Neviem cítiť 11.kapitola

„Čo budeme robiť?“ vyhŕkla vystrašená Miyuki.
„Vyskočím von oknom!“
„Nie! Spadneš a zabiješ sa!“
„Radšej sa zabijem sám akoby ma mal zabiť…henten.“
„Myslíš si, že by nám ublížil?“
„Neviem…neviem čo si mám o ňom myslieť.“

Priskočil som k oknu, otvoril som ho a prehodil som jednu nohu cez rám. Bolo to dosť vysoko a dole bola cesta. Tvrdý asfalt. Odhodlával som sa skočiť. Odhodlával som sa však príliš dlho.

Dvere sa s rachotom zrútili na zem a nestihol som ani mrknúť, Alexander zvieral Miyukin biely štíhly krk. Jej sa v očiach zračil strach a zaleskli sa od sĺz.

„Zlez dolu z toho okna a pustím ju.“
„Najskor ju pust a potom zleziem.“

Alex sa šialene zasmial a Miyuki vtom zalapala po dychu a vygúlila oči.

„Zlez inak ju zadusím!“
„Veď je to tvoja sestra!“
„No a? To je nejaký problém? Ty si moj brat a chcel som ťa ošukať!"

Miyuki vyvalila oči ešte viac a ja som skočil do izby a podišiel som k nim. Všimol som si, že je čoraz bledšia. Ten bastard ju naozaj škrtil! Čo som schopný obetovať za jej záchranu? Keď Miyuki prevrátila oši stĺpikom, prestal som uvažovať a radšej som konal.

„Alex, pusti ju! Urobím čo budeš chcieť!“
„Naozaj? Je to lákavá ponuka ale...nie. Nepustím ju!“

Schmatol ju do náruče a šmaril na posteľ. Chytila sa za hruď a zalapala po dychu. Alex skočil na ňu, roztiahol jej nohy a strčil jej tam prst.

„Ty zradca! Sviniar! Šukal si moju sestru! A ja som ťa tak miloval..."

Vtom vytiahol dýku a priložil ju Miyuki na krk. Zmeravel som ako socha slobody .

„Čo chceš Alex? Čo odo mňa chceš? Spravím všetko na svete len ju nechaj ísť!"
„Pche!Nikdy! Od teba nechcem nič! Už nechcem ten tvoj roztrtkaný zadok ani vidieť! Ale ona! Mňam."

Naklonil sa nad Miyukinu tvár a pobozkal ju na pery. Snažila sa odvrátiť hlavu ale dýka sa jej zaryla do bledej pokožky a po krku jej stiekli dve kvapočky krvi. Alex ich pomaly olizol, zatvoril oči a zhlboka sa ndýchol. Zrazu sa zahryzol a začal hlasno sať. V tej chvíli som k nemu priskočil s úmyslom niečo mu urobiť, nejako Miyuki zachrániť ale on sa zahnal dýkou a vrazil mi ju do ramena. Spadol som na zem v bolestivom kŕči a on sa sa na mňa pozrel z výšky akoby som bol špina nehodná akejkoľvek ľútosti, či dotyku.

„Mal som ťa tedy znásilniť! Mal som si vziať čo som chcel. Ale ja, ja som sa nechal oklamať tvojimi slzami a prosbami. Chyba! Nemal som podľahnúť citom. Vždy keď sa to stane nakoniec o všetko prídem. Mal som sa narodiť bez citov. k***a! Prečo vždy urobím tú istú chybu? Prečo sa vždy zamilujem? d******e! William! Ja som ťa miloval! Zradil si ma! Ešte si tu len prvú noc a už si ošukal moju sestru. Moju maličku Miyuki. MOJU MALIČKÚ MIYUKI!!!"

Kým sa Alex vybavoval so mnou, Miyuki mu jednu vrazila.

„Ty k***a! Kvoli tebe som si zahryzol do jazyka!“

Úder jej vrátil a Miyuki sa zvalila v bezvedomí na posteľ. Z úst sa jej rinul tenký pramienok krvi. Alex zo seba strhol oblečenie a naklonil sa nad Miyuki. Keď som uvidel jeho hrubý a dlhý penis, vztýčený ako Tokijská veža, iba na milimeter vzdialený od Miyukinej vlhkej dieročky a dýku priloženu k jej krku zmocnila sa ma hlboká beznádej. Takú silnú beznádej som necítil nikdy. Ani keď som bol uvaznený v Christianovom apartmáne, ani keď ma mlátili otcovi bodyguardi.V momente keď Alex do svojej bezvládnej sestry vnikol, moje srdce urobilo BUM a roztrieštilo sa na tisíc maličkých ostrých kúskov ničiacich moje vnútro. Alexander prirážal rýchlo a zbesilo. Nešlo mu o uspokojenie seba samého, šlo mu o pomstu a ukojenie svojho ega. Pozeral som sa naňho a neviditeľné plamene ma spaľovali zaživa. Šľahali po mojich vnútornostiach a nedovolili mi nadýchnuť sa. Až keď sa po dvoch minútach Alexander vystriekal na Miyukinu hebkú tváričku, prestal som sa topiť vo vlastnej vriacej krvi a žlči.

Zrazu ju však Alex otočil na brucho.

„Nie! Alex, to snáď nie!“
„Drž hubu zradca!“

Roztiahol jej polky a strčil jej tam ukazováčik.

„Oh, aká je úzka. Tak toto si nasaj vychutnám.“
„Nie…“ zašepkal som a oči sa mi naplnili slzami. Prečo som len taký slaboch? Prečo proste nevyskočím, neurobím nejaký karate chmat a nezabijem ho? Bol by som hrdina.

