SLEDOVÁNÍ A STAHOVÁNÍ NA TĚCHTO STRÁNKÁCH
JE UMOŽNĚNO POUZE PŘIHLÁŠENÝM UŽIVATELŮM!



V případě, že vám naše skrývací lišty s obsahy nefungují, zkontrolujte, zda-li jste přihlášeni.


Děkujeme za přečtení.




BSD: Port Mafia 3 Kapitola

Mesto Suribachi vystavané v krátere, ktorý vznikol výbuchom výskumného zaradenia sa stalo domovom pre zločincov, sirôtkou a bezdomovcov. Za normálnych okolností by nebolo nebezpečné, nebezpečným ho robila organizácia Ovcí, do ktorej patril Nakahara Chuuya. Najsilnejší z nich i vodca. Cítila, že ich sledovali, nielen obyvatelia. Členovia Ovcí sa rozhodli konať. Zazrela ružové vlasy. Skryla sa do jedného domu, popri ktorom prechádzali. Nezdala sa byť hrozbou, iba za nimi kráčala. Snažila sa o nenápadnosť. "To je mi nenápadnosť." Povzdychla si chladne. Najstarší z ich skupiny jej venoval káravý pohľad. Snažila sa, za to jej pripočítal body. Hnedovlasý vodca kráčajúc v strede ignoroval nežiadaný "doprovod" v podobe ružovlásky. Na poznámku Katsumi nereagoval, iba čítal návod na samovraždy. "Dazai?" Zaznelo od čiernovlásky. Zrejme sa nudila. Inak by sa ho nerozhodla otravovať. Zdvihol oči od knihy. "Koľko bude trvať kým sa ti to podarí?" Usmiala sa nevinne. Prezrel si ju od hlavy k päte, premýšľajúc prečo sa pýta. Mohla mu chcieť pomôcť? Či skôr, kedy sa ho zbaví? Možno uvažovala ako dlho s ním bude pracovať. Tak či onak Mori-san počítal s tým, že sa mu to nepodarí. Nemala by si robiť nádeje. Poznal Moriho-san lepšie ako ona. Ak si niečo vzal do hlavy, ťažko to niekto zmení teda v prípade ak sa to bude dať zmeniť. "Za určitých okolností.... Dlho." Odvetil neprítomne. Čiernovláske sa odpoveď nepáčila. Mohol ju viac špecifikovať. "Veľa šťastia, idem pozdraviť náš "doprovod"." Hirotsu nepohol ani svalom, keď zmenila smer cesty. Kráčal spoločne s hnedovlasým naprieč osudu.

Čiernovláska odbočili doľava. Cesta, ktorou kráčali sa delila. Ona chcela zistiť všetko o ružovláske. V jeden moment sa jej stratila z dohľadu, vyskočila na strechu nízkeho domu, to stačilo aby prenasledovateľ spanikáril. Rozhliadajúc okolo seba prebehla popri nej ďalej po ceste. Zoskočila z domu vyhýbajúc sa letiacemu nožu. Zachytila ho skôr než sa zapichol do domu za ňou. Zvedavo sa okolo seba poobzerala, nečakala útok. Na uličke nikoho nevidela, za domami sa tiež neskrýval. Na strechách byť nemohol, smer letu nebol šikmý. Skrýval sa v dome. Žiaden pohyb nezaznamenala, to znamenalo, že sa nepresunul. Zostal na mieste modliac sa, nech nenájde. Mal smolu, čiernovláska bola vrahom. Nikdy nedovolí ujsť svojej koristi. Jediné čo ju na tej situácii prekvapovalo, prečo znovu nezaútočil. Prečo si nezvolil útek? Nač sa skrývať? Pokrútila hlavou, tým sa snažila vytriasť prebytočné myšlienky. Rozhodne vykročila do domu, kde sa nachádzal útočník.

