Červený kód: Lucifer! 20

Začiatkom decembra sa škola konečne rozhodla zapnúť kúrenie. Bolo načase, ak sa chcela vyhnúť tomu, aby v triedach nesedeli namiesto študentov zmrznuté cencúle. Žiaci si poznámky konečne mohli písať aj bez rukavíc a prestávky tráviť aj iným spôsobom, ako tlačením sa pri vlažných radiátoroch.
Marise, samozrejme, zima nebola. Dole v školskom suteréne jej malú kanceláriu noc čo noc príjemne vyhrieval veľký kotol. Keď napadol sneh, malá miestnosť sa zmenila na útulnú, teplučkú skrýšu a mladému kriminálnemu živlu sa hneď pracovalo oveľa príjemnejšie.
Zložila telefón a celkom spokojná, že sa jej práve podarilo vybaviť zásielku dvoch kartónov cigariet za oveľa nižšiu cenu, s akou rátala, sa uvoľnene oprela vo svojom kresle. Isteže, na hlavu jej ako vždy padali celé kopy iných problémov, ale ona sa dokázala tešiť z maličkostí. Keď začula, že vonku niekto potichu klopká dolu po schodoch, rýchlo odložila zo svojho stola všetko, čo nebolo určené len tak pre hocaké oči a zadívala sa na dvere.
Keď sa do kotolne pretlačila Kristy, Marisa si teatrálne povzdychla a prevrátila oči. „To snáď nie je pravda. Koľkokrát som ti povedala, že nechcem, aby si sem chodila?“
„Práve teraz mám toho akurát dosť,“ povedala rozčúlene Kristy. „Nútila si ma čakať, Mari, ale dlhšie to už robiť odmietam. Je mi zle, keď ich musím vidieť spolu. Je mi zle z toho, ako sa tešia.“
„Dobre, dobre, upokoj sa,“ povedala jej Marisa a nevraživo kývla k stoličke oproti svojmu stolu. Kristy si nazlostene sadla a jej mladšia sestra vedela, že snažiť sa zadržať ju, by viac nebolo rozumné, pretože exploduje a vyvedie ešte väčšiu hlúposť, na akú sa chystá.
„Ver mi, Mari, keby som mala dosť prachov, nechala by som ich zmárniť. Vlastne nie! Iba ju, tú sprostaňu. Jeho by som trochu trápila, no radšej si ho nechala pre seba.“
„Hovoríš, akoby som ti bola ochotná s niečím takým niekedy pomôcť,“ pobavila sa Marisa.
„A ty zas hovoríš, akoby ti nestačil jeden telefonát, aby si ich odpratala. Koľko nájomných vrahov máš v rýchlej voľbe?“ Kristy to myslela sarkasticky, no keď videla, že sestra v štipľavej hádke nepokračuje, iba tú poznámku pokojne prechádza bez komentára, až ju striaslo.
„Kris,“ povedala napokon a spojila si končeky prstov. Uprene sa cez ňu zahľadela na sestru. „Určite neskúsiš ešte chvíľku počkať? Vieš, aká je situácia a vieš tiež, ako dopadol Lucien. Keby som nepodplatila hostinského U škaredých mačiek, aby mu prenajal jednu zašitú izbičku a nevydal ho polícii, teraz by už černel v base.“
„Viem,“ odvrkla Kristy. „Ale ja predsa nejdem robiť nič ilegálne.“
„To nie,“ prikývla Marisa. „No tvoje intrigy môžu napáchať dotyčným osobám ešte viac škody ako protizákonná činnosť toho trubiroha.“
„Chceš povedať naše intrigy.“
Chvíľu na seba hľadeli.
