Neviem cítiť 12.kapitola - Koniec!!!

Prišli sme do Tokya a Miyuki ma donútila aby som si dal ošetriť v nemocnici ruku. Bola to zbytočná strata času a peňazí, ono by sa to zahojilo aj samé. Aspoň myslím. Vrátil som sa do svojho starého bytu. Keď som otvoril dvere ovalili ma spomienky, dobré aj zlé, ale hlavne tie zlé. Zhodil som zo seba batoh a spolu s Miyuki sme si ľahli do postele a prikryli sme sa. Dlho sme sa objímali a nakoniec sme obaja zaspali. Bol som vďačný za spánok. Aspoň v ňom bol život taký aký by som ho chcel. Úplne normálny až nudný. Škoda že to bol len sen. Vždy je to iba sen. A ráno, keď som otvoril oči, sen zničila realita.
Musel som si súrne nájsť novú prácu a musel som niečo nájsť aj Miyuki. Ale čo? Celý deň som behal po Tokyu ale všade mali plno. Pár voľných miest bolo ale to neprichádzalo do úvahy. Miyuki nebude upratovať verejné záchody!!! Nikdy!!! A ja tiež nie. Je to pod našu úroveň. A tak som sa rozhodol, že pojdem za otcom, odprosím ho a budem dúfať, že dá Miyuki nejakú prácu. Musím sa o ňu postarať. Musím. Je to moja povinnosť.

„Ahoj otec.“

William Smith starší prestal cucať poprsie vnadnej pre mňa absolútne nepríťažlivej blondýnky, neznášam blondýnky, a mámpi*isticky sa na mňa pozrel.

„Čo tu chceš?“
„Ja, ach…prišiel som sa ti opravedlniť otče. Strašne moc ťa prosím, odpusť mi všetky tie problémy, ktoré som ti narobil. Viem, že som bol hlúpy ale… ja potrebujem tvoju pomoc.“
„HA, HA, HA. Nie.“
„Otče! Prosím! Aspoň ma vypočuj!“
„Prečo by som ťa mal vypočuť? Zajebával si sa s prostitútkou a keď už zo mňa vyprchal hnev zistil som že mám syna bu*eranta! Vyhrážal si sa mi, že ak ti nedám adresu na toho bastarda tak všetkým o ňom povieš! Mojim obchodným partnerom ! A teraz sa opovažuješ prísť za mnou a žobroníš o pepáčenie? Schválne! Čo chceš?“
„J-ja, som si priviedol so sebou do Tokya dievča, ale nemožem nájsť prácu ani sebe ani jej. Prosím ťa na kolenách zamestnaj nás. Alebo aspoň ju. Vie variť, servírovať, obsluhovať…prosím, zamestnaj ju.“
„Ooo, ďalšia prostitutka?“
„Nie! Ona NIE JE prostitútka.“
„A kto to teda je?“
„Miyuki Ishikawa, sestra ehm…Alexova sestra.“
„Čože?? Prečo sa ty musíš stále ťahať s tou dementnou famíliou? Chcem ju spoznať. A potom si rozmyslím či jej dám prácu.“

Hlboko som sa otcovi uklonil a naradostene som utekal domov. Miyuki dostane prácu! Miyuki bude mať prácu! A ja si tiež nejakú nájdem a možno prehovorím otca aby ma opať zamestnal ako vedúceho. Budem žiť s Miyuki, udobrím sa s celou rodinou, potom sa vezmeme a budeme mať syna a moj otec bude zo mňa šťastný! Kyááá! Som taký šťastný!!! Miyuki bude v bielom postriebrenom korzete a nariasenej sukni s vlečkou vyzerať úžasne. A ešte keď bude mať v rukách kyticu ruží a vo vlasoch jednu ružičku… Moje srdce zaplesalo a vybehol som hore schodmi. Rozrazil som dvere a …

„NIEEE!“

Krvavé šmuhy sa tiahli od vchodových dverí až do spálne a tam, na prahu ležala Miyuki v bielych šatách a nad ňou sa skláňal Alex a plakal. Jej hlavu mal položenú v lone a hladil ju po tvári. Z Miyukinho srdca trčala tá istá dýka ktorou sa jej vyhrážal minule.

„W-Will…J-ja neviem čo som to urobil. J-ja som nechcel. A-Ale keď ja som tak strašne žiarlil. J-ja ťa milujem. Odpusť mi to prosím. Miyuki, Will, odpusťte mi to. Ja som nechcel.“

Priložil som prsty na Miyukin krk. Pulz žiadny. Srdce nebilo. Krv v žilách mi zovrela a žlč vo mne vzkypela. Mozog mi zatemnil jediný pocit. Nenávisť. Obrovská, zožierajúca nenávisť. Vytiahol som dýku z Miyukinho srdca a vrazil som ju do Alexovho brucha. Nechcel som aby zomrel rýchlo a bezbolestne. Chcel som aby trpel. Aby cítil bolesť. Aby zomrel od bolesti. Pomaly som vytiahol dýku z jeho brucha a odvliekol som ho čo najďalej od Miyukinho tela. Prevrátil som ho na brucho a pod ním sa okamžite urobila kaluž krvi.