Nikdy by jej nenapadlo, že si útočník pripraví i pasce. Nijak zvlášť nebezpečné, vyhla sa im, zvládol by to aj ten lenivec Dazai. Keď už je o ňom reč, ako sa mu asi darí? S úškrnom si predstavila hnedovlasého ležiaceho pod niečou nohou. Ani netušila nakoľko sa priblížila pravde. S pokrčením ramien sa vyhla letiacim ihliciam, ktoré jej mierili na hlavu. Nastavené v ráme dvier pred vstupom do miestnosti. Dom, ak sa to tak vôbec dalo nazývať, vypadal pekne zanedbane. Nábytok sa pomaly rozpadal, omietka popraskaná miestami sa zosýpajúc, nehovoriac o všade prítomnom prachu. Vstupná hala síce menšia, zato v najviac zachovalom stave. Koberec už zažil lepšie chvíle, krysy ho vyhlodali a množstvo špiny na ňom neumožňovalo zistiť aký vzor mal. Celkový dojem, perfektné miesto na skrýšu. Niekedy sa sem bude musieť vrátiť. Pripomínal jej domov, než sa stala vrahom. Musela pretrhať všetky väzby s rodinou i blízkymi. Prekvapivo, nezasiahlo ju to. Ani správa o ich smrti. No, jediný kto z nich si nezaslúžil smrť bol jej mladší brat. Mohol mať žiarivú budúcnosť keby neboli tak tvrdohlavý. Nie, oni sa museli zapliesť s mafiou. Neskôr proti nej zbrojiť a zomrieť. Úbohé. Vošla do miestnosti s posteľou. Pravdepodobne spálňa. Sedel tam na posteli so špinavými obliečkami s rozbitým oknom. Nízky chlapec s detskými rysmi, čiernymi očami, v ktorých sa zračil strach. Bál sa. Smrti. Tak ako každý. Zaujato si ho prezrela, čierne rovné vlasy, vzdorovitý výraz v očiach strach, biele tričko s krátkym rukávom, krátke čierne nohavice, v pravej ruke pevne držiac svoju jedinú zbraň v podobe noža, nohy obuté v sandáloch. Nemohlo mu byť viac než desať. "Prišla si ma zabiť?" Preniesol tvrdo. Pripomínal jej niekoho. Vrhnutý do sveta bez spravodlivosti, rozhodni sa. Budeš žiť a ušpiníš si ruky, či zomrieš čistá. "Mala som to v pláne." Priznala bez hanby. Pokúsil sa ju zabiť. Zaútočiť od chrbta nebolo zlé, síce trocha zbabelé. Videla v ňom určitý potenciál. Nebál si zašpiniť ruky, nie každý sa tak rozhodne. Obzvlášť v tak mladom veku. Nepotrebovala poznať pohnútky, stačilo jeho odhodlanie. "Mala?" Chlapca zmiatol minulý čas. Nepatril medzi naivných ľudí, vedel čo nasleduje za taký útok. Netušil pod kým pracuje, nemal dostatok konexií na zisťovanie potrebného. Nikto ho nebral vážne, kto áno, že? Je malý, nedospelý a odhodený. Nemá potrebné skúsenosti a donedávna nemusel bojovať o holý život. Čiernovláska nevypadala ako dobrý samaritán, ktorý každého zachraňuje. Naopak pôsobila dojmom, že každú hrozbu ju ohrozujúcu eliminuje. "Ohrozil si ma, každý kto to skúsil prišiel o život." Začala pobavene. Až na Yosukeho. Prevrátila očami nad svetlovlasým. Vždy sa jej bál, od momentu keď zistil, že ju nedokáže poraziť. Naopak od neho sa čiernovlások pred ňou nebál jej. Bál sa smrti. Čiernovlások sa po jej vete napäl. Neútočil, iba sa napäl v očakávaní. "Teba nezabijem." Zahliadla jeho výdych plný úľavy. Už myslel, že sa nedožije rána. Niežeby tento život za niečo stál. "Mám podmienku." Opäť sa napäl. Chudák. Usmiala sa. Jeho situáciu mu nezávidela. Podstúpi voľbu, ktorá rozhodne o jeho živote. To však nevedel. Čiernovláska to zamlčala zámerne, chcela vedieť jeho rozhodnutie bez hrozby smrti. Aj keď... Podľa jeho napätia to prinajmenšom tušil. "Pridáš sa k mafii, pod mojím velením." Čakala jeho reakciu. Chlapec zostal v šoku. Ponúkala mu možnosť prežitia, pod jej krídlami. Je to krvavá cesta plná smrti, no stojí za to. Lepšie ako žiť v chudobe a špine. "Prijímam." Podal jej jeho jedinú zbraň. Mávla rukou na znamenie, nech si ju nechá. Ona má vlastnú. Kedysi ukradla schopnosť tvorby zbraní. Jej schopnosť "Vezmi si čo potrebuješ." jej to umožňuje. Má to pár háčikov. Schopnosť musí byť použitá a ona ju chce "ukradnúť". Zároveň sa osoby musí dotknúť. Nesmie k nej mať citovú väzbu. Osobu, ktorá ju predtým vlastnila, zabila. Bol to jej cieľ. Prečo nevyužiť tohto prostriedku v jej prospech. Ukradla dokopy päť schopností. Všetky od svojich cieľov. "Pôjdeme, musíme za kolegom." Riekla k svojmu zverencovi. Neopýtala sa ho na meno. Nevadí, času dosť. Pomyslela si keď odchádzali z domu.

Presne ako tušila. Hnedovlasá so sivovlasým stáli proti zrzkovi. Čiernovlások za ňou iba otvoril ústa, keď videl zrzkov manéver. Šikovne sa vyhol Hirotsu-sanovej schopnosti. Odkopol hnedovlasého bokom, čím zrušil jeho blokáciu. Hnedovlasý sa s ťažkosťami zdvíhal. Než mohol čokoľvek povedať na obranu, prehovorila príchozia. "Máš mizerné bojové schopnosti." Hnedovlasý k nej vrhol škaredý pohľad. "Kde si bola?" Odvetil podráždene, ignorujúc zrzka. Čo nebol zrovna dobrý ťah. Našťastie ho zaujala výmena názorov. Nepomyslel na útok, tým y si odobral to predstavenie. Hirotsu si pre seba zamrmlal zopár nadávok. "Hovorila som ti kam mierim. Nemáš čítať návod, či čo to je!" Odsekla mu s milým úsmevom. Čiernovlások za ňou pokrútil hlavou. Vážne budú riešiť svoje rozbroje? Nemajú bojovať so zrzkom? Kto to vlastne je? Prezrel si ho. Zelená bunda, sivá mikyna s kapucňou, čierne džínsy a hnedé kanady. Na ruke zazrel modrý náramok. Náramok? Zarazil sa. Náramky nosili členovia Ovcí. To, že prišiel bojovať symbolizovalo jedno. On je... Čiernovláska si všimla jeho nepokoj. Hnedovlasý si ju naďalej naštvane premeriaval. Pozrela na zrzka. "Ty si Nakahara Chuuya?" Spýtala sa otvorene. Skôr, než mohla dostať odpoveď sa objavil výbuch. Chytila čiernovláska a obalila ich schopnosťou vzduchu. Náraz, nasledovaný po ich odhodený, nespôsobil žiadne zranenia. Mohli si prezrieť, kto to spôsobil. Tlak, tmavá obloha a postava bývalého Bossa v strede výbuchu. Potvrdil jej to. Teraz... Kto z nich je zradca? Pomyslela si trpko. Takýto vývin si nepriala. Aspoň získala učňa, niekoho kto zdedí jej metódy.

0