Neviem cítiť 10.kapitola

„William Smith, milujem ťa! Milujem ťa viac ako svoj vlastný život! Prečo o mne pochybuješ? Snáď som ti už dosť neprejavil svoju lásku? Čo odo mňa chceš? Áno! Opustím kvoli tebe všetko! Pretože bez teba nemám nič! Bez teba som nikto! Odídeme s tebou kdekoľvek, trebárs aj do Nemecka, do Ameriky, kamkoľvek! Chcem s tebou žiť a chcem s tebou zomrieť."

Po lícach mu stekali horúce slzy a dopadali na moje ruky, ktorými som ho hladil na tvári. Nádherné mačacie zelené oči sa mu leskli v svetle pouličných lámp a triasol sa ako mladá vŕba vo vetre. Nikdy v živote som nevidel človeka, ktorými by takto lomcovali city kvoli mne.

„Will, prosím, prosím ťa pre všetko čo ti je svaté, neopúšťaj ma.. prosím..prosím neopúšťaj ma."

Pritiahol som si jeho telo bližšie k sebe a objal som ho najsilnejšie ako mi moje bité a znásilňované telo dovoľovalo. Alexova triaška pomaly začala ustupovať. Chytil som jeho mokrú tvár opať do dlaní a natočil k sebe. Zahľadel som sa hlboko do tých prekrásných očí a pobozkal som ho. On opatoval moj bozk a zmocnil sa mojich perí tak ako sa lem smadný dokáže zmocniť vody. Bozkávali sme sa dlho, predlho a ja som vášnivo hladil jeho telo. Nikdy som nezažil taký silný pocit, že mi niekto patrí, že ma niekto naozaj miluje. Pri Lin som cítil len… ako to len nazvať… chtíč, vášeň. Išlo len o sex a o kamarátske porozumenie.

Po hodnej chvíli maznania som sa od neho veľmi nerád odtiahol a vrátil som sa do reality. Keď ma pustia z nemocnice budem si musieť nájsť prácu a budem sa musieť presťahovať. Najradšej by som si zmenil aj meno len aby ma Christian alebo moj otec nenašli. Ako to ale urobiť? Nemám ani jen. Vtom ako anjel z nebies sa ozval Alex a všetky moje problémy zmizli ako šmahom čarovného prútika.

„Nechceš sa so mnou presťahovať k mojej sestre do Kjóta? Vlastní malú reštauráciu, mohol by si v nej robiť čašníka, ak by ti to nevadilo. Akurát dnes mi volala, chcela aby som k nej prišiel na návštevu a sťažovala sa, že jej čašník dal výpoveď a súrne potrebuje nového.“

Bez rozmýšľania som prijal lákavú ponuku milovaného človeka na nový život a o týždeň, keď ma prepustili z nemocnice som si zbalil svojích pať slivák a opustil som Tokyo, dúfajúc, že sa tam už nikdy nevrátim.

Kjóto je oproti obrovskému Tokyu malé mestečko a so svojimi 1,5 milióna obyvateľmi ma celkom vyplašilo. Mal som pocit, že tam každý každého pozná. Tokyo bolo… anonymné. Alexander ma však ubezpečil, že sa mi to len zdá, že mesto, ktoré má milión obyvateľov je pre nás dostatočne anonymné.

Reštaurácia bola v centre mesta a nad ňou bol byt. Bola zariadená veľmi tradične čo sa mi páčilo a s úsmevom na perách som vkročil dnu držiac sa s Alexom za ruky.

„Ahojte! Alex!!! Ty skrčok malý, tak dlho som ťa nevidela! Vieš ako si mi chýbal? A toto je kto? Teší ma! Som Miyuki Ishikawa!“

Priletela ako víchor ničiaci všetko čomu som veril. Myslel som si, že som našiel šťastie, lásku a možem začať odznova po boku Alexa, svojej lásky. Ale ona... Prišla ma zničiť? Je anjel či diabol? Nízka Japonka, štíhla ako vŕbový prútik oblečená v bielych vzdušných šatách, ktoré držali na jej malých pevných prsiach. Okolo pliec prehodená biela šatka. Nemohol som sa odtrhnúť zrak od tej nádhernej smejúcej sa tváre rozžirenej hlbokými tmavými očami.

