Neviem cítiť 8.kapitola

„Alexander.“
„Máš krásne meno, Alex.“
„Ty máš krajšie meno, Will.“
„Nenávidím svoje meno.“
„Prečo?“
„Pretože je po otcovi. Nenávidím svojho otca.“
„Prečo?.“
„Keď som bol malý, môj otec bol stále v práci a moja mama s kamarátkami. Nikto ma nevychovával ak nepočítam služobníctvo a kuchárky. Keď sa ho raz moja mama spýtala prečo niekedy neostane cez víkend doma a nevezme nás na výlet strašne sa nahneval a zmlátil ju tak, že musela byť v nemocnici. Zlomil jej čeľusť, a obe ruky, urobil jej monokle... možno ju aj znásilnil to už neviem. Potom zbil aj mňa. Na druhý deň, keď už bola matka v nemocnici, vzal ma do lunaparku, boli sme na kolotočoch a kúpil mi Orbitky. A... ty... ty voniaš po Orbitkách. Pripomínaš mi ten jeden jediný deň, kedy som mal otca. Odvtedy to bolo zase rovnaké ale mama už neprostestovala. Už nikdy mu nevyčítala že je v práci. Začala sa ho báť. Ja som sa ho nebál, bol som príliš malý na to aby som to pochopil. Až neskôr, keď som rástol a počúval reči kuchárok a slúžiek som porozumel tomu o čo išlo. Môj otec moju mamu podvádzal, nebol v práci. Ale už mi to bolo jedno. Mal som svoj život, športoval som a potom som našiel Lin.“
„Kto je Lin?“
„Prostitútka, ktorú som miloval. Ale potom ma podviedla s mojím najlepším priateľom, s mojím trénerom. Preto som skončil so športom, aj s ňou. Keby som športoval tak by som sa dokázal ubrániť Christianovi. Kvôli Lin ma otec vyhodil z domu a vydedil. Páčila sa mu a chcel ju pre seba ale ona ho kvôli mne odmietla. Moja mama sa stala alkoholičkou lebo bezo mňa nedokázala žiť ale nevedela sa postaviť otcovi. Bála sa že ju zabije. A tak som teraz tu.“

Alexander ma objal a ja som si pritlačil tvár k jeho hrudi. Znovu som vdychoval jeho vôňu. Upokojovalo ma to.

„Alex... neopúšťaj ma prosím.“

„Will... Will...“

Ohňovlások sa posunul odo mňa preč ale ja som sa posunul zase k nemu. Schmatol som ho za vestu a pritlačil som sa naňho nahou hruďou.

„Prečo mi utekáš?“
„Will, prosím ťa netlač sa ku mne.“
„Najskôr mi voláš do práce, posielaš mi kvety, potom chceš aby som ti vyfajčil, potom ma zachrániš, donútiš ma aby som ti veril a teraz mi chceš ujsť? To čo je toto za systém?“

Pozrel som sa mu hlboko do očí ale on uhol.

„Ja som ti do práce nevolal. Nevieš si vybaviť ten hlas? To som nebol ja. A kvety, tie som ti tiež neposlal. Bol som v tvojom byte iba dvakrát. Videl som ťa v meste, keď si šiel poobede z práce, alebo keď si bol v bare rodičov a zapáčil si sa mi.Chcel som ťa ale všetci mi hovorili, že si hetero, a tak som sa rozhodol, že si ťa vezmem násilím. Vtedy som bol ešte bezcharakterný a zlý. Keď si šiel po ulici už-už som sa chystal, že to urobím, keď vtom ma ktosi udrel po hlave. Keď som sa zobudil tak si ležal na zemi v kaluži krvi. Vo vrecku si mal kľúče. Vedel som kde bývaš, mnohokrát som ťa sledoval, a tak som ťa doniesol domov. Druhýkrát som ťa skoro donútil aby si mi ho vyfajčil, skoro som ťa znásilnil ale … niečo sa vo mne pohlo keď som zbadal tvoje slzy... nedokázal som zneuctiť tvoje telo... nedokázal som ťa znásilniť. Zmenil si ma. Predtým som nemal žiadne city. Predtým som nevedel čo to znamená mať niekoho rád. Tak veľmi som túžil po tvojom tele, tak veľmi som túžil cítiť ťa okolo seba alebo v sebe. Ale potom, keď som zbadal tvoje oči, zrazu som už nechcel len tvoje telo. Chcel som teba. Chcem som aby si bol šťastný. Chcel som ťa ochrániť. Ani si nevieš predstaviť čo si so mnou urobil. Naučil si ma milovať.“

