Nový život shinigamiho-14.kapitola

14.KAPITOLA-,,A ČO TERAZ?!"

Ichigo prišiel domov opäť naštvaný. Ubehol týždeň od boja s Kenpachim, ale nikto zo Soul Society ho nekontaktoval. Čakali na rozhodnutie vrchného kapitána.
V hlave mu už po miliónty krát prebehli Yamamotove slová: ,,Choď teraz domov a tam počkaj na moje rozhodnutie."
Aj keď ich počul pred týždňom, stále si ich presne pamätal a tak isto sa mu pri tom vybavovala kapitánova tvár. Prvé dni ho dokázala rozveseliť aspoň Orihime, no dnes to bol druhý deň keď sa uzavrel aj pred ňou. Bezmocný bol aj Chad, Tatsuki a vlastne všetci, ktorý sa pokúšali s ním hovoriť.

,,Dvere nezatváraš?" zdvihne Karin obočie, keď Ichigo naštvane odhodil tašku do kúta a hodil sa na gauč.
Chcela za ním zatvoriť, ale dnu vpochodovala rovnako nahnevaná Orihime.
,,Dobrý." rýchlo pozdraví a namieri si to k Ichigovi.
Otec a sestry čakali čo sa stane.
,,Ja za nič nemôžem tak teraz po mne nekrič dobre?!" vyprskne naňho.
,,Chcem len, aby ste mi dali pokoj, ale vy nie! Čím viac si od vás držím odstup, tým viac do mňa hučíte!" odvrkol.
,,Ty sebec!" zarkičí a vlepí mu facku.
Karin vyprskne od smiechu a radšej rýchlo utečie, nech si to nikto nevšimne. Yuzu a Isshin na seba prekvapene pozrú. Ichigo trošku zbledne a s otvorenými ústami pozerá na Orihime, ktorej po tvári začali tiecť slzy.
,,Ichigo takto to ďalej nejde. Porozmýšľaj nad tým ako sa správaš. Ako sa všetci musia cítiť a ako sa asi cítim ja. Ubližuješ mi."
Už nekričala, hovorila ticho a jej slová sa doňho zabodli ako nože. Utrela si slzy.
,,Prepáč mi tú facku." zašepká a odvráti pohľad, potichu plakajúc.
,,Zaslúžil by som si aj silnejšiu, správam sa k tebe naozaj hnusne." ticho povie.
Vstal a chytil ju za ruku. Otočila k nemu svoju uslzenú tvár, on jej jemne zotrel slzy a objali sa.
,,Prepáč, veľmi ma to mrzí." ospravedlňuje sa jej.
Ticho sa zasmiala cez slzy: ,,Máš šťastie, že ťa tak milujem, inak by som ti asi nedokázala odpustiť."
Usmial sa a chytil jej tvár do rúk.
,,Aj ja ťa milujem a nechcem o teba prísť."
Hneď ako to dopovedal, začal ju nežne bozkávať. Myslel si, že sa odtiahne, ale ona jeho bozky opätovala. Keď sa od seba odtiahli, pozrel na svoju rodinu.
,,Myslím, že sme im urobili celkom pekné divadielko." pozrie znova na ňu.
,,Takto sa mi to páči. Toto si ty." usmieva sa naňho.
Zasmial sa a práve vtedy sa to miestnosti vrátila Karin.
,,Orihime to bolo skvelé. Taká krásna facka." smeje sa ešte stále.
,,Ja som vedel, že len ty z toho môžeš mať radosť." poznamená jej brat.
Ona naňho vyplazila jazyk.
,,Mám chuť na zmrzlinu. Dáš si so mnou?"
,,Jasne. Tentokrát si dám ja jahodovú a ty čokoládovú." usmieva sa Orihime.
,,To je jedno, kto si dá akú, aj tak ti ju budem jesť." zasmial sa a spolu vyšli von.
Nasmerovali si to do parku, kde si kúpili zmrzlinu. Usadili sa na lavičku, v kľude ju lízali a slnečné lúče ich príjemne hriali na tvári.
,,Pozri ako sa k sebe túlia." škerí sa prichádzajúci Renji na Rukiu, ktorá kráča vedľa neho.
,,Vidím. Vám musí byť z tej zmrzliny zima." odpovie Rukia.
,,Prečo vždy keď sme spolu sami musí niekto prísť?" spýta sa trochu mrzuto Ichigo.
Orihime ho pohladila po tvári a dala mu pusu.
,,Netuším."
,,Vstávajte, ideme do Soul Society. Všetko je v poriadku." žmurkne naňho Renji.
Ichigovi odľahlo. Podal Orihime svoju zmrzlinu a rýchlo si bežal domov odložiť telo. O 5 minút bol späť a mohli odísť.
,,Čo presne povedal Yamamoto?" pýta sa Ichigo.
,,Len aby sme po teba išli a povedali ti, že je to v poriadku." odvetí Rukia.

