"Neublížiš mi?" 7.

Reita
Odrazu som sa prebudil uprostred noci s divným pocitom. Niečo, alebo skôr niekto ma drží za ruku a dýcha mi na tvár. V tej tme neviem rozoznať o koho ide, no mám zlé tušenie. Nič si z toho rande nepamätám a dokonca ani čo sa stalo potom... čo ak som sa s ňou vyspal?! Preboha, nie! Nechcel som ju teraz budiť, počkám do rána a potom sa vyparím...
*ráno*
Otvoril som oči a vyvalene sa pozeral. Nebola to Kieko, bol to Uruha! Preboha, čo tu robím? Možno.. možno mi nevyšlo rande tak som sa opil. Možno ma Kieko vyhodila pred izbou, pretože som ju začal hnevať alebo čo.. a netrafil som do postele, svojej. No nič, toto je horšie. Pomaly som sa začal ťahať spopod Uruhového tela a pomaly som ho odkotúľal na svoju polovicu. No dával som samozrejme pozor na jeho nohu, inak by sa prebudil a začal by na mňa vrieskať aký som úchylný k****n. Hodil som sa do svojej postele a ani nie o hodinu zvonil budík.

Uruha
Zahučal na mňa odporný budík a ešte poslepiačky som ho vypol. Potom som si však uvedomil, že Reita leží vo svojej posteli. Otočil sa na mňa s krásnym úsmevom a spýtal sa ma, akoby sa nechumelilo a včera sa nič nestalo:
„Dobré ráno, vyspaný?“
„Áno, eh... prečo-“ nedopovedal som.
„Prepáč, asi som sa včera opil alebo niečo, totálne nič si nepamätám a zobudil som sa u teba v posteli, tak som ťa nechcel zobudiť a išiel som spať do svojej postele.“ Pozrel sa na mňa ospravedlňujúcim pohľadom a nechápavo som na neho pozrel. Chcel som sa opýtať, či som nekopal alebo čo, prečo odišiel. No on mi povie toto? Počkať... ako si nemôže pamätať? Nič z neho nebolo cítiť, aj keď, áno, choval sa zvláštne, ale čo sa stalo?
„Reita, včera to dievča... má modré vlasy je tak?“ opýtal som sa na rovinu.
„Hej má, prečo?“ odpovedal rozospatým hlasom. Tváril som sa akože nič, len sa pýtam, no v skutočnosti to vo mne vrelo.
„A kúpili ste si niečo v kine?“
„Hej... aspoň myslím, tuším kolu, Kieko mi ju kúpila. Nechápem, čo ju to napadlo, predsa som ju pozval ja. Ale nevadí, trvala si na tom.“ Povedal ako nič a mne to doplo. Tá sviňa kreténska falošná! Zasa tie jej experimenty!
„Potom by si ju prosím mohol po škole zavolať? Chcel by som sa s ňou porozprávať. Je to moja kamarátka.“ Povedal som hrane, no v skutočnosti ju chcem minimálne vyhodiť z okna. Vie že si na Reitu robím chute a naozaj si dávam bacha, ale ona nie! Vždy mi všetkých musela prebrať, no skoro všetkých.
„Jasné, prečo nie?“ povedal milo a popri tom všetkom sa schystal do školy. Je fakt rýchly.
„Cez občiansku sa na teba prídem pozrieť, mali by sme preberať nejaké ekonomické hlúposti.“ Ešte mi zamával a zabuchol dvere. Povzdychol som si a ľahol späť do postele.

Reita
Vošiel som do triedy plnej ľudí, smiechu a vravy. Odrazu však všetok hurhaj utíchol a všetci na mňa zostali zízať. Posadil som sa na svoje nové miesto a Kieko hneď za mnou dobehla s úsmevom na perách.
„Ahoj.“
„Ahoj, počuj nevieš, čo sa tu deje? Všetci tu na mňa zvláštne zízajú.“ Opýtal som sa na rovinu. Žeby som sa im nepáčil? Hah, a kto to rieši? Kamaráta mám, viac nepotrebujem. No, možno nejakú tú babu. Hej vlastne, to rande!
„A.. čo sa vlastne stalo včera? Prepáč, ale akosi mám okno, nepamätám sa, že by som pil alebo niečo také.“ Povedal som a všimol som si, ako jej zamrzol úsmev na perách. No potom sa znova rozžiarila a odpovedala:
„Nič sa nestalo, to sa niekedy stáva že zabudneš, to nič.“ Odpovedala, no to nie je pravda. Človek predsa nezabúda len tak, až taký starý nie som. No nestihol som sa spýtať a už zvonilo na hodinu. To bude zasa nuda.