„Áno,“ súhlasila napokon Marisa. „Ako vidím, nepresvedčím ťa. Potom je teda čas na to, aby som zasiahla.“

Drea bola prekvapená, že Kornelius nerozšíril správu, aj keď falošnú, o jej zavádzajúcej sexuálnej orientácii. Očakávala, že si na ňu budú ukazovať a už sa pripravovala na to, ako sa na tom bude zabávať, no škola ostala tichá a chodbami sa znovu prefukovala nudná atmosféra. Vianoce neboli ešte tak blízko, aby sa na ne už dalo tešiť a po rozchode Lala a Kristy sa v triedach ledva šuškla nejaká klebeta. Aj keď sa oči na elitu školy neustále upierali, fakt, že Toby a Lalo sa znovu po chodbách premávajú sami, Kristy so svojimi dievčatami a jedným novým prírastkom (okrem iného) opäť rieši módne zaujímavosti sveta a červenovláska sa naďalej priatelí s Lizzinou skupinkou, vniesol do studených decembrových dní monotónnosť. Búrlivé obdobie hádok, fackania sa, randenia a rozchodov vystriedal stereotyp.
Jedna zmena však zaujala a upútala istú pozornosť. Pred časom si Lalo a Toby počas obedov v školskej jedálni sadali ku Kristinmu stolu, dnes však bolo už prirodzenosťou, že sa občas presúvali k tomu Lizzinmu. Nikto na škole tomuto novému spojenectvu veľmi nefandil, pretože klpčiaci sa Lalo a Drea predstavovali viac zábavy a divadla, ako obyčajní, pokojní spolužiaci, na akých sa obaja zmenili. Teraz bez problémov sedávali pri jednom stole, hoci aj vedľa seba a vyzerali, že podpísali mierovú zmluvu, ktorá na veľké sklamanie študentov dychtiacich po dráme zaváňala len nudou.
No škola neostala príliš schladená mrazivým počasím. Niektoré chodby (hlavne tie, po ktorých prešli Toby a Lizzy ruka v ruke) sa pekne otepľovali novou študentskou láskou. To, že spolu začali chodiť, zažínalo svetielko nádeje v znudených a deprimovaných študentoch klaňajúcich sa pod váhou úloh a písomiek až k zemi, ktorí už nedúfali, že niečo taká pekné ako pohľad na ich úprimné, zaľúbené tváre ešte medzi sivými školskými múrmi existuje.
Drea videla, ako sa v Lalových očiach občas zaleskla žiarlivosť, keď hľadel na svojho najlepšieho priateľa, ktorý si mohol hocikedy dovoliť venovať svojej láske malý bozk a to dokonca aj pred ľuďmi. Vtedy mala čo robiť, aby ho rozptýlila a odpútala od pochmúrnych myšlienok, no v poslednom čase sa jej to darilo už iba krátkymi vášnivými chvíľkami na záchodoch. A Lalo sa ňou nechal rozptyľovať rád. Zotrieť mu z tváre podráždenosť sa Drei darilo iba vtedy, keď spravila niečo prekvapivo odvážnejšie, ako čakal. Naposledy ho vtlačila do kabínky, vytiahla si sukňu a potom sa na neho so vzrušujúcim pohľadom usadila. Divoko Lala pobozkala, kým jej stále trochu šokovane prebehol po hrubých červených pančuchách.
„Lalo,“ vzdychla mu vtedy do ucha, lebo mu dovolila, aby ju pohladil po zadku, „prečo sa toľko mračíš? Veď vieš, že ťa ľúbim najviac na svete.“
„Nie, to práve neviem,“ odvetil jej. „Hanbíš sa za mňa?“
„Nie, ty trdielko,“ povedala a jemne ho pobozkala na krk. „Len nechcem nikoho provokovať. Chceš, aby ma prišla Kristy v noci udusiť vankúšom alebo čo?“
Pobavene vydýchol. Keby vedel, že to Kristy v skutočnosti už zopárkrát napadlo, nesmial by sa.