Alex si prešiel po stále tvrdom penise párkrát rukou a potom ho bez prípravy strčil do Miyukinho nepoškvrneného zadočku.

„Aaaa, to bolííí, prestaň, prosím ťa prestaň!" Miyuki sa prebrala zvrieskla a začala srdcervuco plakať a metať sa na všetky strany. To jej však nepomohlo, ba čo viac, Alex sa nahneval a začal prirážat ešte zbesilejšie ako keď bol v mušličke.

Modlil som sa za to aby sa urobil tak rýchlo ako predtým, avšak to sa nestalo. Prešlo pať minút, prešlo desať minút a on nič. Spotené červené vlasy sa mu lepili na hruď aj na chrbát a z mačacích zelených očí sršala zlost a nenávisť.

„Páči sa ti to ty k***a? Takto ťa nakladal aj ten holobriadok? Hmm? Páči sa ti to? Len krič, tu ti nikto nepomože!“

Chcel som mu povedať, že ja som sa s ňou ešte nestihol milovať, chcel som sa mu ospravedlniť a odprosiť ho na kolenách, no neurobil som tak. Bránila mi moja poslapaná hrdosť? Aj tak by neprestal...

Miyuki prestala plakať a zdesene sa pozerala pred seba. Alex ju udrel a ona vykríkla.

„Krič ty k***a! Krič inak ťa tu budem ládovať až do rána!“

Párkrát vykríkla a on vytiahol zakrvavený penis z jej nadtrhnutého zadku a vystriekal sa jej na vlasy. Od únavy spadol na zem a rýchlo a plytko dýchal. Spotená hruď sa mu dvíhala a klesala a penis mu pomaly klesal a ochaboval. Dýka ostala vedľa Miyuki na posteli. Mal som príležitosť ho zabiť. Ale neurobil som to. Ostal som sedieť na zemi ako slaboch. On ma raz zachránil. Teraz sme si kvit. Keď sa dlhú dobu nič nedialo posunul som sa bližšie k nemu. Spal. To zviera si zašukalo a teraz spí. Zvrhlík! Podliak! Monštrum! Nie som snáď rovnaký? Som jeho brat a tiež som chcel… raz...keby vydržal a chránil by ma ďalej. Som taký istý ako on? Som ako on? Nechcem. Ja to nechcem. Prečo ma len musel zachraňovat? Mal som vtedy zomrieť! Mal som chcípnuť ako potkan.

Vyskočil som na posteľ a vzal som Miyuki do náruče. Schúlila sa do klbka a oprela sa o moju hruď. Odniesol som ju do kúpeľne a nežne uložil do vane. Napustil som jej tam teplú vodu a začal som jej zmývať Alexovo semeno z vlasov a tváre. Po lícach jej tiekli slzy a pozerala sa na mňa pohľadom strápeným ako túlavé šteňa do ktorého si práve kopli. Jej krása bola tak bijúca do očí aj v tomto stave až som sa musel od nej odvrátiť aby som sa dokázal ovládnuť a neurobil to isté čo moj brat.
Som monštrum ako on? Máme to v krvi?

„Will, ja som bola panna. On ma obral o to najcennejšie. Chcela som to darovať tebe. Nikdy som nestretla človeka ako si ty. Tak prekrásneho a tak citlivého. Tvoja ubolená duša sa ti zračí v očiach. Už keď som ťauvidela prvýkrát, rozhodla som sa, že sa s tebou chcem milovať a keď som..."

Viac som nepočul. Mne? Chcela ho dať mne? Ja toho netvora zabijem! Zabijem ho a jeho vnútornosti dám zožrať besným psom! Vtom som si uvedomil na čo myslím a po chrbte mi prešiel mráz. Začal som sa báť seba samého. Ja nechcem byť ako moj brat! Nikdy!

Voda zašpľachotala a ja som sa prebral z tranzu. Miyukina hlava bola pod vodou. Zase omdlela. Ale nečudujem sa jej. Ja som bol rád za každú sekundu spánku a bezvedomia keď ma znásilnili. Spomenul som si na Christiana a zovrel sa mi žalúdok. Prečo ma to všade prenasleduje? Nikdy sa tých spomienok nezbavím?Christian, otec, gorily, Alexander. Prečo sa k nim musel pridať aj on? Prečo aj Alex?

Zamrkal som aby som zabránil slzám a preglgol som guču v krku. Vytiahol som Miyuki von z vane a vyzliekol som jej premočené pyžamo. Keď som uvidel jej nahé telo sfarbené do jemnej oranžovej vďaka tlmenému svetlu pouličnej lampy, jej malé pevné prsia a na nich stojace tmavé bradavky zaprísahal som sa, že nikdy nebudem zlosyn. Nikdy neublížim nevinnému, za žiadnu cenu.

Odniesol som Miyuki v náručí do mojej a Alexovej izby. Obliekol som ju, seba tiež a vzal som Alexovu aj svoju peňaženku. Strčil som to do batoha, Miyuki som vzal do náruče a zišiel som dole. Odomkol som dvere a rozbehol som sa čo najďalej od Alexandra. Vonku bola búrka. Aj obloha plakala nad Alexandrovým počinom. Hrmelo a blýskalo sa. Aspoň nás bude ťažšie nájsť.

„Ochránim ťa Miyuki… prisahám na svoj život, že ti už nikto nikdy neskriví ani vlások na hlave."

Miyuki pomaly zdvihla viečka a usmiala sa.

„Kam ideme Will?“
„Tokyo."

Vypľul som to slovo a pozrel som sa do temnoty pred nami.