Nový život shinigamiho-1.kapitola

Upozorňujem, že čím viac častí Bleach ste videli, tým viac budete vedieť o čom hovorím ....Takže príbeh sa odohráva rok po záchrane Rukie. Espada je porazená, Gotei 13 sa spamätala zo strát a náš hlavný hrdina bude mať čoskoro 17. Pozrime sa ako sa popasuje z nástrahami puberty.
P.S: je to moja prvá FF ^^

1. Kapitola-Záchrana
Orihime a Tatsuki cez veľkú prestávku sedia na schodoch a popri jedle sa rozprávajú. Tatsuki je zvedavá, či Orihime už povedala Ichigovi, čo k nemu cíti. Jej najlepšia kamarátka pri tejto otázke očervenie, pokrúti hlavou a ďalej sa venuje svojmu obedu.
,,Mala by si mu to povedať." trvala na svojom Tatsuki.
Orihime sa obzrela, pretože sa jej zdalo, že počuje hlasy a odpovie:,,Nie je to také ľahké. Možno tebe sa to zdá iné, ale... Poznáme sa priveľmi dobre na to, aby som k nemu prišla a povedala mu ahoj Kurosaki-kun, vieš poznáme sa dlho a ja som za ten čas prišla na to, že som sa do teba zamilovala! Áno už vidím tú jeho reakciu Tatsuki."
Tatsuki sa zamračí: ,,Veď nemusíš mu to povedať takto otvorene."
,,A dá sa to aj iným spôsobom?" zdvihne obočie Orihime.
,,Samozrejme!" žmurkne Tatsuki a pošepká kamarátke ako na to.
Ozve sa zvonček a dievčatá zamieria do triedy.