„Dokážem ti, že ťa mám rada,“ pokračovala. „Ale nie špacírovaním sa pred ľuďmi. Prečo ti na tom tak strašne záleží? Nechcel by si radšej... byť so mnou pár dní sám?“
Lalovi až zahoreli oči, keď na ňu pozrel. „A ty by si chcela?“
Drea prikývla, čím ho náramne potešila. „Tieto Vianoce,“ povedala mu potichu, „strávme spolu. Si pozvaný ku mne domov.“
Lalo sa zaškľabil. „Ale to neznie veľmi ako pár dní osamote.“
Drea ho jemne capla po hlave. „Na čo zase myslíš? Nevyspím sa s tebou, aj keby sme ten čas strávili na opustenom ostrove, jasné?“
Znovu sa usmieval a rukami jej blúdil čoraz vyššie po stehnách. Napriek jej večnej opatrnosti sa mu predstava, že s ňou strávi toľko času, veľmi páčila. Hľadel na ňu, ako vzrušene privrela viečka a tuhšie sa k nemu pritisla, keď ju prstami jemne pošteklil medzi stehnami. Bol v úžase, že mu toľko dovolila.
Otvorila oči a očarujúco sa na neho usmiala. Chytila ho za odvážnu ruku a potom vstala. Napravila si sukňu a po chvíľke vytiahla na nohy aj Lala. „Tak dohodnuté,“ povedala, keď sa objali. „Budeš na Vianoce so mnou a žiadne námietky neprijímam. A radím ti, aby si pre mňa zadovážil naozaj pekný darček,“ zasmiala sa, no potom sa k nemu šibalsky priklonila, „lebo potom sa rozhodnem... či ti nepodarujem niečo špeciálnejšie...“ Vtisla mu na pery ľahký bozk a potom mu prstom pomaly prebehla po hrudi. Záhadne sa na neho usmiala, žmurkla a potom utiekla späť do svojej triedy.

Kornelius sa nevedel zbaviť trápneho pocitu a hnevu z toho, ako si z neho Toby a Lalo vystrelili. Bol totiž presvedčený, že to o Drei dobre vedeli, no aj napriek tomu ho pokojne hecovali a povzbudzovali, aby sa jej vyznal a totálne sa strápnil. Práve sa poberal po najvyššom poschodí okolo štvrtáckych tried a mieril do učebne chémie po ďalšiu päťku. Namiesto učenia si radšej zahral novú hru.
Takmer ho strelila mŕtvica, keď do neho zrazu niekto vbúral. Srdce mu poskočilo od ľaku a prekvapenia, no keď zistil, s kým sa vlastne zrazil, jeho stav sa veľmi nezmenil.
„Bože, prepáč,“ ospravedlňoval sa rýchlo krásnemu dievčaťu. Už aj bol na kolenách a zbieral učebnice, ktoré sa jej vysypali z náruče. „Neudrela si sa?“
„Nie,“ odvetila so širokým, priateľským úsmevom Kristy. Čupla si a chalanovi až znovu nervózne poskočilo srdce, keď si uvedomil, ako blízko. Zdvihla svoj zošit, peračník a Korni jej na kôpku v náručí rýchlo položil aj knižky. Venovala mu ďalší krásny úsmev. Pomaly sa postavili, pričom si Korni nemohol pomôcť a prebehol pohľadom po dlhých dievčenských nohách.
„Ďakujem ti,“ povedala Kristy a potom sa potichu zasmiala. „Často zaspávaš za pochodu?“
„Ja – nie,“ vypadlo z neho. „Isteže som nespal, ja len...“
„Tak potom by som sa mohla uraziť, že si si ma vôbec nevšimol a pokojne si do mňa vrazil, akoby som bola vzduch!“ vyhlásila Kristy a odula pery narúžované voňavým jahodovým leskom. „Ako to chceš odčiniť?“
Korni sa prekvapil. Ešte nikdy sa so školským anjelom nezhováral, no teraz by bol ochotný urobiť čokoľvek, aby rozhovor udržal, alebo aspoň odložil na neskôr. Spamätal sa, nahodil úsmev a hneď jej povedal: „Čo keby som sa ti ospravedlnil jednou super veľkou ľadovou kávou so šľahačkou, strúhanou čokoládou a dokonca s farebnou slamkou?“
Kristy sa tajomne usmiala, otočila sa k dverám svojej triedy, no tesne pred tým, ako vošla, mu ešte cez plece oznámila: „V bufete, o piatej.“ Pohodila lesklými vlasmi a zmizla. Spokojný úsmev, ktorý sa jej zjavil na tvári potom, však už Korni nevidel.