„A teraz zistíš čo je to bolesť. Budeš pykať za svoje činy."

Prerezal som mu opasok a strhol som mu nohavice spoločne s trenírkami. Na rukách som mal plno krvi. Nebolo potreba nič premasťovať. Strčil som mu do zadku prst, potom druhý, tretí a nakonec som tam vrazil svoj penis. Nebol taký hrubý ani dlhý ako ten Alexov, ale bol dosť velký. Alex zvreskol a snažil sa ma zhodiť ale bol slabý dosledkom unikajúcej krvi. Schmatol som ho za červené vlasy a vyvrátil som mu hlavu. Okuliare s červeným rámom spadli na zem a ja som sa začal šialene smiať.

„Páči sa ti to? Haaa? Páči sa ti to? Povedz, že áno, veď to rád robíš druhým ľuďom musí sa ti to páčiť!“

Alex kričal a ja som sa smial. Vrážal som doňho penis až po gule a šklbal som mu vlasy. Drtil som mu zadok dlho, strašne dlho. Zrazu prestal kričať a ja som pustil jeho vlasy. Vyšiel som z neho a otočil som ho tvárou k sebe. Oči mal otvorené a dýchal. Slabo ale dýchal. Vzal som dýku a opatovne vnikajúc do jeho útrob som ju zabáral do brucha. Alex zachrčal a uprel na mňa pohľad plný bolesti a žiaľu.

„Odpusť mi to…William… m-miloval som ť-ťa…“

Začal kašlať a krv sa z neho pomaly rinula.

„Kedy už konečne chcípneš?“

Vrazil som zo tri krát penis do jeho zadku, vystriekal som sa mu na tvár. Začal žmurkať aby dostal semeno z očí a ja som mu chytil tvár do dlaní. Naklonil som sa milimeter naňho a usmial som sa.

„Dúfam, že zhoríš v pekle ty bastard!“

Vrazil som mu dýku do srdca, vytiahol, vrazil, vytiahol a ešte raz vrazil. Odtiahol som jeho telo do kúpeľne a hodil do vane. Tú som poriadne zaštupľoval a pustil som vodu. Nemohol som dopustit aby sa ten parchant náhodou z toho vylízal. Veď sa aj hovorí, že zlá zelina nevyhynie.

Sadol som si k Miyuki a vzal som jej telo do náruče. Bolo také studené. Tie biele šaty postriekané krvou boli také strašidelné…Pobozkal som ju na chladné pery a pritisol na hruď.

„Miyuki…odpusť, že som ťa neochránil. Odpusť mi to prosím…Prosím! MIYUKI ODPUSŤ MI TO!“

Bozkával som ju a hladil dúfajúc, že to zhora vidí a že mi odpustí. Nenávisť z mojho srdca vyprchala a ja som si uvedomil vážnosť svojho činu. Myseľ sa začala topiť v beznádeji valiacej sa žilami a moje srdce puklo už asi tisíci krát. Chytil som sa za hrdlo a snažil som sa nadýchnuť. Nešlo to. Sklonil som hlavu a rozplakal som sa. Guča v krku povolila a ja som nabral vzduch do pľúc. Zaslúžim si ale ja vobec dýchať? Som monštrum. MONŠTRUM!!!

Vtom niekto zazvonil. Ja som vstal ako bez duše a otvoril som dvere.

„Ahoj Will mám tú prácu pre…och moj bože!! Čo sa tu stalo?“

Jemne ma odstrčil a vošiel do bytu. Keď zbadal Miyukino telo na zemi a vodu valiacu sa z kúpeľne...klesol k zemi s nožom v hlave. Vyšiel som von z bytu a kráčal som po ulici. Ľudia kričali a ukazovali na mňa. Ja som však stále kráčal ako bez duše.

Som monštrum nehodné života. Som monštrum. Pozrel som sa na svoje krvavé ruky a z oka mi vytiekla jedna osamelá slza. Chcel som toho tak veľa? Chcel som iba milovať a byť milovaný. Chcel som žiť normálny až nudný život obyčajného človeka. Chcel som prácu pre seba a pre Miyuki. Chcel som toho tak veľa? Prečo niektorí ľudia majú všetko a ja nič? Je toto spravodlivosť? Chcel som byť šťastný a čo sa zo maňa stalo? Čo sa to zo mňa stalo? Kvoli mne bola Miyuki znásilnená. Kvoli mne bola zavraždená. Alex sa kvoli mne stal vrahom a to len kvoli túžbe. Túžil po mne. Chcel ma iba ochutnať. a ja som ho zavraždil. A zavraždil som aj svojho otca.

„SOM MONŠTRUM!“

Rozbehol som sa.

TUTÚÚÚT!!!

________________________________________________

Aaaa pozrimeže, koho to tu nevidím. Preboha čo sa mu to stalo? Preboha čo to robí? Doriti uhni! Nieee!

Vybehol som z auta a priskočil k nemu. Dotkol som sa jeho tepny na krku ale už nemal pulz. Doriti ja som ho zabil! k***a ja som vrah! To je asi karma, nemal so ho znásilniť. Som vrah!

„KUR*AAA! HACUMOMO! Zavolaj sa itku a políciu. Hneeeď!!!"
„Áno, Christian..."