Po poslednej hodine ide Orihime sama domov, pretože Tatsuki má ešte tréning.
Rozmýšľa nad tým, čo jej poradila a preto nevníma okolie až do chvíle, kým nezapočuje známy hlas:,,Inoue-san!"
Prekvapená ostene stáť a nevšimne si auto, ktoré prichádza. Vodič zatrúbi, ale už nestihne zrážke zabrániť a Orihime šokovaná stojí bez pohnutia na mieste. Zatvorí oči a čaká na zrážku. Na okamih si myslí, že je mŕtva, no vtom pocíti, že srdce jej bije ako splašené a do celého tela sa jej rozlieva teplo. Dobre vedela, že to môže byť len jeden človek. Bol to Ichigo. V tej chvíli ako zavrela oči, skočil pred auto, chytil ju do náruče a vzápätí už boli na druhej strane. Vodič síce prekvapene pozeral na tohto mladíka, no ten oňho nedbal. Keď už boli v bezpečí, posadil Orihime, ktorá mala stále pevne zatvorené oči, na zem a kľakol si vedľa nej. Odvážila sa otvoriť oči. Svoju tvár mal tak blízko pri nej ako ešte nikdy a na zlomok sekundy mu pozrela do očí. Rýchlo sa však odtiahla a prekvapený Ichigo na ňu bez slova hľadel.
Napokon sa spýtal: ,,Si v poriadku?"
Namiesto odpovede Orihime celá očervenela a vyjachtala: ,,P-prepáč!"
S nechápavým výrazom sa spýtal:,,Prečo sa ospravedlňuješ? V podstate dlžím ospravedlnenie ja tebe."
,,Ako to?" spýtala sa, keď už sa konečne odvážila pozrieť sa naňho.
,,Keby som na teba nezavolal, asi by si nezastavila uprostred cesty." odpovie s úsmevom.
Opätujúc jeho úsmev odvetí:,,To asi nie."
Ichigo sa narovná, obzire sa a potom natiahne ruku k Orihime: ,,Nebudeme tu predsa sedieť na zemi, nie?"
V mysli Orihime preletia poobedňajšie slová Tatsuki:,,Počkaj na vhodnú príležitosť."
,,Vhodná príležitosť." mrmle si pre seba.
,,Ehm, čo?" spýta sa Ichigo.
,,Nič, nič!" odvetí zo smiechom.
Ichigo spustí ruku a posunie sa o kúsok bližšie k Orihime.
,,Deje sa niečo?" spýta sa hľadiac jej do očí.
,,Nie, nič!" vyhŕkne a tvári sa jej objavia červené fľaky.
,,Vlastne..." zavre oči a dá Ichigovi pusu.
,,Ďakujem!" zamrmle, rýchlo sa postaví a odbehne preč.
Ichigo ostal čupieť na chodníku s otvorenými ústami. V mysli mu výria všetky myšlienky. Zrazu zastavia a do popredia sa mu tlačí jediná. Tá spred okamihu, keď cítil jej jemné pery na tých svojich. Pokrúti hlavou a uvedomí si, že naňho všetci hľadia. Postaví sa a poberie sa domov. Ako tradične otec mu vynadá, že vyučovanie už dávno skončilo a on neni doma, keď je obed na stole.
,,Nie som hladný." odvrkne Ichigo nevnímajúc otca.
,,Nie je ti zle?" robí si o brata starosť Yuzu.
S neprítomným výrazom na tvári pokrúti hlavou a zatvorí za sebou dvere izby. Zvyšok rodiny si vymení prekvapené pohľady, pokrčia plecami a dojedia zvyšok obeda. Ľahol si na posteľ a upadol do nepokojného spánku. O dve hodiny neskôr, keď sa Ichigo zobudí, počuť z jeho izby buchot. Otec vybehne hore k jeho dverám, otvorí ich a nájde svojho syna sedieť pri stole s tvárou v rukách a zatvorenými očami. Na druhej strane izby leží zošit, ktorý tam práve dopadol. Ichigo sa zrejme snažil písať si úlohy, no nešlo mu a tak to vyriešil najjednoduchším spôsobom. Odhodiť a nechať tak!
,,Ichigo?" opatrne sa spýtal jeho otec a podíde k nemu.
,,Nič mi nie je! Len... Ale to je jedno, aj tak by si to nepochopil!" zavrčí na otca.
Ten mu už chce niečo odseknúť, no nakoniec len mávne rukou a vráti sa späť dole. Ichigo ruky zloží na stôl, prekríži ich a položí na ne svoju hlavu.
,,Prečo to urobila?" pýta sa sám seba. ,,Žeby...? Nie, to by som si určite všimol. Teda... Vlastne ani nie. Povinnosti shinigami ma naplno zamestnávajú a okrem toho nikdy som sa o dievčatá nazaujímal. No oni o mňa zrejme áno..."
Jeho myšlienky prerušilo klopanie na okno. Vyskočil akoby doňho udrel blesk a ponáhľal sa otvoriť okno. Stál tam Renji.
,,Nad čím rozmýšľaš?" spýtal sa s úškľabkom na tvári.
,,To nie je tvoja vec Renji! Odkedy si ma pozoroval?!" rozčúli sa Ichigo.
,,Kľud, prišiel som pred chvíľou." odpovie.
,,Nechceš sa na chvíľu prevetrať?" kývne hlavou za seba.
Ichigo prikývne a celú izbu osvetlí modrá žiara. Telo dopadne na zem a jeho majiteľ vyskočí von oknom za svojim priateľom.
,,Vonku aspoň prídem na iné myšlienky." pomyslí si a rozbehne sa nevedno kam s Renjim za pätami.
Zrazu však obaja zastavia a započúvajú sa do ticha okolo seba. Chvíľu sa nič nedeje, no potom sa ozve krik.
Pozrú na seba a naraz povedia: ,,Hollow!"
Rozbehnú sa smerom ku škole, odkiaľ sa ozývajú tie čudné zvuky. Keď tam dorazia naozaj je tam príšera-Hollow. Ichigo bez najmenšieho zaváhania uchopí zanpakutou a dvihne ho vysoko do vzduchu. Vyskočí, zablysne sa čepeľ a Hollow je preťatý na polovicu zhora nadol. Ichigo zľachka dopadne na zem a vráti svoju zbraň na pôvodné miesto, teda na svoj chrbát.
,,Ichigo prepáč ale ja už musím ísť, ale zajtra spolu môžeme trénovať ak chceš." povedal Renji a chystá sa na odchod.
,,Po škole." dodal, keď videl ako sa jeho kamarát tvári.
,,Jasne." prikývol Ichigo, rozlúčili sa a každý šiel svojou cestou.