„Zdá sa, že ťa skutočne oklamali, Korni,“ povedala Kristy, keď si odpila zo sladkej kávy. Nohou akoby len náhodou zavadila pod stolom o jeho a potom sa na neho rýchlo ospravedlňujúco usmiala. Keď jej však rovnaký letmý dotyk chalan s potešením opätoval, uprela na neho svoje krásne oči s dlhými vytočenými mihalnicami.
Korneliovi sa nechcelo veriť, že s ním Kristy flirtuje. Isteže, teraz je už znovu voľná, pomyslel si, no hneď sa aj v duchu zahriakol, že si tak ako vždy robí nádeje prirýchlo.
„Ako to myslíš?“ spýtal sa, lebo z jej tónu cítil, že mu chce povedať viac.
„Je naozaj smiešne čo len pomyslieť, že Drea by bola na dievčatá,“ odvetila mu. „Parádne ťa odbila. Ja by som sa na tvojom mieste poriadne hanbila.“
Kornelius sa až začervenal, no nie len zahanbením, ale aj náhlou zlosťou. Kristy vedela, čo má povedať, aby v ňom vyvolala presne takéto pocity.
„Pravda je taká, že je totálne zbláznená do Tobiho,“ povedala mu potichu, keď sa k nemu koketne priklonila ponad stôl. „Určite preto ťa odmietla.“
„Čože?“ nechcelo sa mu veriť. „Do Tobiho?“
Kristy len pokrčila plecami a znovu sa napila. Keď si jazykom pomaly oblízala hornú peru, Kornelius sa na chvíľku pozabudol a dychtivo na ňu zízal. „Je to pravda. No to ešte nie je všetko.“ Priklonila sa k nemu ešte bližšie, až si bola istá, že jej vidí do výstrihu a pokračovala: „A ten hlupáčik Lalo, len si predstav, on je zase totálne zbláznený do nej. No nie je to blázinec?“
Korni si prekrížil ruky na tvrdých prsiach a pokrčil čelo. „Preto ho Drea najprv posielala do zadku? Vždy sa jej páčil Toby?“
„Pravdepodobne,“ povedala zamyslene Kristy. „Ale vieš, čo je na tom najhoršie?“ Teraz sa zatvárila podráždene a do hlasu vmiešala jemné rozčúlenie. „Drea si Lala omotáva okolo prsta, aby sa dostala k jeho najlepšiemu kamarátovi a mňa kvôli nej ten hlupáčik opustil.“
Kornelius nemal rád babské pletky, výmysly a nepekné hry. To, čo mu však vravela Kristy, mu logiku dávalo a podľa jej hnevu usúdil, že rozhodne neklame. Nikdy si o Drei nemyslel, že je taký typ dievčaťa, no teraz si uvedomoval, že sa mýlil.
„To je ale hrozné, Kristy,“ pripustil. „To dievča je klamárka a Lala využíva.“
„Presne tak,“ povedala zničene, no v duchu zajasala, že mu vnukla na tú sprostaňu taký názor. „Vieš, ja...“ Kristy pomaly natiahla ruku k jeho ruke a opatrne ho pohladila po prstoch. „Neviem prečo, ale mám pocit, že tebe môžem veriť,“ vravela mu, pričom sa mu vpíjala do modrých očí. „Takmer nikto nevie o tom, ako ma to všetko trápi... a aká by som bola rada, keby si Lalo uvedomil...“ Pokrútila hlavou, povzdychla si a zatvárila sa ako zbité šteniatko.
