03.) Lekce Japonštiny

Vitajte v tretej lekcii

3. fakt o Japonsku, ktorý ste určite nevedeli: Vlaky v Japonsku sú najpresnejšie vlaky na svete. (Ich priemerné meškanie je 18 sekúnd! České dráhy, poďme, poďme! Ešte je čo zlepšovať! ;D)

Lekcia obsahuje: partikuly staré aj nové.

Partikuly:
WA
- označuje tému vety – podmet – známy obsah
(シモンくんはがくせいです。Šimon-kun wa gakusé des. Šimon je študent.)
- nachádza sa aj vo všeobecných tvrdeniach
(ジラフはどうぶつです。Džirafu wa dóbucu des. Žirafa je zviera.)
- partikula は má zvláštne čítanie – zapisuje sa slabikou „ha“ ale číta sa „wa“

NO
-vytvára prívlastok; pridáva sa za podstatné meno
Ičigo no zanpakutó – Ičigov zanpakutó
Kiba no inu – Kibov pes
Nana no kareši – Nanin bojfrend
Kakaši no hon des. – Je to Kakašiho kniha.
Ruši-san no kagi des. – Sú to kľúče slečny Lucy.
Sasuke wa Oročimaru no deši des. – Sasuke je Oročimaruov učeň.
Kono rámen wa Naruto no des. – Tento rámen je Narutov.
Anime-manga no kami-sama wa Serina-san desu. – Slečna Selina je bohom anime-mangy.

KA
- mení oznamovaciu vetu na opytovaciu/tázací
- keď sa veta končí na „da“, „ka“ ho len nahradí
(Kore wa šuriken da. → Kore wa šuriken ka. – Toto je šuriken. → Toto je šuriken?)
- keď sa veta končí na „des“, „ka“ sa pridáva
(Kore wa šuriken des. → Kore wa šuriken des ka. – Význam rovnaký len zdvorilejší.)

WO
- označuje priamy predmet
- číta sa „o“
iča-iča paradaisu o jomu – čítať iča-iča
teki o korosu – zabiť nepriateľa
tatakai o kacu – vyhrať zápas
bíru o nomu – piť pivo
rámen o taberu – jesť rámen
Wataši wa sake o nomimas. – Napijem sa sake.
Jan-kun wa anime o mimasu. – Jan se podívá na anime.
(slovesá v budúcej lekcii!)

DE
- určuje miesto
Konoha de – v Konohe
tošokan de – v knižnici
- označuje nástroj činnosti
nihongo de – japončinou (mluvit)
enpicu de – tužkou (kreslit)
Konoha de sumu. – Bydlím v Konohe.
Tošokan de jomu. – Čítam v knižnici.
Tomodači wa tegami o nihongo de kaku. – Kamarát napíše dopis v japončine.
Warui nindža o katana de korosu. – Zabijem zlého nindžu katanou.

NI
- spája sa so slovesami ARU, IRU (byť)
- označuje miesto, kde sa osoba alebo vec – miesto existencie
Tókjó ni iru. – Byť v Tokiu.
- poukazuje na cieľ deja, činnosti (do)
Tókjó ni iku. – Ísť/jet do Tokia.
- označuje nepriamy predmet
Tomodači ni kaku. – Napísať kamarátovi.

Malé procvičení:
Kakaši-sensé!
Doplňte správne partikuly!
1. Wataši___kagi(kľúče)___doko desu___.
2. Kore___Kakaši___hon desu.
3. Kono rámen___ Naruto___desu___.
4. Konoha___Sakura___Ino___Hinata___iru/imasu.
5. Daigaku (univerzita)___tošokan(knihovna)___hon(kniha)___jomu(číst).
6. Nindža___Konoha___nihongo(japonsky)___hanasu(mluví).
7. Kakaši-sesné___wataši___taidžucu___sesné desu.
8. Kono tegami(tento dopis)___pen(pero)___kaku(napísať).
9. Wataši___manga___jomu(čítať).
10. Are___Ruši-san___kagi desu___.

Možné odpovede:
1. no, wa, ka
2. wa, no
3. wa,no,ka
4. ni,to,to,ga
5. no,de,o
6. wa,de,de,
7. wa,no,no
8. o,de
9. wa,o
10. wa,no,ka

Praktický slovníček:
(miesta, budovy)
kino – eigakan (film – eiga)
nádraží – eki
kostol – kjókai
banka – ginkó
lekáreň – kusurija
divadlo – gekidžó
obchod – mise
kníhkupectvo – honja
obchodný dom – depáto
daigaku – univerzita
gakkó – škola
hotel – hoteru
raštaurácia – resutoran
námestí - hiroba
knižnica- tošokan
úrad – jakušo
pošta – júbinkjoku

(predmety v pokoji)
skriňa na šaty – jófukudansu
komoda – tansu
stôl – cukue
lapmička – desukusutando/téburusutando
gauč – sofá
notebook – pasokon (skratka z pāsonaru konpyūtā)
záclona – káten
obraz – e
kalendár – karendá
kvet – hana
okno – mado

(predložky – opakovanie)
na, nad – ue
pod, dolu – šita
v, vo, na – naka
pred – mae
za – uširo
vpravo – migi
vlavo – hidari
vedle – tonari
naproti – mukó
medzi – aida
na polici – tama no ue ni
horná polica – ue no tama
medzi x a y – x to y no aida ni

Wataši no mači. Moje mesto.
Wataši no uči no migi ni honja ga aru. Vpravo od môjho domu je kníhkupectvo. Honja no hidari no ginkó ga aru. Naľavo od kníhkupectva je banka. Ginkó no tonari ni depáto ga aru. Vedle banky je obchoďák. Depáto to eigakan no aida ni kusurija ga aru. Medzi obchodným domom a bankou je lekáreň. Kusurija no uširo ni hiroba ga aru. Za lekárňou je námestie. Sono hiroba ni wataši no tomodači ga iru. Na tom námestí sú moji kamaráti. Petoru-kun to Kurára-san to iššoni eigakan ni iku. Spolu s Petrom a Klárou ideme do kina.

Wataši no heja. Moja izba/pokoj.
Wataši no apáto ni beddo to tansu ga arimasu. V mojej izbe je posteľ a skriňa. Tansu no ue ni e ga arimasu. Nad skriňou je/visí obraz. Beddo wa mado no mukó ni arimau. Posteľ je oproti oknu. Káten wa akai desu. Záclony sú červené. Cukue mo arimasu. Je tam aj stôl. Cukue no ue ni pasokon to téburusutando ga arimasu. Na stole je noťas a lampa. Wataši no heja no kabe wa aoi desu. Steny mojej izby sú modré. Sore wa wataši no heja desu. To je moja izba.

Kakaši-sensé!
Vyskúšajte si napísať vlastné opisy mesta a izby, najlepšie v hiragane!