Neviem cítiť 3. kapitola

V tej chvíli som pocítil viac vecí naraz a nevedel som čomu sa mám venovať skôr. Do nosa sa mi dostávala vtieravá vôňa jeho vlasov. Po čom to vlastne voňal? Poznal som tú vôňu no nevedel som ju identifikovať. Bola mi známa. Strašne známa.

„William, ty ma ani nepozdravíš? To sa patrí na bohatého chlapca zo slušnej rodiny?“

Jeho dych sa mi príjemne otrel o líce a ohrial mi ho. No jasné! Detské Orbitky! Jeho vlasy aj dych voňali po detských Orbitkách! Vtom som si uvedomil v akej som pozícii. Ohňovlások bol na mňa natlačený a ruky mi zvieral nad hlavou. Pri mojich úvahách mi bolo príjemné ako ma hreje ale keď som si to uvedomil tak som vykríkol z plných pľúc. Chcel som aby niekto prišiel a odtrhol ho odo mňa. Bol to paradox. Bolo mi to príjemné a pritom som to nechcel. Ohňovlások rýchlo zareagoval a priložil mi žuvačkovú dlaň na ústa.

„Pšššt, Will, nekrič lebo by niekto mohol prísť a vyrušiť nás a to predsa nechceme. Buď dobrý chlapec a ja ťa pustím. Sľubuješ že nebudeš kričať?“

Opatrne som pokýval hlavou. Bolo mi nepríjemné, že má tvár tak blízko mojej a že nemôžem hovoriť. Odtiahol ruku z mojich úst.

„K...kto si? Odkiaľ vieš a...ako sa volám?“ Koktal som. Bože ja som slaboch. Som posero. Bojím sa. Mal by som sa prepadnúť do pekiel. Je zo mňa ženská!
„Moje meno nie je podstatné. Viem ako sa voláš pretože ťa poznám. Už dlho ťa sledujem.“
„Č...čo? P...prečo?“
„Páčiš sa mi.“
„Ako prosím?“
„Nevieš čo znamená, páčiť sa?“

Zhlboka som sa nadýchol s tým, že zase začnem kričať o pomoc ale on mi v mihu sekundy priložil dlaň na ústa. Neustále bol na mňa natisnutý. Neustále z neho sálalo toľké teplo. Neustále som sa chvel. Ale už to nebolo od strachu ale od vzrušenia. Bože, čo som to ja za človeka.

„Cítim to.“ Pozrel som sa mu do tých prenikavých očí nechápavým pohľadom.
„Cítim, že si vzrušený.“ Od hanby som sa chcel prepadnť dnes už asi desiatykrát pod asfaltku.
„Pomôžem ti s tým ak chceš.“ Pozrel na mňa chlípnym pohľadom, pustil mi ústa a chytil ma medzi nohami. Vtom ma zamrazilo. Bol som síce vzrušený ale nikdy v živote by som sa nenechal urobiť chlapom ani by som sa so žiadnym nevyspal. Teda, aspoň nie z vlastnej vôle. Nevedel som čo mám v tej chvíli robiť a tak som sa mu z celej sily zahryzol do krku. Keby som to bol urobil pred rokom tak by som ho mohol aj zabiť, takú som mal vtedy silu ale teraz som mu ublížil len trošičku.

„Áááu! Ty kur*va! Čo si to dovoľuješ? Ja ti chcem dobre a ty takto! Veď počkaj!“

Ohňovlások ma sotil a ja som spadol na zadok. Začal si rozopínať opasok a kľakol si ku mne. Od strachu sa mi rozšírili zreničky a spadla mi sánka.

„Dobrý chlapec, vie čo má robiť, hah, otvoril si pusu. To sa mi páči.“

Videl som ako sa mu robí guča medzi nohami a mne sa robila v hrdle. Z rany na krku, ktorú som mu urobil mu vytekali kvapky krvi a stekali mu ďalej pod oblečenie až na hruď. Vyzeral ako boh pomsty. Strašne som sa bál. Už viac nechcem zažiť tú bolesť ako tej noci... No on sa na mňa pozeral takým pohľadom, akoby mu bolo všetko jedno.
Rozopol si rozporok a stiahol nohavice. Jeho oslobodený čin-čin sa dostal na slobodu. Bol dlhý a hrubý. Keď som ho uvidel zakrútila sa mi hlava a zahmlilo sa mi pred očami. Vtom som pocítil teplé ruky na svojom tele. Snažil sa ma vyzliecť. To bol on! To on ma vtedy znásilnil. Pocítil som teplo a tlak na zadku. Už sa snaží dostať do mňa. Z očí sa mi začali rinúť slzy.

„Prosím...prosím už viac nie. Čokoľvek len toto nie. Prosím...“