Dotkol som sa jeho pier a zatlačil som na ne jazykom. Pootvoril ústa a vnikol som dnu. Pomaly sme sa bozkávali a ja som rozopol jeho vestu, košeľu a pohladil som konečne tú hladunkú voňavú bledú hruď. Bolo to kúzelné. Oblapil som ho celého a pohladil som ten horúci chrbát, to horúce bruško... prešiel som končekmi prstov po drobnom prúžku ktorý sa tiahol od pupku smerom tam niekde za tie značkové gate a hrubý opasok. Pritlačil som sa svojím vzrušeným telom naňho a zatvoril som oči. Stískal som ho a bol som šťastný. Bolel ma zadok, štípal ma chrbát, cítil som nepríjemný pocit kdesi v konečníku ale aj tak som bol šťastný. Akoby... akoby som sa práve zamiloval. Ale tak naozaj. Nie tak povrchne ako som miloval Lin iba kvôli jej krásnemu telu a skúsenostiam v posteli. Alex bol síce krásny, ale jeho duša. Cítil som že potrebuje pomoc rovnako ako ja. Začal som mu rozopínať opasok. Nechcel som sa milovať, chcel som iba cítiť jeho telo.

„Nie! Will, nerob to.“
„Ja nechcem sex...“
„Ale ja áno. Nechaj ma, lebo sa neovládnem.“
„Ja ti verím.“

Strhol som z neho oblečenie a pritisol som sa na jeho telo. Jeho stoporený bič rozkoše sa obtrel o môj a on zavzdychal. Objal som ho a započúval sa do tlkotu jeho srdca. Triasol sa a jeho úd pulzoval.

„Will, choď odo mňa preč... ja to nezvládnem, chcem ťa.“
„Verím ti Alex.“
„Nie, nerob to. Nechcem ti ublížiť.“
„Neublížiš.“

Vášnivo ma pobozkal a obtieral sa o moje telo. Otočil som sa k nemu chrbtom. Veril som mu. A nesklamal som sa. Cítil som na svojom zbitom zadku ten navretý horúci penis ale nič sa nestalo. Nevnikol do mňa. Bolo by to také jednoduché. Iba by roztiahol polky, prirazil na môj roztiahnutý zneuctený otvor a bol by dnu. Teraz by som sa nedokázal brániť. Alex ma pobozkal na krk a zašepkal tie najkrajšie slová aké som kedy počul.

„Potrebujem ťa, Will."
„Alex, ja ťa milu..."
„Nieee! Nehovor to!“
„Preboha čo sa deje? Veď ty sám si mi povedal, že ma potrebuješ. Nie si šťastný, že sú tvoje city opätované?"
„Nie!“
„Prečo preboha? Ty si si šňupol Granko či čo?“
„Ja... ja … nemôžem ti to povedať!!“
„Keď si to už nakusol tak to dopovedz, prosím, môžeš mi povedať čokoľvek.“
„Nie! Nie! Bojím sa že ma potom opustíš!“
„Nikdy ťa neopustím nech mi povieš čokoľvek. Prisahám.“
„Ako sa volá tvoj otec?“
„William Smith, to som ti už hovoril.“
„Tak sa totiž volá aj môj otec."

Akoby ma udrel blesk. Tie slová sa mi v mysli ozývali snáď sto krát. William Smith je Alexov otec. Nechápem. Na svete je veľa Williamov Smithov. Musí byť!

„K...kedy sa narodil tvoj otec Alex?“
„Tridsiateho júla bude mať päťdesiat rokov.“
„To nie je možné! To nie! To sa nemohlo stať."

Zatmelo sa mi pred očami a moje srdce vynechalo jeden úder.

„Prepáč, že som ti to nepovedal skôr! Odpusť mi to! Odpusť mi to všetko!“

Otočil som sa k nemu tvárou.

„Ale prečo si mi to nepovedal skôr? Veď... veď sme súrodenci! Je to nechutné! Vypadni odo mňa preč! Zmizni!!!"

Sotil som Alexa a on spadol z postele.

„Vypadni z môjho bytu! Už ťa nikdy viac nechcem vidieť! Vypadni!“
„Ale Will, čo ak sem príde Christian?“
„Nech ma znova znásilní alebo hoci aj zabije! Bude to stokrát lepšie akoby sa ma mala dotýkať vlastná krv!“

Schmatol som prvú vec čo bola na nočnom stolíku, budík, a šmaril ju po Alexovi. Trafila ho do pleca a on sklonil hlavu a... odišiel.

Plakal som.

Dlho.

Rezal som sa.

Silno.