Naučím ťa milovať

Stojím v temnote noci, na lúke, osvetlený svitom mesiaca, ktorý jedniný vidí mňa a človeka, ktorého nenávidím viac ako čokoľvek na svete, ktorý ma obral o celý môj život o všetko čo som kedy miloval. Tento nočný pokoj je ako stvorený na krvipreliatie a pomstu. Zabijem ho. On, Uchiha Itachi, stojí dva metre odo mňa a pozerá sa do zeme. Nevyzerá, že by chcel so mnou bojovať. Asi sa ma bojí. Moja sila je svetoznáma, nezazlievam mu jeho strach. Na jeho mieste by som sa tiež bál. Už tu stojíme a premýšľame dosť dlho. Začína ma to nudiť. Nech ten potkan čosi urobí.

„Prečo si sa toľko za mnou hnal, Sasuke?"
„Z jednoduchého dôvodu, mám sen, teda, nenazval by som to ani tak snom, ale túžim bnoviť svoj klan a zabiť ťa! Som jediný kto ťa môže zabiť.Som silnejší než si ty. Nemám čas sa tu hrať. Uchiha Itachi!Zabijem ťa! Počuješ? Zabijem ťa! Raz ťa zabijem!“
,,Prečo raz? Prečo nie teraz! Zabi ma hneď teraz! Tu! Konečne by si sa mi pomstil a uľahčil môjmu zmáranému svedomiu. Už by som viac nemusel niesť ten smútok na svojich ramenách, bolesť z toho, že som zabil svoju rodinu, bolesť z toho, že som ti zničil život. Celý život máš zničený, pretože si nemyslel na nič iné, iba na pomstu. Tak to urob teraz!“

Ak hovorí, že chce zomrieť, potom by som mu urobil iba službu keby som ho zabil. Ale....ale... o čom bol potom celý môj život? Je to, akoby som sa hnal za niečím neexistujúcim! Ako sa mu mám pomstiť ak nie smrťou?

„Uchiha Itachi! Nezaslúžiš si niesť tak významné meno nášho klanu! Hovoríš, že chceš zomrieť a že sa na smrť tešíš, že ťa oslobodí, ale prečo si sa teda nezabil sám? Prečo si už dávno neskapal ty prašivý pes, vtedy keď si si poškvrnil krvou našej matky svoje nehodné ruky? Keď si sa svojimi špinavými pazúrmi, zakrvavenými krvou nášho otca dotkol mojej tváre s prosbou o odpustenie?Prečo si si ten smradľavý kunai niekam nevrazil? Prečo si ma tak mučil? Musel som ťa hľadať aby som ťa zabil, a teraz mi tu hovoríš že chceš zomrieť?“
,,Z jedného prostého dôvodu, Sasuke. Chcel som ťa vidieť rásť, možno o tom nevieš, ale sledoval som ťa po celý ten čas čo si vyrastal a preklínal ma. Sledoval som, ako ťa Kakashi učil, sledoval som ťa pri každom tvojom rozhodnutí.“

Prečo mi to robí? A vôbec... čo sa to so mnou deje? Prečo cítim radosť pri jeho slovách? Je to čudné. Nenávidím ho! Nenávidím ho! Je to pasca! Musím ho zabiť. Musím. Ale... ja to nedokážem! Čo to so mnou urobil?Je to nejaká jeho technika? Prečo nespoznávam svoje vlastné pocity? Čo to ten pokrytec robí? Rozbehol sa oproti mne! Chce sa nabodnúť na môj kunai! Je to moja šanca! Zabijem ho!

„Prečo si s tým kunaiom uhol?“
„Ja neviem. Prečo si pozoroval ako vyrastám?“
,,Pretože ťa mám rád, Sasuke, nemohol som ťa zabiť a keď som vedel že žiješ, tak som musel stále stáť pri tebe a vedieť že si v poriadku.“
,,V poriadku? Robíš si srandu? Ja som nikdy nebol v poriadku! Vzal si mi rodinu! Vzal si mi lásku!Vzal si mi všetko!“
,,Vzal som ti rodinu, ale lásku si predsa dostal, Naruto, Sakura, Kakashi.“
,,Nieee! Nechcel som ich lásku! Ja som chcel tvoju! Mamy! Otca!“

Čo sa to so mnou deje? Ja plačem? Je to vôbec možné? Prečo prejavujem slabosť pred nepriateľom? Ale, ako môže byť nepriateľom človek, ktorý je môj brat, sledoval ma toľké roky a neublížil mi? Keby to bola pasca, zabil by ma už dávno, keď som bol malý a slabý.

,,Si... si môj brat, Itachi.“
,,Čo si to povedal? Zopakuj to, zopakuj moje meno!“

Sakra! Neuvedomil som si, že som to povedal nahlas.Už to nemôžem ďalej vydržať!

