SLEDOVÁNÍ A STAHOVÁNÍ NA TĚCHTO STRÁNKÁCH
JE UMOŽNĚNO POUZE PŘIHLÁŠENÝM UŽIVATELŮM!



V případě, že vám naše skrývací lišty s obsahy nefungují, zkontrolujte, zda-li jste přihlášeni.


Děkujeme za přečtení.




Watashi wo ai suru hikari-05

  • Soubor nelze vytvořit.
  • Soubor nelze vytvořit.

Chapter.no.5
Úhľadne upravené vlasy. Iskriace oči a žiadací pohľad. A uniforma, ktorá v niektorých miestach pôsobila, ako keby bola o číslo menšia. Zámerne, samozrejme. A to len pre to, aby vynikli krivky. Áno, bolo to povoľnejšie dievčatá, ale mali svoj cieľ. Dostať dvoch populárnych chalanov z triedy 2-B.
Sestry, dokonca dvojičky, Umiko a Seiko Shokora mierili do triedy, v ktorej sedel Kai a Shuichi. Na prvý pohľad nevyzerali ako dvojičky. Umiko mala dlhé blond vlasy. Jemne zvlnené a bledučko hnedé oči. Seiko mala vlasy ostrihané do mikáda a boli jasne zelené. Oči mala sýto modré. Obe však boli výškovo a tvárovo rovnaké.
Otvorili dvere a oni dve sa hneď nahrnuli dnu. Umiko ku Kaiovi a Seiko ku Shuichimu.
SENPAII~♥!“ Vrhli sa k nim. Shuichi ich ignoroval, pretože mu boli známe. Aj keď, aj keby ich nepoznal, tak by ich s najväčšou pravdepodobnosťou ignoroval. Kai zostal vyvalený, lebo fakt netušil, kto sú a čo chcú.
„Ehe... zdravím... vás...“ Prehovoril Kai popri čom si ich obzeral.
„Chceme sa vás niečo spýtať.“ Začala Umiko.
„A aké ste si isté, že nás to zaujíma.“ Odvrkol Shuichi hladiaci von z okna. Seiko očervenela a po rozume jej chodilo len jedno: -Aoi-senpai je tak cool!-
„Keď ťa to nezaujíma, tak to skludom odignoruj, Aoi, mňa ty aj tak nezaujímaš!“ Nakričala naňho Umiko. Normálne by strhla pozornosť, ale to, že niekto kričal na Shuichiho ich nezaujímalo.
„Fumika-senpai, nemohli by sme sa spolu naobedovať~♥?“ Otočila hlavu na Kaia. Snažila sa s ním flirtovať. Ale od Kaia sa to odrážalo ako hrach od steny. Ten vystrúhal najnechápavejší pohľad v histórii nechápavých pohľadom a s drobným posmeškom v hlase odpovedal.
„Prepáč, ale my sa poznáme?“ To tie dve dostalo.
„Ehehée... prepáč, asi sme sa zabudli predstaviť. Ja som Shokora Umiko.“ Usmiala sa.
„A ja som Shokora Seiko.“ Podala mu ruku. Ale keď si všimla sestrin vražení pohľad tak ju hneď stiahla.
„... Teší ma...“ Váhavo odpovedal.
„Vaša trieda je na druhom konci chodby, tak mi vysvetlite, vy blbky, čo tu robíte!?“ Začali mu už liezť na nervy. A obťažovali Kaia. To im nemohol len tak prepáčiť.
„Hej ty...! Vieš, že si trošku ako paprika!?“ Posmešne odvrkla Umiko.
„Aspoňže si originálna.“ Zasmial sa.
„Myslím, že nechápeš, preto ti to poviem v reči opíc... Si dutý a plný semena... nič viac!“ Vyplazila jazyk.
„Úchvatné... večná škoda, že som si zabudol notes, určite by som si tvoju geniálnu myšlienku poznačil. A vieš čo, po tomto výstižnom prirovnaní, mi pripadáš troška eroticky...“ Mrkol na ňu. Kai a Seiko začali v tej chvíli žiarliť.
„Čože!?“ Začervenala sa a bola dosť mimo.
„No hej, vyzeráš ako p*iča.“ Znova odvrátil hlavu. Kai sa zasmial. Odľahlo mu.
„Čo si to povedal!?“ Vyletela.
„Si nahluchlá? Alebo ti tvoj obmedzený mozog nevystačí na takú várku slov. Ak chceš, tak ti to ešte raz a zreteľne zopakujem...“ Ironicky poznamenal. Už sa na nej dosť zabával.
