Ichiru...

Ichiru...
Dni ubiehaju ako voda. A ľudia odchádzajú zas a znova.
Už nevráti sa čas, stratil som ťa,...zas.
Kedysi...
Bože tak dávno to už bolo! V ten deň, keď ťa uzrelo!
Boli tak krehké a nežné... No zároveň tak ubolené...
Vtedy...
Prečo si sa zjavil?
Môj prázdny svet tak rýchlo naplnil? Moje srdce ako prízrak vyplienil?
Tak prečo?...
Pamätám sa... Akoby to bolo včera.
Tú chuť pier. Ten pohyb tiel.
Avšak?...
Moje oči plakali, keď tie tvoje sa usmievali...
Moje srdce divo bilo, keď to tvoje tíško spalo...
Preto...
Chýba mi ten pocit,... pocit keď sa so mnu tvoje prsty hrali...
Chýba mi ta chvíľa, ...ta chvíľa keď ma tvoje telo hrialo...
Cítim bolesť a strach!
Odišiel si...
...dvere za sebou zabuchnúc, ...a mňa? Mňa za nimi nechajúc!
Bojím sa!
Strach zviera moje útle telo. Moje srdce ti však odpustilo.
Prečo?...
Iba tu ležím, úpenlivo prosím... Tuším však, že už s tým nič nenarobím...
Ostal som sám, no aj keď zúfam. Neprestávam...
Dúfam, že...
Raz sa vrátiš a zaklopeš! S úsmevom na perách tíško poviš.
Vrátiť sa smiem?...