„A...potom by si ho chcela naspäť?“
„Už nie,“ povedala a jej smutný úsmev Kornimu zasiahol srdce. „Veľmi mi ublížil, vieš?“
Chytil ju za ruku a pevne ju stisol. Kristy k nemu znovu zdvihla zrak a potom ho uprela na ich spojené ruky. Dlho predstierala, že je v pomykove, no keď znovu vzhliadla, povedala si, že k jej víťazstvu chýba už len toľko, aby ho celkom spútala svojím čarom a zabezpečila si tým, že pre ňu spraví všetko, o čo ho požiada.
Vstala, jemne ho poťahala za ruku, a kým sa mu o desať minút už náruživo oddávala vzadu v zamknutej šatni a vymieňala svoje telo za istotu, že dosiahne všetko, čo si zaumienila, myslela na to, že tento chalan má aspoň krásne svaly a je jemný, vôbec nie divoký a zvrhlý ako Lucien.

Kivi sa práve vydala splniť svoju úlohu. Nebola práve nadšená. S Kristy ani Lucienom sa očividne nemohla rovnať, no v špinavostiach bola ponorená už tak hlboko, že už jej vlastne na tom ani nezáležalo. Myslela si, že sebe už viac uškodiť nemôže a aj keď neverila, že tým, čo vykoná sa hocako priblíži bližšie k svojmu snu, v ktorom by bol Lalo znovu s ňou, mohla aspoň dúfať.
Nebolo ťažké natrafiť v škole na Lolu a Kivi si musela dávať pozor iba na to, aby ich spolu nezočila Elizabeth. Schytila copaté dievča za ruku a odtiahla ho do prázdnej úzkej chodbičky, na ktorej bol iba starý sklad a dve malé miestnosti pre upratovačky.
„Kivi!“ vyhŕkla Lola. Kivi naozaj prekvapilo, že ju dievča silno objalo, a keď sa odtiahlo, stále ju ostávalo držať za ruku. Musela sa na dávnu kamarátku usmiať. Veľmi často spomínala na chvíle, keď spolu sedeli v jednej lavici a spolu si bedákali nad Lalom. Vtedy sa cítili veľmi blízke, no Kivi rovnaký pocit zažívala aj teraz.
„Prosím, vráť sa k nám!“ pišťala potichu Lola. „Lizzy ti dovolí znovu bývať s nami a Drei chýbaš!“
„Nie, nie, nie som tu pre to, Lola, počkaj chvíľku,“ povedala a poobzerala sa, aby sa uistila, že vzduch je stále čistý. Ešte bol. „Od Kristy a dievčat som sa dozvedela samé zaujímavé veci, chcela by som sa o nich s niekým pozhovárať, lebo teraz sa cítim veľmi sama.“
„Vôbec nie si sama, Kivi,“ vravela jej rýchlo Lola. „Môžeme sa zhovárať kedy len chceš.“
Kivi sa na dievča znovu usmiala. Na chvíľku mala pocit, že svet nie je až taký čierny, ako sa jej v poslednom čase zdalo. „Stretneme sa dnes po škole? Príď za mnou, vieš kde býva Kristy, nie? Baby sa vrátia až neskôr, takže by sme mali pokoj.“ Hety, Fety, Misty, Latty a Paty v skutočnosti Kristy odpratala len pre to, aby mohla Kivi pokojne využiť ich izbu.
Lola na chvíľku zaváhala a zamyslela sa nad tým, čo by si o tom pomyslela Lizzy. Ale Kivi mala veľmi rada, takže napokon prikývla a rýchlo súhlasila.

„Je to tu také pekné,“ vravela Lola, kým behala po širokej izbe od jedného toaletného stolíka k druhému. „Toto je Kristina voňavka?“ žasla, keď zočila krásnu fialovú fľaštičku na nočnom stolíku vedľa najširšej postele(hodnej kráľovnej) v izbe.
