Neviem cítiť 5.kapitola

„Christian.“

Natiah ruku smerom ku mne. Chcel mi pomôcť vstať. Prikrčil som sa. Bál som sa ho dotknúť. Čo ak je zlý? Čo ak mi ublíži? Čo ak ma bude chcieť ošukať tak drsne ako to niekedy čítavam v poviedkach? Nakoniec som podávanú ruku vzal pretože mi začala byť strašná zima a on mi pomohol na nohy. Moju ruku však stále nepustil. Škubol som ňou, no nepomohlo to. Chris sa zasmial.

„Ach, prepáč. Stále ťa držím. Si taký studený. Mal by si sa zohriať inak prechladneš. Poďme ku mne.“
„Nemôžem ísť domov?“
„Prepáč, ale v takomto stave ťa nepustím! Pozri sa na seba, si celý mokrý, studený a navyše máš očividne depresiu. Ešte sa ti niečo stane, to nedopustím. Čo ak sa zahlušíš?“

Sklonil som hlavu a po lícach mi stiekla jedna slza. Chcel som ísť domov. Chcel som si ľahnúť do postele a už nikdy nevstať. Prečo som sa poobede nepodrezal? Mal som to urobiť, bolo by to tak lepšie. Už nikdy by ma neovládala táto odporná bolesť, hanba a beznádej. Beznádej. To je to najhoršie. Vtom ma Chris znovu chytil za ruku.

„Poď ku mne domov. Ja sa o teba postarám. Nemusíš sa báť. Ja nie som ten, kto ti ublížil.“

Mal pravdu. Nechal som sa unášať smútkom a jeho teplou, malou rukou. Bola takmer dievčenská. Zaujímavé. Už dlho som nezatúžil po dievčati. Už dlho som vlastne ani nebol nadržaný. To robí tá trauma. Nemôžem si vziať cudzie telo, pretože mám v hlave neustále myšlienku, že niekto si vzal to moje bez môjho dovolenia. Aspoň jedenkrát určite. Ten druhýkrát... nie som si tý istý čo presne sa stalo. Ale nemôžem na to zabudnúť. Pripomínajú mi to modriny a cucfleky, ktoré tak skoro z môjho tela nezmiznú.

„Tu bývam.“

Prebral som sa z tranzu. Ani som si neuvedomil kedy sme sem prišli. Poobzeral som sa a skúseným okom som zhodnotil luxusný nábytok. Bol tej najlepšej kvality. Blondiak sa buď vyzná alebo mu byt zariaďoval architekt.

„Páči sa ti tu?“
„Áno. Máte nádherne zariadený byt.“
„Poď, sadni si sem.“

Ukázal na čiernu koženú sedačku ovešanú mäkkými vankúšmi. Sadol som si a on mi priniesol uterák a župan. Bol som do nitky premočený ale bolo mi nepríjemné prezliekať sa pred ním, a tak som len sedela čumel do blba.

„Prečo sa neutrieš? Prechladneš.“

Vzal uterák s tým, že mi vydrhne hlavu ale akonáhle sa ma dotkol strhol som sa a prikrčil. Nebol som pripravený na žiadny fyzický kontakt. Blondiak nebol sprostý a všimol si to. V podstate som sa tým prezradil. Doteraz si myslel, že len nechcem sex ale teraz mu docvaklo, že sa mi asi niečo stalo.

„Bojíš sa ma?“ chytil ma za bradu a donútil, aby som sa mu pozrel do očí.
„Odpovedz mi, William, urobil som ti niečo zlé?“
„N...nie, nič ste mi neurobili.“
„Ale no tak, tykaj mi ako ja tebe. Tak prečo sa ma bojíš? Hm? Odpovedz Will.“
„Ja neviem!“
„Vyplač sa ak chceš.“
„Nie! Ja som už plakal dosť! Už chcem byť silný, už chcem na to zabudnúť.“
„Pomôžem ti zabudnúť ak chceš.“
„Ako?“
„Len mi porozprávaj o tom čo sa ti stalo.“
„Myslel som, že si na to už prišiel sám.“

Chris ma pomaly stiahol k sebe a nežne ma objal. Tiež sa prezliekol do županu. Mal ho rozhalený ako predtým košeľu a tak som sa lícom a nosom dotkol jeho nahej pokožky. Voňal drahým parfumom. Bolo to celkom príjemné. Cítil som sa bezpečne. Keby chcel, už by sa ma zmocnil.

„Strániš sa ľudského dotyku. Bili ťa? Znásilnili ťa?“
„Oboje.“
„Ach...“
„Len mi nehovor prosím, že ti to je ľúto. To mi nepomôže.“

Silno ma stisol vo svojom náručí a začal ma hladiť po hlave. Ja som chytil jeho župan a žmolil som ho v rukách akoby som ho chcel prederaviť nechtami. V hrdle mi narastala tým väčšia guča čím silnejšie ma objímal ale nechcel som dať priechod slzám. Sľúbil som, že už nebudem plakať.