Uruha
Zaspať sa mi nedá, asi si pozriem nejaké to yaoi alebo prečítam slash. Veď ako inak zabiť čas? Och, už to mám! Moja tajná zbierka! Pomaly som zliezol z postele a dajako neopísateľne som sa posadil s tou mojou krivou nohou a otvoril perinák. Máme dosť staré postele na to, aká je to bohatá škola. Neriešim, je to dobrá skrýš. Začal som sa tam prehrabávať medzi tými všetkými mangami s yaoi tematikou. Nakoniec som zvolil originál Koisuru Boukun, vytiahol som si 6 častí a pustil sa do čítania.
Táto manga ma vždy bavila a aj vždy bude, je o fakt super, mal by som si z Morinagi brať príklad. Párkrát Reitu pretiahnem a bude môj... nie, to nemôžem! Stiahol by ma z kože! Popri čítaniu a premýšľaniu o rôznych úchylnostiach mi začalo škvŕkať v bruchu. Ani po hodine to neustávalo, tak som cez prestávku zavolal Reitovi.
„Haló?“
„Ahoj, tu Uru, prosím ťa, mohol by si mi niečo priniesť ak by to bolo možné? Som strašne hladný.“ Vybafol som to naňho a on sa len zasmial.
„Jasné, práve sa za tebou chystám, máme mať občiansku, chceš sójové mlieko pravda?“
„Hej hej, to by bolo fajn. A ešte niečo, to je jedno čo, som strašne hladný.“
„Jasné, za chvíľku som tam!“ zakričal a zavesil. Nechápem, prečo niektorí tak kričia do tých telefónov. Skoro som ohluchol.

Reita
Rýchlo som zabehol do bufetu a trielil som za Uruhom. Po ceste ma zastavila Kieko, vraj niekto hľadá Uruhu a potrebuje mu niečo dať. To bude jeho zásielka, ale aby prišla tak skoro? Neriešil som to a prebehol sa znova naspäť. Dorazil som o 10 minút neskôr, ako som plánoval, ale snáď tam neumrel. Otvoril som dvere a takmer som sa nevyhol letiacej knižke, ktorá mi mierila rovno na hlavu.
„Kde si bol? Som si myslel, že si na mňa zabudol.“ Povedal na oko urazene a pozrel som sa naňho.
„Pozri, buď rád, že sa o teba starám. Mohol som byť na hodine miesto toho, aby som ťa tu obskakoval!“ zakričal som a asi som nemal. Pozrel sa na mňa ľútostivým pohľadom a obaja sme sa ospravedlnili.
„Prepáč mi, keď som hladný, som dosť nervózny.“ Povzdychol som si a zohol som sa pre akúsi knižku čo mi predtým skoro vletela do čela. Pozrel som sa na bal a nechápavo pozeral na názov.
„Koisuru Boukun? To odniekiaľ poznám...“ premýšľal som a Uru mi mangu vytrhol z ruky.
„Nie nepoznáš.“ Odsekol a zbrklo ju schoval pod vankúš ako všetky ďalšie časti, čo som si stihol všimnúť.
„A ešte niečo, zásielka prišla skôr, vraj si zle zapísali dátum a priviezli ju skorej. Tak som to prevzal za teba.“
„Ďakujem.“ Povedal a s úsmevom začal trhať krabicu. Od radosti začal pišťať a hodil po mne akýsi obal.
„Pusti to, pozrieme si film.“ Nakázal a už som to pchal do notebooku. Zobral som ho a sadol som si vedľa Uruhy. Ten sa na mňa nalepil s položil si hlavu na moje rameno. Neprekáža mi.

Uruha
Prišla mi zásielka skôr, no nesťažujem sa. Reita zapol film a už som sa na neho lepil. Nijako nereagoval, tak som tak zostal. Pozerali sme veľmi zamyslene popri tom som usrkával mlieko.