Kivi k nej podišla, vzala fľaštičku a malou pumpičkou jemne fúkla vôňu Lole rovno na vlasy. Obe sa potichu zasmiali.
„Keď to Kristy zistí, tak ma zabije,“ vravela stále veselo Lola.
„Nás obe!“ zasmiala sa Kivi.
Po chvíľke však sedeli na zemi uprostred hrubého kobeca a prehrabávali sa v sponkách, náramkoch a prsteňoch, ktoré Kivi vysypala na zem z veľkej drevenej truhličky na Hetinom stole.
„Lola, neverila by si, čo všetko som sa dozvedela,“ prehodila Kivi tónom, ktorý hneď v dievčati vzbudil ohromnú zvedavosť.
„Čo také? Vrav!“ povedala rýchlo.
„Je to vážne, Lola, veľmi vážne a tiež strašné. Musíš mi sľúbiť, že si to necháš len pre seba.“
„Sľubujem!“ vyhŕkla.

Kristy a hlavne Marisa si boli isté, že prvé, čo Lola urobí, je, že všetko čo sa dozvedela, utečie vykvákať. Dokonca presne vedeli, že to vykváka tej pravej osobe. Drei.
„Za Elizabeth s tým nepôjde,“ povedala Marisa pokojne, ešte keď Kristy predstierala plán, ktorý vymyslela.
„Ako to vieš? Keby to urobila, všetko by mohlo ísť do kelu.“
„Pretože,“ povedala Marisa jasne, „jej to splašené dievča nepovie ani to, že sa s Kalou stretne. Samozrejme, existovala by možnosť, že by sa Elizabeth priznala a riskovala, že by sa na ňu nahnevala, no nie v prípade, keď sa dozvie také háklivé informácie. Keď začuje Lalovo meno, stane sa to pre ňu príliš citlivou záležitosťou. Ak jej Kala vloží do rúk moc, ktorou bude schopná naštrbiť Lalov a Drein vzťah, nebude sa zdržiavať a Elizabeth sa dokonca vyhne oblúkom, lebo bude vedieť, že to, čo robí, je nesprávne, a že by jej v tom zabránila.“
„Och,“ vydýchla potichu Kristy, pretože Marisa ju trochu ohromila. „Ale vyzerá to tak, že Lola sa s Dreou už dosť spriatelili...“
Marisa ju zastavila pobaveným kývnutím ruky. „Hlúposť. Ich priateľstvo trvá len kratučko a je úplne plytké. Zato tá smiešna platonická láska, ktorú k Lalovi cíti, je hlboká a zakorenená v každej jej myšlienke. Bude konať bez rozmýšľania. A rýchlo. Všetko, čo potrebuješ.“
„Perfektné,“ usmiala sa Kristy. „A to si vymyslela za pochodu?“
Marisa sa uškrnula. „Vlastne ma to všetko práve napadlo. Chceš vedieť, čo mám pre teba? Sama si povedala, že o Lala sa chceš postarať ty.“
Kristy ihneď prikývla.
„Skvelá cesta vedie cez Kornelia Springa, poznáš ho? No obávam sa, že si pred ním budeš musieť minimálne vyzliecť blúzku.“
„Čože? A to prečo?“
„On bude totiž ten, kto Lalovi vtlačí do hlavy všetko, čo len budeme chcieť,“ povedala, a pozrela na Kristy, ktorej už na tvári rástol čoraz väčší úsmev. „Ale nie tak rýchlo,“ schladila staršiu sestru. „Najprv si ho budeš musieť získať. Počkaj, nie, to je slabé slovo. Budeš si ho musieť úplne podmaniť.“
Kristy spokojne zdvihla bradu a predsa len nechala svoj úsmev voľne povyrásť. „Žiadny problém.“

A tak sa Kristy potichu obliekala v zadnej šatni bufetu, v ktorom ledva ostalo živej duše. Aj keď mala nepríjemný pocit, že sa znovu predala, našťastie ho prebila spokojnosť s tým, že na nahom chrbte ju až šteklil pohľad stále neveriaceho chalana. Zapla si podprsenku zdobenú jemnou čiernou čipkou, prehrabla si dlhé, postrapatené vlasy, aby ich znovu uhladila a otočila sa ku Korneliovi. Ten jej pohľadom skĺzol z tváre k prsiam a potom nohám už navlečených v tesných modrých džínsoch. Akoby neveril, že ju pred chvíľkou skutočne videl nahú.
