannú vizitu a potom si vzali taxík. Naruto chcel aby ich odviezla sanitka ale Kakashi prostestoval, sanitky sú predsa pre chorých ľudí a jemu nič nie je.

Keď Kakashi otvoril dvere svojho bytu, Narutovi spadla sánka až na zem. Už u svojho profesora pár krát bol na doučovaní ale to bolo počas všedných dní, cez rok. Teraz boli všade vianočné dekorácie, svietiace ozdoby a nádherný dvojmetrový vianočný stromček zladený do červenej a zlatej. Stôl v obývačke bol pikrytý červeným obrusom a na ňom bol honosne vyzdobený zlatý adventný veniec so štyrmi trblietavými červenozlatými sviečkami. Naruto k nemu pribehol a sviečky zapálil.

„Pán profesor! Máte tak nádhernú vianočnú výzdobu!“
„Keď myslíš,“ povedal Kakashi nevrlejšie ako by chcel. On sa zo svojej výzdoby nevedel tešiť.
„Sensei, no tak, usmejte sa na svet. Čo povedia vaši blízki keď sem prídu a vy sa budete na nich mračiť?“
„Naruto, akí blízki?“
„Čo? K vám neprídu rodičia? Brat? Sestra? Alebo nejaké dieťa z vášho manželstva?“
Kakashi sa začal smiať až mu slzy vyhŕkli. Samozrejme, Naruto nemal odkiaľ vedieť, že on žije sám a nemá žiadnych rodičov.

„Naruto, moja matka zomrela pri pôrode, bola anorektička a pôrod nezvládla, je zázrak že ja som prežil, narodil som sa podvyživený a tri dni som bojoval o život. Otec sa zabil keď som mal desať rokov. Som jedináčik a starí rodičia mi zomreli postupne, počas štúdií. Manželku som mal ale nemali sme dieťa a žili sme spolu iba jeden rok, potom sme sa rozviedli a ja s ňou nie som v kontakte.“

Naruto neslušne zízal na Kakashiho a nevedel čo povedať. Ten otvoril bar a vytiahol fľašu vína. Otvoril ho a nalial si po okraj. Priložil pohár k perám a až potom ho napadlo, že by mal ponúknuť aj Naruta, ktorý stále len stál a zízal.

„Dáš si?“
„Č...čo prosím?“
„Či si dáš tiež vína?“
„Ale pán profesor! Máte v sebe horu liekov nemôžete piť!“
„Je mi to jedno.“
„Tak... tak aspoň urobte vianočný punč!“

Ani sám nevedel prečo to povedal ale keď si to uvedomil, zdalo sa mu to ako skvelý nápad.

„Pán profesor navarme si dva litre vianočného punču a upečme si medovníčky a rybu a... a nejakú kapustnicu! Pán profesor urobme si Štedrú večeru.“

Narutovi žiarili oči a vyškieral sa ako mesiačik na hnoji. Kakashi sa najskôr mračil a už-už chcel odmietnuť ale Naruto zase prehovoril.

„Pán profesor, doteraz sme boli na Štedrý deň obaja sami, ale tento rok sme sa stretli, akoby nás spojil osud, keď už som tu, keď už na vás musím dávať pozor, tak nespime, neseďme v kúte a nenadávajme na krutý svet, urobme si Vianoce! Už nie sme sami, sme dvaja, viem že sa skoro vôbec nepoznáme a asi ma ani nemáte rád ale, pán profesor, doteraz som bol vždy sám, a chcel som mať Vianoce ako ostatní ľudia, chcel som... túžil som... teraz mám šancu. Prosím, neberte mi to. Nemôžem vám sľúbiť že sa vám to bude páčiť, ale sľubujem vám, že sa budem snažiť zo všetkých síl.“

Kakashiho tento prejav veľmi dojal, pretože na chlapcovi videl, ako túži Vianoce s niekým osláviť, ako túži po ľudskej blízkosti. Zhlboka sa nadýchol a sám neveril že to ide povedať.

„No tak dobre. Urobíme si Vianoce, Naruto.“
„Yeaaaah! So This is Christmaas!“

Naruto vyskočil tri metre do výšky a skákal a kričal a smial sa akoby sa dozvedel že zavládol svetový mier.

