Neviem cítiť 6.kapitola

Bolesť. Chcem kričať... nejde to. Niečo mám v ústach. Chcem otvoriť oči. Nejde to. Chcem kopať, mlátiť vrieskať! Niečo obrovské hrubé a tvrdé strašne rýchlo drtí môj zadok. Bolííí! Bolí to! Prestaňte! Bolí to! Prečo mi to robíte? Aaauuu! Auuu! Auuu! Zrazu to spomalilo. Prirážal pomalšie ale zato vychádzal a vchádzal celý. Dnu a von. Dnu a von. Keď vyšiel môj strápený zadoček sa pomalinky začal dávať do poriadku no vtom ho zase rozrazil a vošiel do mňa až po gule. Robil to tak dlho až som prestával cítiť bolesť. Pomaly som upadal do mdlôb. Ale vyslobodenie nenastalo. Bol som otupený ale cítil som. Znova začal prirážať rýchlo ako stroj. Trhal mi môj úzky otvorček rýchlo, rýchlo, rýchlo až... zacítil som vnútri teplo a on prestal. Ďakoval som bohu, že je koniec. Nebol. Bez lubrikantu alebo slín do mňa tlačil niečo ešte väčšie ako bol ten jeho obrovský penis. Veľký, studený vibrátor. Kovový. Ten chlad by mi trošku zmiernil bolesť, keby nebolo tej veľkosti. Ruky spútané za chrbtom som zaťal v päsť, až mi nechty rozryli pokožku na dlaniach do krvi. Prsty na naširoko roztiahnutých nohách, priviazaných k posteli sa mi pokrútili v kŕčoch. Keď mi napchal do zadku celý vibrátor, chvíľku sa nič nedialo. Vtom vo vzduchu niečo zasvišťalo a na môj zadok priletel úder bičom. Auuu! Druhý. Auuu! Tretí a štvrtý a piaty a potom som ich prestal počítať. Neviem ako dlho ma bičoval ale menej ako desať minút to nebolo. Zase na chvíľku odbehol a keď sa vrátil, začal na mňa kvapkať nejakú tekutú horúcu vec. Vosk. Najskôr iba na chrbát, ale potom aj na stehná zadok a … Aaaauuu! Obrátil ma na bičom roztrhaný chrbát a vosk mi začal kvapkať na penis. Pomaly mi pooblieval gule, koreň penisu, dĺžku a nakoniec mi obaril žaluď. Chrbát , zadok a nohy som mal v jednom ohni a akoby to nestačilo musel mi zničiť aj penis. Ale to bolo nič oproti tejnepopísateľnej bolesti, ktorá ma drtila zvnútra. Moju úzku, suchú dierku rozťahoval a trhal obrovský kovový dvadsaťpäťcentimetrový kár. Začal sa s ním hrať. Najskôr pomaly a potom rýchlo. Robil to isté čo s penisom ale teraz to mohol robiť donekonečna pretože nenastane orgazmus. Keby to šlo, prehryzol by som si krk alebo by som si vytrhol srdce z hrude. Tá bolesť mi nedovolí omdlieť, som čulý ako rybyčka nedokážem zaspať, nedokážem ani umrieť...Prečo neumriem od bolesti?

Po chvíli, ktorá mi prišla ako večnosť, ho to prestalo baviť. Akurát vtedy, keď som si myslel že už naozaj konečne zomriem od bolesti a vykrvácania tak tú vec zo mňa pomaly vytiahol, strčil mi tam prsty a potom aj tie vytiahol. Odpútal mi nohy a vzal ma do náruče. Cítim som drahý parfum a teplé ruky. Teplé ruky? Teplé ruky?! Auuu! Hodil ma do kaluže. Ležal som nahý, zakrvavený, zbičovaný a poviazany, slepý, nemý na asfaltke v kaluži. Ležal som tam dlho. Alebo to bola iba chvíľa? Nemal som pojem o čase. Modlil som sa za svoju smrť.

Vtom ma ktosi prikryl a vzal do náručia. Myslel som si, že je to Christian, a že sa chce so mnou ešte pohrať. Chcel som sa metať ale len čo som sa pohol v jeho náručí, moje zničené telo zaprotestovalo tým, že vyslalo vlnu neskutočnej bolesti. Nehlučne som vykríkol a moje zalepené oči sa naplnili horkýmu slzami. Cítil som, ako ma nesie, dlho, predlho až kým ma nežne nepoložil do postele. Tvár sa mi zaborila do vankúša a ja som podľa známej vône zistil, že som vo svojej posteli. Prečo? Prečo ma tak trápi? Prečo ma bohovia trestajú? Netrpel som už snáď dosť? Čo mi chce ešte urobiť? Vtom som pocítil ako mi rozväzuje ruky. Okamžite som sa oslobodil od ostatných zábran a zahľadel som sa na človeka pri mne. Nebol to Christian, bol to Ohňovlások. Kde sa tu vzal on? Čo tu robí? To on mi tak ublížil? Nie! On to nebol, cítil som predsa Christianov parfum. Ohňovlások vonia po Orbitkách. Vtom sa Ohňovlások natiahol ku mne a ja som sa prudko strhol. Zasyčal som od bolesti, pretože sa mi zbičovaný chrbát a zadok oškreli o perinu.

„Will! Neboj sa, ja ti predsa nechcem ublížiť. Ja nie som ten, kto ti to spravil.“

Mlčal som. Bál som sa ako ešte nikdy v živote. Bol som ako ranené šteňa, strániace sa ľudského dotyku. Ohňovlások ma zachránil ale predtým ma tiež znásilnil? Alebo nie? Tie teplé ruky... nemohol ma aj ten prvý raz znásilniť Christian? Ale odkiaľ by o mne vedel? Videl som príliš krimiseriálov.

„Prosím ťa, neboj sa ma. Chcem ti len pomôcť. Musíš sa osprchovať, musím ti ošetriť rany lebo inak sa ti zapália. Pozri sa pod seba, zakrvavil si si posteľ! Mal by si ísť za lekárom!“
„Nie!“ Nepôjdem za lekármi, ktorí ma budú ohmatávať a ešte viac mi ublížia.

Ohňovlások sa na posteli poposunul ku mne. Ja som sa chcel odsunúť čo najďalej od neho ale nešlo to. Za mnou bola už len chladná stehna a zadok na ktorom som sa posúval ma bolel tak neskutočne, že mi zase vhŕkli slzy do očí. Bál som sa. Nevedel som čo mi urobí. A on...