„Naozaj nechápem, prečo sa s tebou bavím!“ Urazene odvrkla a otočila sa na Kaia.
„Došli ti argumenty? Jak smutné, no nič. Vyklop čo ste chceli a vypadnite.“ A Shuichiho nadšenie z rýpania opadlo.
„Chcela som sa ťa spýtať, či sa so mnou nenaobeduješ...“ Milo sa spýtala Seiko.
„Prepáč babysitting neprevádzkujem.“ Odbil ju. Umiko sa to isté spýtala Kaia. Ten ju nechcel odmietnuť, ale nechcel s ňou ísť ani na obed. Shuichi to vycítil.
„Myslím, že s tebou rád pôjde, len je plachý na to, aby to povedal takej ježibabe ako si ty.“ Tá, ako keby ani nepočula poslednú časť vety, nadšene zajasala.
„Vážne?“ Kai nechápavo hľadel na Shuichiho. Ale nechcel mu to len tak darovať.
„Dobre, ak pôjde on so Shokora-san, tak aj ja.“ Mal pocit, že vyhral. Lebo si myslel, že Shuichiho má už dávno namotaného.
„Tak fajn. Ale chcem ísť na iné miesto, ako tamtá opica.“ Posmešne ukázal na Umiko. Seiko sa začervenala a súhlasila. Kai bol netypicky mimo a Umiko ho už asi desiaty krát prebodla pohľadom. Shuichi prekvapivo svoje slovo dodržal a stretol sa so Seiko.
„Ahoj.“ Pozdravila ho bez náznaku rozpačitosti. Jeho to aj celkom prekvapilo, ale rozhodol sa neriešiť to.
„Hm... no... čau..“ Obzrel si ju a pustil sa do jedla. Dosť dlho nič nehovoril. Až sa napokon Seiko ozvala.
„Prepáč za sestru, niekedy nevie, ako sa má chovať.“ Pomaly dojedala. Upútala Shuichiho pozornosť.
„Nič... dokážem jedným zhúknutím rozplakať dav detí, taká obmedzená kr*va ma nerozhádže.“ Odtrhol slamku z krabičkového džúsu a vpichol ju tam. Odsŕkol si.
„Možno je dutá jak bambusová tyč, ale keď sa opije tak je celkom v pohode.“ Shuichi skoro vypľul džús, tak sa so Seiko zasmial. Nečakal, že bude až tak „v pohode“. Na druhej strane, Kai sa Umiko priam desil. Jediné čo celý čas robila bolo nadávanie a hromženie. Klapal sa a v očiach mal slzy. Keď sa naňho obrátila, aby jej povedal svoj názor na Shuichiho, on len odpovedal, že je celkom fajn. To však nemal, spustila druhú vlnu nadávok a Kaia vydesila ešte viac. Chudáčik sa z toho spamätával ešte pár dní.
Ai a Kai vystupovali z vlaku.
„Kai-kun, neska budem asi meškať, ale povedz tomu nervákovi, že prídem. Pôjdu totiž so mnou ešte dvaja kamaráti zo školy.“ Usmiala sa. Kai bol však mysľou niekde úplne inde. A až po piatich šťuchoch sa pozrel na Ai.
„Hej, vnímaš? Či ani nie?“ Zasmiala sa.
„Prepáč, Ai-chan, som hlavou niekde inde.“ Pozeral do zeme.
„To si ešte stále mimo z toho spania so Shuichim.“ Pri pomyslení na to sa jej z nosa pustil malý prúd krvi. Keď si to uvedomila, hneď si ho začala utierať vreckovkou.
„Ale nie fakt, čo ti je?“ Už sa oňho začala báť. Kai sa zhlboka nadýchol a spustil.
„Za tri týždne mám narodeniny a Keiichi-nii chce, aby som usporiadal oslavu. Ale bez dievčat!“ Dodal.
„Myslím, že pri tebe je opatrenie „bez dievčat“ naprosto zbytočné.“ Zasmiala sa. A potľapkala ho po ramene.
„Ale to nie kvôli sexu a iným veciam, Keiichi-nii je machista, je proti ženám.“ Zastavil sa.
„Z duše nenávidím také typy! Ale počula som, že si celkom populárny, keďže si doteraz každú odmietol, teda až na tú Shokora Umiko.“ Pri prvej časti vety priam vrčala. Ale tú druhú mu oznámila ako ranné počasie.