,,Itachiii! Prečo si mi všetko vzal? Vráť mi to! Nemal si na to právo. Itachi. Itachi. Itachi.“

Itachi ma prudko prevalil do trávy a objal ma. Bol som úplne na dne. Už som viac nedokázal v sebe zadržiavať tie pocity a bolo mi to jedno. Už mi bolo všetko jedno. Pomsta ma už nenapĺňala, a tak som stratil zmysel života.
Stratil som všetko, Naruta, ktorý bol môj najlepší kamarát, Sakuru, ktorá ma od začiatku milovala, Kakashiho, ktorý veril v moje sily, zmysel života, všetko. A vtom som sa Itachimu zadíval do očí a na mieste som skamenel. Toľko bolesti a žiaľu som ešte nikdy v živote nevidel.
Ani len v Narutových očiach. Ani v očiach Gaaru. Nemohol som sa pohnúť a Itachi sa zrazu priblížil a dotkol sa mojich pier. Pocítil som slanú príchuť sĺz ale nevedel som komu patria, či mne alebo jemu.
Odtisol som ho od seba, pozerajúc na jeho tvár. Mal ju skrčenú od bolesti a zakrýval si rukou plačúce oči. S vlasmi sa mu pohrával vietor. Čo vlastne cítim? Už predsa nemôžem stratiť nič.
Skočil som naňho. Odtiahol som mu ruku z očí. Chcel som ho ponížiť a vidieť jeho slzy, a pritom som mu ich zotrel z tváre svojimi bozkami. Jemne ako vánok som mu vysušil tvár a prisal sa na jeho pery pričom som mu začal sťahovať z tela oblečenie. Pomaly som mu vyzliekol plášť, tričko a nohavice. Bol nádherný! Ale čo sa čudujem, Uchihovci boli, sú a vždy budú nádherní. Ak nejakí vôbec budú.
Itachi po mne gúľal očami akoby som sa zbláznil, ale keď som mu začal bozkávať hruď posadil sa, drsne ma prevalil do trávy a začal zo mňa strhávať oblečenie zase on. Chcel som sa mu brániť! Odstrkoval som ho rukami a snažil som sa postaviť. Je to bláznovstvo! Nemôžem to robiť! Prisal sa mi na pery a strčil mi jazyk do úst, prehľadával mi ústnu dutinu a šteklil ma v nej. Zatočila sa mi hlava od toľkej rozkoše. Som blázon, blázon! Nechal som ho nech ma vyzlečie opätujúc jeho chutný bozk. Čo to robím? Ľahol si na mňa, telo mal prekvapivo horúce.
Po toľkých rokoch chladu to bol pre mňa balzam. Nechal som ho nech ma aspoň na chvíľočku zahreje, nech si so mnou robí čo chce. On akoby vedel čo mám rád a drsne ma škriabal po chrbte. Mám rád drsné veci. Zrazu mi roztiahol nohy a ja som vedel čo príde ale nechcel som to takto. Stále som mu chcel ublížiť! Rýchlosťou blesku som sa pretočil naňho. Roztiahol som mu nohy a bez akejkoľvek prípravy som do neho vnikol.
Vykríkol, akoby som mu tam vrazil žeravú tyč, vzrušujúce! Muselo ho to neskutočne bolieť ale mne to bolo jedno, tak nádherný pocit som ešte nikdy nezažil. Začal som pomaly prirážať a chytiac ho za vlasy, donútil som ho zdvihnúť hlavu a chytil som ho pod krkom. Škriabal som ho a cítil som na tepne pod jeho jeho hodvábnou pokožkou ako mu rýchlo a silne bije srdce, rozpaľuje ma čoraz viac! Začal som prirážať rýchlejšie! Vzrušuje ma ako kričí a vzdychá.

,,Sasuke, ááánooo!“

V tej chvíli som doňho prirazil až po koreň, zaplnil som mu zadok svojím semenom a zvalil som sa na trávu. On sa sklonil nado mňa a pobozkal ma. Jemne a nežne akoby ma mal rád. Zatvoril som oči a nechal som sa hladiť. Bol som vyčerpaný. Taký dobrý sex snáď ani nemôže existovať!

,,Sasuke, čo to pre teba znamenalo?“
„Iba sex.“
„To sa ešte uvidí!“

V tej chvíli pritlačil svoje horúce, hebké telo na mňa a zmocnil sa mojich pier. Bola by bohapustá lož, keby som povedal, že sa mi to hnusí a že s ním už nikdy nechcem sex. Po tejto skúsenosti s ním chcem sex čo najčastejšie! Nechcem o jeho telo nikdy prísť! Nikdy mu nedovolím odísť! Ale iba kvôli sexu! S ničím iným to nesúvisí, nenávidím ho!

„Sasuke, milujem ťa.“
,,Itachi, nenávidím ťa.“
,,Naučím ťa milovať.“
,,Tak na to som zvedavý!“