Natiahla smerom ku mne svoju bledú malú rúčku a zahľadela sa mi do očí. Opatrne som jej ju chytil a stisol, pričom sa mi dole chrbtom zviezla jedna kvapočka potu. Jej ruka bola taká teplá a taká malá. Dievčenská.

„Som William Smith.“
„Čoo? Smith? Aj moj brat je Smith, hehe.“ Mala tk zvonivý smiech, ako rolničky.
„Noo…Miyuki, ja a Will sme bratia.“ Zamiešal sa do rozhovoru Alex.
„Čooo?“ Miyuki sa chytila za hruď a zalapala po dychu.
„Ako?“
„Vieš, že moj otec je sviniar, no tak on má v Tokyu manželku a toto je moj brat. Vydedili ho za to, že mal frajerku prostitútku a potom, no to je nadlho. Nechajme to na večer čo povieš?“
„Dobre no, aspoň to nejako rozdýcham. To akože je aj moj brat?“
„Nieee, to nie. Vy nemáte nič spoločné iba mňa. Ty máš predsa iného otca Ako my. Aj inú matku.“
„Dobre. To je super. Stačíš mi ty.“ Sotila Alexa a smejúc sa rozbehla preč.

Alex ma chytil za ruku a rozbehol sa kdesi do útrob reštaurácie. Dúfam že si nevšimol moje ohromenie. Vyšli sme hore schodmi a Alex otvoril prvé dvere. Za nimi bola obrovská izba s piatimi skriňami a manželská posteľ. Alex mi čosi hovoril ale ja som ho vobec nepočúval len som prikyvoval. Stále som mal pred očami Miyukinu smejúcu sa tvár. Bola prekrásna.
Ako sa može vobec narodiť taká prekrásná osoba? Vtom ma začalo hrýzť svedomie a chcel som objať Alexa ale on tam však nebol. Asi šiel pre papanie dole, pomyslel som si a začal som otvárať dvere hľadajuc sprchu. Za každými však bola vstavaná skriňa. V jednej bolo oblečenie mužské, v druhej ženské, tretia bola plná topánok, štvrtá kabeliek a piata bola plná oblečenia pre mladu štíhlu nízku ženu, vačšinou v bielej. Farba anjelov. Aj dnes vyzerala ako anjel. Vzal som z vešiaka biely svetrík popretkávaný striebornými nitkami a hodnú chvíľu som sa naň pozeral. Nakoniec som si ho priložil k tvári a nasal som tú voňu. Opojnú voňu kvetov. Zatvoril som oči a nasal som znovu.

„Čo to tu robíš?“

Skoro ma porazilo. Otoril som oči a predo mnou stála Miyuki.

„Čo robíš s mojím svetrom?“
„J-ja hľadám tu skriňu do ktorej by som sa vybalil a toto vypadlo z tejto skrine keď som ju otvoril. Nuž a máš pekný parfum tak som si privoňal, prepáč mi to.“
„Nevaaa! Ďakujem ale ja nepoužívam moc parfémy, asi to vonia od mojho sprcháča.“

Vyšklbla mi sveter z rúk, zavesila ho do skrine a ukázala mi kde si mám dat svoje veci.

„Miyuki, prosím ťa ukážeš mi kde je tu sprcha a záchod?“
„No samooo, poď za mnou.“

Nasledoval som ju a moje oči sa prilepili k jej zadku. Krútila ním tak ladne ako gazela. Nerozmýšľal som a nevšimol som si kedy sa zastavila. Vrazil som do nej. Pricapil som ju na dvere a ostal som natlačený na jej tele iba jeden milimeter od jej tváre. Jej voňa mi prenikala do nosa a cítil som jej zrýchlený dych na tvári a jej klesajúcu a stúpajúcu hruď. Teplo, ktoré z nej sálalo ma pálilo a ja som to už nedokázal vydržať. Jemne som ju odsotil od dverí a zamkol som sa v kúpeľni. Strhol som zo seba šatstvo, pustil som na seba teplú vodu a začal som si ho honiť. Predstava ako ju pomaly vyzliekam a rozťahujem tie štíhle malé nožky ma vzrušila tak strašne, že som bol hotový v priebehu dvoch minút. Sadol som si na studené dlaždičky a rozplakal som sa.