„Ale máme všetky potraviny ktoré potrebujeme?“
„Áno všetko mám v špajzi.“
„A prečo ste teda odmietali...?“
„Ja neviem.“

Naruto pokrútil hlavou a vrhol sa na Kakashiho kuchyňu. Ten sa len čudoval ako niekomu môže vyčariť úsmev na tvári taká vec ako vianočný punč alebo kapustnica. Nechápal čo na tom ľudia vidia. Veď sú to len...Vianoce. Naruto vytiahol obrovský hrniec a vylial tam snáď tri litre vína. Potom vytiahol ďalší hrniec a začal krájať kapustu. Kakashi sa najskôr len prizeral ale keď ho drzý Naruto okríkol začal hľadať klobásy a sušené hrozienka. Naruto dostal svoj sen, svoj darček a zaprisahal sa, že Kakashi bude šťastný tiež.

Kapustnica rozvoniavala, Kakashi akurát vaľkal na stole cesto a Naruto umýval formičky, keď vtom ho niečo napadlo.

„Počkajte sensei, ja chcem tiež vaľkať, doumývajte to za mňa.“

Kakashi neprotestoval a začal si utierať ruky do utierky keď vtom Naruto vzal do hrste múku a šmaril ju senseiovi do tváre. Tomu spadla sánka až k zemskému jadru a zaťal päste až mu zbeleli hánky. Naruto sa však nebál, čo má prísť príde.

„Hahaha, sensei vyzeráte biely akoby ste spadli do múky. Ach počkať, nespadli ste do nej náhodou?“

Naruto vyplazil na Kakashiho jazyk a zdrhal na druhý koniec bytu. Kakashi sa za ním rozbehol a v ruke držal balík múky. Naruto schytil sprchu a namieril ju na Kakashiho.

„Nepribližujte sa! Inak budete mať na kscihte masku čo vám ani kozmetička nespraví.“

Kakashi vychrstol múku na Naruta a ten pustil vodu.

„Aaargh! Zabijem ťa!“
„To by ste ma museli najprv chytiť!“

Kakashi skočil na Naruta a sotil ho na zem, avšak pošmykol sa na kaluži vody a spadol na neho. Možno len dve sekundy ostal ležať na mladom blonďáčikovi ale za ten čas sa v ňom odohrala neskutočná zmena. Uvidel v Narutových očiach šťastie, radosť, lásku a pritom jeho študent nemal nikoho, žiadnu rodinu. Ako to že on dokázal byť šťastný a Kakashi nie?

Naruto pocítil na svojom tele Kakashiho váhu, ucítil v nose jeho neidentifikovateľnú, príťažlivú vôňu a uvidel v jeho očiach bolesť a strach. Veľký strach. Natiahol ruku a dotkol sa jeho líca. Kakashiho líce bolo horúce. Nežne ho pohladil od lícnej kosti až po bradu , zotrel mu múku a dotkol sa jeho krku kde pocítil zbesilý pulz. Až potom si uvedomil, aké je čudné to čo urobil, a tak sa to snažil zahovoriť.

„Kakashi sensei nemáte horúčku? Akoby som sa dotkol ohňa.“

Chmatol ho za čelo a potom ho jemne zo seba zhodil. Kakashi sa zosunul na zem ale vyzeralo to tak, že nemá nejakú veľkú ambíciu vstať. Bol vyvedený z miery. Ležal na zemi, zo sprchy naňho stále dopadala horúca voda a zmývala mu z tváre múku. Vsakovala mu do vlasov a on len ležal a ležal.

„Vstávajte, Kakashi sensei inak prechladnete.“
„Naruto... si šťastný?“
„Áno, ale čo je to za otázku?“
„Koľko máš rokov?“
„Dvadsať Kakashi sensei ale prečo sa pýtate?“
„Dvadsať rokov bez rodiny... ako to že si šťastný?“
„Prečo by som mal smútiť? Vychovávateľky v detskom domove som mal dobré, učiteľov a kamarátov tiež, nemám dôvod smútiť.“
„Naruto...“

Kakashi si sadol a musel sa premáhať aby sa nerozplakal.

„Naruto, môžem ťa objať?“
„Nuž, ak chcete tak vám brániť nebudem.“

Kakashi padol Narutovi do náruče a pritisol si ho k sebe. Položil hlavu na jeho rameno a zhlboka dýchal aby ovládol slzy. Naruto chcel pohladiť Kakashiho po mokrých vlasoch ale potom ruku stiahol späť. Medzi mužmi sa to nepatrí a navyše, už urobil viac ako sa sluší. Kakashi rozmýšľal čo do šľaka má teraz urobiť, nastávalo trápne ticho keď vtom začuli divné zvuky z kuchyne.

„Doriti! Naša večera!!“

Obaja vystrelili ako namydlené blesky ale kapustnicu aj polozhorené medovníčky zachránili.

Ani jednému z nich sa nechcelo čakať až do večera a tak si zo štedrej večere urobili vianočný obed. Okolo jednej zasadli za bohato prestretý stôl.