Kristy k nemu podišla a dlane si oprela o jeho širokú hruď. „Bol si skvelý,“ šepla mu s úsmevom a konečne niečo myslela úprimne.
Korni, ktorý o tom doteraz pochyboval, sa hneď usmial tiež. Zahnal paniku, ktorú spôsobilo uvedomenie, čo práve urobil a smelo ju pohladil po celom chrbte. Myslel len na to, aké to je anjelsky nádherné stvorenie. „To znamená, že by si ma chcela aj nabudúce?“
S jemným prefíkaným úsmevom pomaly prikyvovala, keďže ešte nevedela, kedy presne ho využije.
„Tak toto mi kamoši fakt neuveria,“ hlesol.
„Jasné, že neuveria, lebo ty,“ jemne ho pichla ukazováčikom do hrude, „nikomu nič nepovieš.“
„To naozaj?“ zastonal.
„Skús to vytárať a potom rovno zabudni, že si túto krásu ešte niekedy zopakujeme, jasné?“ Natiahla sa po blúzku a každým gombíkom, ktorý si zapla a zmenšovala tak plochu nahej pokožky, ktorú mohol vidieť, sa jeho úsmev pomaly scvrkával. Keď bola oblečená, bol už celkom zachmúrený.
„Tak sa teda vraciame?“ spýtal sa. „Odprevadím ťa späť k intráku.“
„Nie,“ povedala Kristy. „Teraz sa musím s niekým stretnúť. So sestrou. Už ma čaká.“
„Dobre, kráska,“ povedal a vystrel ruku k jej štíhlemu pásu. Prudko ju k sebe pritiahol a pritlačil si ju k telu. „Ale mysli na mňa, lebo ja na teba budem. Každú sekundu.“
Kristy sa podvolila jeho bozku, lebo jeho slová ju len presvedčili o tom, že ho už má celkom omotaného okolo prsta presne tak, ako to Marisa po nej chcela.
„Počkaj,“ vydýchla, keď ju začal bozkávať po krku. „Pred tým ako pôjdem, chcela som ti ešte povedať...“
Znovu sa vystrel a pozrel jej do tváre.
„To, čo som ti povedala o Drei, je pravda. Ani si nevieš predstaviť, ako veľmi ma to trápi.“
„Čo pre teba môžem spraviť? Vieš, že nechcem, aby si sa trápila, krásavica. Len mi povedz, ak ti viem pomôcť aj ja.“
Kristy takmer neovládla svoj víťazný úsmev. „Neviem... neviem či by to nejako pomohlo, no keby sa Lalo o všetko dozvedel... Keby si mu povedal, čo som ja povedala tebe, bývate blízko seba nie?“
„Bývam hneď vedľa neho,“ usmial sa.
„Ja len nechcem, aby sa ne tom zlom dievčati tak veľmi popálil. Už mi na ňom tak nezáleží, no myslím si, že ak vieme o tých zlomyseľnostiach, čo tá baba chystá, nie je správne mu to povedať?“
„Nie si len krásna, ale aj dobrá duša. Ja mám také šťastie...“
Kristy zaklipkala dlhými mihalnicami a s nevinným výrazom sa mu zadívala do očí.
„Poviem mu to,“ prisľúbil a znovu sa na ňu jemne usmial. „Poviem mu, že tá baba ho iba využíva, aby sa prešmykla k Tobimu a uistím sa, že to pochopí. Neboj sa, ani sa nenazdáš a tú vypočítavú drzaňu pošle rovno do horúcich pekiel. O to sa už postarám.“