* * *

„William, nespíš?“
„Nie.“

Objal ma a začal rukami šmátrať po mojom tele. Jeho dotyky ma pálili ako dobiela rozžeravené železo a ja som sa úporne snažil teleportovať z tej postele preč. Začal ma bozkávať a smeroval tam dole. Modlil som sa ku všetkým bohom aby ho len nenapadlo ma vyfajčiť. Bohovia ma vyslyšali. Nechcel ma fajčiť. Jemne ma prekotúlil na bruško a pobozkal ma na polkách. Vtom ich začal od seba odťahovať. Po tele mi prešli zimomriavky a keď som na dierke pocítil niečo studené a mazľavé vyskočil som z postele.

„Nie! Alex, ja nechcem sex."
„Will, ja budem nežný, sľubujem ti, veď vieš že by som ti nikdy neublížil.“
„Nie! Ja nechcem! Proste ešte nie.“

Alex ku mne priskočil a prudko ma schmatol. Ohol ma cez posteľ a…

„Alex! Nie!!! Alex, veď si mi sľúbil že ma budeš chrániť! Toto je podľa teba láska?“

Vtom svoje zovretie povolil a ja som sa mu vytrhol. Vzal som si pyžamové nohavice a v slzách som vybehol von zo spálne. Bežiac po chodbe som sa snažil nasúkať na seba nohavice, zakopol som a zletel som na zem. Ležal som na zemi a potichu som plakal. Neveril som, že je Alex schopný ublížit mi. Asi som sa v ňom zmýlil. Zrazu som si spomenul na naše prvé stretnutie. Chcel ma predsa znásilniť! Neurobil to iba preto, že som sa rozplakal a prosil som ho. Ale ublížil mi. Ako som mohol čo len pomyslieť na to, že sa za takú krátku dobu zmení? Začal som búšiť pasťami do zeme keď vtom som za sebou začul kroky. Zmeravel som. Zatvoril som oči a čskal som úder alebo kopanec ale pocítil som na chrbte dievčenskú rúčku. Zdvihol som zrak a pozrel som sa na tú nádhernú tvár. Tentoraz však bez úsmevu.

„Ublížil ti?“
„N-nie.“
„Neverím ti. Poznám ho. Poď, vstávaj, lebo na tej zemi prechladneš.“

Podala mi ruku a ja som ju chytil a vstal som. Zahmlilo sa mi však pred očami, stratil som rovnováhu a zaknísal som sa. Miyuki ma objala a zrazu sa popoludňajší výjav opakoval. Nevedel som, čo mám robiť. Miyuki to vyriešila za mňa. Odtiahla ma do svojej izby a zamkla za nami dvere. Sotila ma na posteľ, ľahla si ku mne a prikryla nás.

"A teraz počúvam."
"N-nie, nechaj to tak."

Chytila mi tvár do dlaní a pozrela sa mi do očí.

"Čo ti urobil Alexander?"

Jej tvár bola v svetle pouličných lámp taká krásna. Jej oči tak žiarili. Zvonka ku mne doliehal ruch Kjóta ale ja som vo vnútri pocítil pokoj. Vyrovnanosť. Pochopil som, že moj osud nie je ostať z Alexandrom. Nie, keď mi takto veľmi ubližuje. Ale ja ho milujem. Teda... Milujem ho? Keby som ho naozaj milujem tak mi srdce nedovolí urobiť toto. Schmatol som Miyuki a zmocnil som sa jej pier. V tom momente sa vo mne začalo rozlievať šťastie. Cítil som nával endorfínov a objal som ju. Snažila sa vymaniť z mojho objatia ale ja som sa rozhodol, že ju nepustím. Po chvíľke úporného boja sa mi podvolila. Nežne som ju položil do perín a ľahol som si na ňu...Otrel som sa nosom o jej krk a zahryzol som. Zavzdychala a mne sa postavil. Tak dlho som necítil to úžasné pnutie tam dole a dnes vďaka nej už dvakrát! Objala ma stehnami a prehla sa dozadu.

"Chcem ťa, William. Prosím vezmi si ma."

Vyslobodil som ho z nohavíc a dotkol aom sa jej jaskynky. Úplne tiekla! Už-už som sa chystal zneuctiť tohto anjela keď vtom...

"Otvorte!!! Viem, že si tam William! Okamžite otvor inak tie dvere vyrazím!"