„Počkať! Musíme sa pomodliť!“

Kakashi sa na Naruta pozrel akoby videl ducha.

„Ja sa neviem modliť, som ateista.“
„Tak sa chyťte mojich rúk, ja sa budem modliť aj za vás.“

Kakashi Naruta opatrne chytil za obe ruky a ten zatvoril oči a spustil tichým hlasom Otčenáš, Zdravas a Verím v Boha. Ani raz nezaváhal a ani raz neotvoril oči a tak si ho Kakashi dobre poobzeral. Za rok a pol v škole ho už videl mnohokrát ale ani raz si nevšimol akú má jemnú ružovkastú pokožku, aké má hodvábne zlaté vlasy a akú má štíhlu jemne osvalenú postavu. Radšej ani neuvažoval nad tým prečo tak o svojom študentovi zmýšľa.

„A pane môj na nebesiach ďakujem ti za tento deň, ďakujem ti za to že si vyslyšal moje prianie a že si mi dovolil po prvý krát osláviť Vianoce. Ďakujem ti za to, že aspoň dnes nie som sám. Ďakujem.“

Kakashiho Narutove slová opäť dojali, a tak si radšej sadol a pustil sa do kapustnice.

„Mňaaam, dobre sme navarili pán profesor že?“

Spokojný Naruto si hladkal plné bruško a olizoval sa.

„Dúfam Naruto, že máš v brušku ešte miesto na vianočný punč!“
„Ale sensei, na to budem mať v brušku miesto aj keby som zjedol vás!“

Zo sporáka vzali pariaci sa hrniec punču a naliali si do pohárov. Zapli telku a vyvalili sa na gauč. Prikryli sa dekou a pokojne začali popíjať a komentovať vianočné filmy.

Po piatom pohári punču už nekomentovali ale smiali sa na plnú hubu. Kakashi prestal uvažovať pochmúrne a prepustil svoje zmýšľanie Narutovi. Chcel nasať čo najviac šťastia a radosti ktorá z neho sálala.

„N- Naruto... ty si si vždy prial ako darček na Vianoce, s niekým tie Vianoce tráviť?“
„Hej, hehe, hej, to som si vždy prial. Načo by mi boli darčeky a peniaze keď som bol vždy sám? Túžil som len po blízkosti iného človeka...senseiii.“
„N-nevolaj ma sensei, cítim sa tak starooo.“
„Ale, veď ste môj profesor, senseei.“
„Ale dnes nie, dnes som tvoj vianočný darček Naruto. Splň mi aj ty moje prianie.“
„T-tak dobreee, Kakashiii, hehehe, Kakashiii, máte, prepá-š, máš tak krásne meno.“

Kakashi sa zahľadel na Naruta, ktorý prižmúrenými očami sledoval televíziu. Ten si po chvíľke senseiove zízanie všimol a snažil sa zaostriť na neho.

„Kakashi, a čo si si vždy prial ty?“

Kakashi neodpovedal a odvrátil zrak ale Naruto ho chmatol za bradu a donútil pozrieť sa mu do očí.

„Kakashi. Odpovedz. Ja som sa ti už zdôveril dosť.“
„Ja... ja som si vždy prial aby som nebol sám a aby... aby... aby ma niekto mal rád. Len... len už nechcem byť sám. Už nie. To jediné si prajem.“
„Ak ti to bude stačiť, ak ti bude stačiť jeden bezcenný a bezvýznamný študent, tak... tak, ja vás, ja ťa mám rád Kakashi. Ja ťa mám veľmi rád, pretože si mi splnil moje najväčšie prianie.“

Kakashi sa zadíval Narutovi hlboko do jeho rozžiarených svetlých očí a otvoril ústa. Chcel niečo povedať ale vtom sa naňho Naruto vrhol, prevalil ho, vylial punč na zem a zmocnil sa jeho pier. Skôr ako si Kakashi stihol uvedomiť čo sa to vlastne deje, Naruto sa hral s jeho jazykom a dotýkal sa jeho rozhorúčenej hrude. Pretiahol mu tričko cez hlavu a pobozkal ho na pulzujúce miesto na krku.

„Narutooo... čo to robíš?“
„Kakashi,už dlho sa mi páčiš.“
„Naruto, ale to nesmieme, som tvoj profesor a..“
„Kakashi...poddaj sa tomu. Aspoň raz buď šťastný.“

Naruto strhol z Kakashiho aj tepláky a pokochal sa pohľadom na jeho vyšportované, svalnaté telo.

„Si prekrásny Kakashi. Môžem ti dať dole masku?“

Kakashi mal jedno oko previazané.