„Nechcel som to povedať. Viem, že ti to nepomôže. Pomôžem ti ja.“
„A ako? Ako mi môže pomôcť úplne cudzí človek? Nepomohla mi ani rodina! Odvrhla ma! Vydedila ma, keď som pomohol ja!“
„Komu si pomohol?“
„Prostitútke. Zamiloval som sa do prostitútky. Volala sa Lin. Zaplatil som jej kozmetický kurz, pretože mala iba základnú a nižšiu strednú, kúpil som jej priestory, zariadil som jej salón, urobil som jej reklamy a stala sa z nej úspešná kozmetička. Všetko som to financoval z peňazí mojej rodiny, mám bohatých rodičov, majú reštaurácie, bary, herne, nočné a erotické kluby po celom Japonsku. Ale sami sú dosť konzervatívni a keď sa dozvedeli, že moja prieteľka bola prostitútka vyhodili ma z domu. Začal som pracovať v bare ako čašník, pretože nič iné som nevedel robiť. Žijem v podnájme, byt v ktorom bývam nie je môj, mám ho prenajatý aj so zariadením. Rodičia ma vyhodili a nechali mi prázdny účet. Myslia si, že mám AIDS, sifylys alebo niečo podobné od Lin. Z baru ma vyhodili, pretože som bol namyslený a nevážil som si zákazníkov, ktorí tam chodili. Nebol to luxusný bar, aké majú rodičia. Bol to pajzeľ v chudobnej štvrti do ktorého chodili alkoholici, feťáci a starí ľudia a tí všetci sa mi hnusia. V call centre zarábam lepšie, ale je to pre mňa veľmi ponižujúca práca. A raz, keď som išiel domov, tak ma niekto ovalil po hlave a vzal si moje telo.“

Nezvládol som situáciu a rozplakal som sa. Nemohol som na tú hanbu prestať myslieť.

„Šššš. William, ja ti pomôžem. Nie si na všetko sám. Nenes to bremeno na svojich pleciach sám. Už bude všetko lepšie neboj sa. Ja ti pomôžem.“
„A...ako? Ako? Ako mi môžeš pomôcť?“
„Nemôžem vymazať tvoje zlé spomienky a zmeniť tvoju minulosť ale môžem ťa zamestnať. Som bohatý, možno bohatší ako tvoja rodina, mám predajne automobilov, autoservisy a benzínpumpy po celom Japonsku. Mohol by si robiť predavača v jednej z benzíniek. Nie je to nič moc, ale dal by som ti aj jeden z mojich bytov.“
„ B...byt? Nie...nie to nemôžem prijať.“ Trasúc som sa zadíval do Chrisových modrých očí. Najviac na svete som túžil vypadnúť z tej chudobnej štvrti a nájsť si inú prácu ale bolo mi blbé prijať to len tak. A navyše som sa bál. Veď som Chrisa vôbec nepoznal. Ale veľmi ma to lákalo.

„Vieš koľko mám bytov? Ani si nevšimnem, keď budeš v jednom z nich bývať, ale nesmieš si tam samozrejme nikoho pozývať. Bol by len tvoj. A sem-tam by som prišiel na návštevu. A nesnaž sa hovoriť nie, prijmi to odo mňa. Vidím ti na očiach ako po tom túžiš, Will.“
„Prečo?“Bol som taký dojatý!
„Čo prečo?“
„Prečo si na mňa taký dobrý?“Chytil som ho za obe ruky.
„Som anjelik.“ Chris sa zasmial a postavil sa.
„Kam ideš?“
„Idem doniesť nejaké víno, som smädný ty nie?“
„Môže byť.“mal som strašnú chuť na nejaké normálne značkové víno, nie tie šmejdy čo som si kupoval v supermarkete.

Christian šiel do kuchyne a ja som sa natiahol na gauči. Bol taký mäkký, bol by som na ňom aj zaspal. Bol som však smutný a zmätený, vylial som si srdce pred úplne cudzím človekom. Ale čo už, horšie to byť nemôže. Keď sa vrátil Chris s vínom, posadil som sa a schuti som sa napil. Bolo z Fancúzska a bolo delikátne. Vypil som ho na ex a potom som sa naňho žiarivo usmial, lebo víno ma dobre hrialo v brušku. Chris tiež vypil svoj pohár na ex a prisunul sa bližšie ku mne. Jednou rukou ma chytil okolo ramien a druhú mi položil na stehno.

„Čo to robíš?“spýtal som sa ho nervózne. Doteraz bol v pohode, tak nech tú ruku dá preč.
„Držím ťa.“
„Ale prečo za s... stehno.“ poplietol sa mi jazyk a zaklipkal som očami. Zatočila sa mi hlava a ja som sa zviezol na jeho kolená.
„Č...čo si mi dal do toho vína?“