„Odkiaľ to vieš?“ Nechápal a vyvaľoval na ňu tie veľké modré oči.
„Ja som informovaná, Kai-kun.“ Zasmiala sa.
„Ale tej Seiko to nedarujem! Okrem teba mi na Shuichiho nikto siahať nebude! Kai-kun! Niečo s tým musíme urobiť!“ Nevedel, či má byť prekvapený z toho „môj Shuichi“ alebo z toho, že chce spraviť niečo v prospech jeho. Každopádne si Ai v tej chvíli zamiloval. Ako svoju staršiu sestru, samozrejme.
„Naozaj, Ai-chan!“ Chytil ju za ruky a hľadel jej priamo do očí.
„Hej! Nikto mi nebude liezť do mojich yaoi snov!“ A zasa tá krv.
Kai sa celý deň snažil Shuichiho spýtať, či by prišiel na tú oslavu, keby je, ale vždy ho niekto prerušil. Raz to boli dvojičky. Potom profesor. Nakoniec telesná a v poslednom rade Shuichiho, povieš mi to potom.
Obaja stáli pred bránou školy a Shuichiho chytalo nepríjemne déjá vu.
„V kerej....“
„Nenadávaj!“ Prerušil ho Kai.
„... rajčine, je tá Ai!?“ Rozčuľoval sa. A pritom ho reakcia Kaia mierne prekvapila. Evidentne nebol vo svojej koži. Ale Shuichi nebol toho srdca na to, aby sa ho spýtal na príčinu.
„Povedala, že bude meškať....“ Vzdychol si. Pozeral sa na prechádzajúce autá na ulici a Shuichiho ignoroval. To ho dosť nahnevalo. Nebol zvyknutý na Kaiovo ignorovanie.
„A to si mi celý deň chcel povedať len to?“ Zasmial sa. Kai, ktorý by sa za normálnych okolností rozpustil pri jeho úsmeve, teraz prázdno hľadel na autá. Shuichi sa prestal pokúšať vykúzliť na malej tváričke úsmev a hľadel iným smerom. Strhlo ho akurát Kaiov výrok.
„Jhée... modré auto...“ Nadšene ukázal akoby sa pred pár minútami nič nestalo.
„Hej, podobáme sa.“ Poznamenal bez zjavného záujmu.
„Si neskutočný negativista.“ Vzdychol si a naďalej pozoroval autá. Ich novovzniknuté ticho prerušila Ai.
„Ahoj Shu-chiin, Kai-kun!!“ Mávala im. Za ňou stáli dvaja vysoký muži. Jeden čiernovlasý, opálený, modrooký a od pohľadu mal vyšportovanú postavu. Aj keď pôsobil troška desivo mal milý pohľad. A zopár červených prameňov dotváralo jeho výzor „drsňáka“. Jediné čo mu to tak trochu rušilo, bola brošňa v tvare ruže na uniforme. Druhý pôsobil na okolie ako Shuichi. Flegmaticky a nezaujato. Mal dlhé hnedé vlasy, gumičkou upravené do copu. Tmavohnedé až čierne oči. Aj keď jeho letmé pohľady a reč tela naznačovala bližšie priateľstvo s tým drsňákom.
„Takže, toto je Noguchi Rei a Minazuki Kenji.“ Najskôr ukázala na modrookého a potom na flegmatika. Skôr ako stihla predstaviť Kaia a Shuichiho, k nim Kai pribehol a už sa predstavoval.
„Som Fumika Kai, veľmi ma teší, Ainy kamaráti!“ Triasol im s rukami. Boli dosť zaskočený a Rei mierne cúval za Kenjiho. Shuichi si vybral z vačku cigarety a jednu si zapálil. Ai z toho skoro oči vyleteli, ale skôr ako stihla hocičo povedať, prišiel za Kaiom, chytil ho za golier a ťahal od nich.
„Fuj, zlý, nedes tých ujov!“ Karhal ho ako psa. Kai sa aj chcel uraziť, ale keď zbadal jeho tvár doplnenú o cigaretu v ústach, hneď sklopil uši a nadšene si ho prezeral. Ai bola stále v šoku a nevedela sa vykoktať.