„Nie... Naruto nie.“
„Kakashi... chcem ťa vidieť. Chcem ťa vidieť celého, prosím.“

Pohladil ho po tvári a pomaly mu začal sťahovať masku. Keď ju stiahol onemel od úžasu. Cez Kakashiho oko viedla dlhá jazva a jeho dúhovka bola červená.

„Čo sa ti stalo?“
„Prišiel som o oko... pri... pri jednej nehode a tak som si dal transplantovať, lekári mi však povedali že už nikdy vidieť nebudem, preto som si dal aspoň oko farebné, také aké som vždy chcel. Do školy však musím nosiť oko schované, je to pre našu univerzitu nevhodné.“
„Si prekrásny Kakashi, nikdy som nevidel nikoho tak krásneho, chcem ťa!“

Roztiahol Kakashimu nohy a vzal jeho úd do úst. Ten sa prehol od slasti a začal prirážať do Narutových úst. Nechcel to, nechcel chlapcovi robiť zle ale tak dlho sa nedotýkal iného človeka takto, tak dlho neukojil svoju vášeň. Kakashi už-už bol, keď vtom Naruto prestal. Napľul mu na dieročku a aj na svoj penis a prudko doňho prirazil.

„Ááá! To bolí.“
„Kakashiii, potrebujem ťa, vydrž to prosím. Chcem ťa, potrebujem to.“

Začal mu pomaly honiť tvrdý penis a prirážať. Za každým prírazom Kakashi vykríkol od bolesti. Jeho výkriky však boli čoraz slabšie a slabšie a nakoniec sa zmenili na vzdychy. Naruta to posmelilo do drsnejších a rýchlejších prírazov, keď však cítil že sa blíži raj, vždy spomalil.

„Kakashiii, si úžasný.“

Sklonil sa a nežne ho pobozkal. Kakashi ho schmatol za vlasy a zahryzol mu do spodnej pery až do krvi.

„Tak ty takto, ty pískle.“
„Kto ti je tu pískle? Ja som tvoj profesor!“
„Nie, dnes si iba Kakashi.“

Naruto schmatol Kakashiho za vlasy a donútil ho dať sa na štyri, vrazil mu ho tam zozadu a popritom ho mlátil po zadku. Kakashi kričal, ale tentoraz od rozkoše a Naruto zarýval nechty do jeho rozhorúčeného, spoteného tela.

„Udri ma, Naruto, udri ma.“

Naruto pleskol Kakashiho po zadočku a ten sa vystriekal na gauč pod seba. Keď to blonďáčik uvidel, začal šu*ať Kakashiho ako besné zviera až kým sa aj on nedostal do raja.
Kakashi v sebe pocítil pulzujúci Narutov penis a teplé semeno, ktoré z neho práve vystreklo. Ľahol si na gauč na ktorý sa práve urobil a Naruto si ľahol na neho. Tvárou sa zaboril do jeho spotených vlasov a nasal ich vôňu. Potom prešiel dlaňami po celom jeho tele, zarýval nechty do jeho kože a nakoniec ho objal.

„Prepáč mi, Kakashi, v podstate som ťa znásilnil.“
„Nieee, a keby aj, aspoň som mal po prvýkrát skutočne pocit že ma niekto chce a potrebuje.“

Kakashi sa prekotúlil a pobozkal Naruta na noštek. Na tvári mu svietil úsmev.

„Kakashi, šťastné a veselé.“
„Naruto, tie mám vďaka tebe.“

Naruto sa opäť vrhol na striebrovláska a zmocnil sa jeho pier. Pomedzi bozky a vzdychy tichúčko zašepkal :

„Milujem ťa Kakashi. Prisahaj mi, že sa už nikdy nepokúsiš o samovraždu.“
„Ach, Naruto, ako by som mohol myslieť na smrť keď mám pri sebe takého skvelého kuchára, zabávača, milenca a … a...priateľa?“

Obaja sa zasmiali a pokračovali v príjemných činnostiach. Pomaly, nikam sa neponáhľali. Mali pred sebou celé Vianoce.

Dodatek autora:: 

Sú Vianoce, prázdniny a chcela som si prečítať o Kakashim nejakú poviedku. Bohužiaľ tu už mám prečítané všetko a tak som si musela napísať poviedku sama Myslím, že sa mi veľmi nepodarila ale lepšie vrabec v hrsti ako holub na streche. Každopádne, milujem Vianoce a milujem Kakashiho Užite si poviedku, budem rada ak zanecháte nejaký komentár hoci aj kritiku a prajem Šťastné a veselé a šťastný nový rok :P