„Aoi Shuichi.“ Odvrkol a premeriaval si ich. Vybral si z úst cigaretu a vyfúkol obláčik dymu.
„Nevedel som, že toto je tvoj typ, blbeček.“ Zasmial sa a poťapkal Kaia po hlave. Ten skoro vyskočil z kože. Tak sa červenal a hanbil, že by sa v tej chvíli najradšej pod zem prepadol.
„Čo.. čo... čo to hovoríš, Shu-chan!?“ Ten sa smial. Keď si Rei všimol Shuichiho úprimný smiech hneď sa začervenal a pomyslel si: -Wow, nevedel som, že má Ai-san takých úžasných priateľov.-
Rei podišiel k Shuichimu, ktorý sa tam naťahoval s Kaiom a oslovil ho.
„Aoi-san, prosím, prijmi odo mňa tento skromný dar vyjadrujúci môj neskonalý obdiv k tvojej osobe.“ Nevedno odkiaľ vytiahol krásnu červenú ružu a privoňal si k nej a Shuichimi ju podal so slovami: „Prosím, buďme priatelia.“. Shuichi sa skoro udusil dymom. Aj keď nevedel z ktorej časti jeho výroku má byť viac mimo. Ai už skoro tri krát položilo, lebo už nevedela čo ma skôr začať riešiť a túto situáciu nemala absolútne v pláne. Kai bol žiarlivosťou celý bez seba a Shuichi mal sto chutí začať sa smiať.
„Takto no... môj kamarát je len môj pes.“ Ukázal na Kaia. Ten od radosti zamával svojím imaginárnym chvostíkom.
„Naviac, som na kvety alergický, ako aj na psy.“ Tým opadlo krehké Kaiovo nadšenie.
„Ale pokiaľ nechceš byť nejakým mojím domácim miláčikom, tak ti budem musieť povedať nie, ďakujem.“ Kenji ho skoro zabil len obyčajným jedným pohľadom. Skoro sa neudržal. Veď predsa ako sa to opovažuje Reiovi povedať.
„Chápem, je to zložitá situácia, ale neboj sa budem sa snažiť, aby som získal tvoje srdce, Aoi-san.“ Ešte raz si privoňal k ruži a pustil ju do vetra. V tej chvíli objal Shuichiho a vtisol mu bozk na líce. Navodil ďalšiu vlnu prekvapenia. Shuichi ho už-už chcel nakopnúť do jeho najobľúbenejšieho orgánu, ale zdržal sa. Rei Kaia pohladil po vlasoch. A to doslovne ako psa. A s Ai sa rozlúčil mávaním.
„Majte sa.“ Mával im. A pomaly sa uberal preč. Kenji tiež, len chudáka Shuichiho sa pokúšal neúspešne zabiť pohľadom až pokým nezašli za roh.
„Ja ho roztrhnem ako žabu!“ Utieral si líce. Kaiovi odľahlo. Aspoňže sa mu to nejako zvlášť nepáčilo.
„Čo to máš za divných priateľov, Ai!!?“ Zhúkol na ňu. Aj keď na ňom bolo niečo typu „prečo mi ten zlý chlapec zobral lízatko?“. Ai sa spamätávala z doterajších šokov. Prišla k nemu a vrazila mu takú, že sa až posadil na zem. V šoku si hladil boľavé líce a s patrične nechápavým kukučom hľadel na zúrivú Ai.
„ID*OT!! Skús si predo mnou ešte raz zapáliť cigaretu!“ Vyhrážala sa mu. Kai sa rozhodol už to neriešiť a Shuichi sa neodhodlal oponovať. V tej chvíli mu totiž dosť pripomínala „Szume-nee“.

______________________________________________________________

My pain may be the reason for somebody´s laugh. But my laugh must never be the reason for somebody´s pain.
Ch. Chaplin

Dodatek autora:: 

Zdravím~ ^^
Na úvod... je to len taká kratšia kapitola Smile
Ale bavilo ma to písať Big smile aj keď chudák Kai toľko šokov a všetkého...som naňho krutá Crazy
A ešte jedno vysvetlenie Aoi=modrá Laughing out loud keby niekto nevedel Wink
P.S.: Nee-chan, nech sa páči, tu ti servírujem Reia ^^
So Enjoy Glasses

4.941175
Průměr: 4.9 (17 hlasů)