Zvyšok cesty až do Yamamotovej kancelárie prešli potichu. Ten ich už čakal. Bol pokojný ako vždy a ponúkol im, aby sa posadili.
,,Nečakal som, že sa stane niečo takéto." začne kapitán. ,,Ale stalo sa. Chcem však vedieť viac o tejto tvojej zvláštnej schopnosti." pozrel naňho so záujmom.
,,No....Prvýkrát sa vo mne Hollow prebudil pri boji s Byakuyou. Dlhý čas som ho nedokázal ovládať. Jednoducho ma ovládol a bol koniec. Nikdy to však nezašlo tak ďalej aby niekoho zabil. Tomu som dokázal zabrániť. Postupne sa však prejavoval stále viac a ja smo ho nedokázal zastaviť a vtedy ma vyhľadal Shinji. S ostatnými Vizardmi mi pomohol poraziť môjho vnútorného Hollowa a naučil ma vyvolať a ovládať masku s jej silou. Odvtedy sa nestalo, že by ma ovládol pri mojom plnom vedomí." vysvetľoval.
Renji naňho vyjavene pozeral a ostatní pozorne počúvali.
,,Chápem. A čo jeho pravá podoba?"
Ichigo sa snažil rozpamätať na to čo mu Shinji povedal.
,,Zo začiatku to bol obyčajný Hollow, všetko sa zmenilo až pri boji s Ulquiorrov. On bol Vasto Lord a premenil sa do jeho podoby. Veľmi rýchlo ma porazil. Posledné, čo si pamätám je, ako Orihime kričala aby som ich zachránil. Bol tam aj Ishida. Keď som sa prebral, Ulquiorra bol pekne zmasakrovaný a Ishida mal moju zanpakotou zapichnutú v bruchu."
,,Takže nevieš popísať čo sa stalo ani ako si vyzeral?"
Pokrútil hlavou.
,,Bolo to naozaj strašné." potichu šepne Orihime.
Všetky oči sa upreli na ňu.
,,Môžeš mi povedať, čo sa stalo?" vyzve ju Yamamoto.
Slabo prikývla, zhlboka sa nadýchla a spustila. Rozprávali sa dosť dlho a vonku sa už zotmelo.
,,Rozumiem. Ďakujem, že ste mi to všetko povedali." ozval sa napokon vrchný kapitán.
Niekto zaklopal a dnu vošla Matsumoto.
,,Rangiku-san!" vyskočila Orihime a obe sa s úsmevom objali.
Renji hodil očko na Ichiga, ale ten nevyzeral, že by mu to vadilo.
,,Ahoj Matsumoto." pozdravil ju.
,,Čavko Ichigo." odzdraví.
,,Volali ste ma kapitán?" uklonila sa.
,,Áno. Vrátiš sa s Kurosakim a Inoue do skutočného sveta." oznámil jej.
,,Áno, pane."
Všetci okrem Ichiga sa uklonili. Renji s Rukiou odišli do svojich divízií a oni traja kráčali cez bránu späť.
,,Orihime? Môžem u teba bývať kým budem v Skutočnom svete?" spýtala sa Rangiku.
,,Jasné." usmeje sa.
,,Nebudeš žiarliť Ichigo?" smeje sa Matsumoto.
,,Myslím, že na to nebude dôvod." riekol. ,,Ale pre istotu vás budem kontrolovať." dodá s úškrnom.
Obe sa zasmiali.

,,Zajtra konečne nedeľa." vystiera sa Ichigo vonku.
,,Prečo máš tak rád nedeľu?" zaujíma Matsumoto.
,,Pretože nič nemusím robiť, môžem len oddychovať."
,,To si taký lenivý?" usmeje sa naňho Orihime.
,,Tak teraz si ma urazila! Jeden deň v týždni si to hadám môžem dovoliť." opätuje úsmev.
,,Samozrejme."
,,V pondelok máme skúšky." spomeni si Ichigo a zamračí sa.
,,Už teraz som nervózna."
,,Aké sú to skúšky?" chce vedieť Matsumoto.
Ichigo na ňu pozrie: ,,Vždy pred koncom školského roka píšeme test z toho, čo sme sa naučili."
,,To akože zo všetkého?" čuduje sa.
,,Nie. Vyberú tie najhlavnejšie predmety." upresnil.
,,Väčšinu ľudí, ako napríklad aj mňa, desí už len pomyslenie na ten test." strasie sa Orihime.
Ichigo si ju k sebe pritiahol bližšie a dal jej pusu do vlasov.
,,To nie je ktovieaká útecha Ichigo." posmešne poznamená Matsumoto.
V Ichigovi to začalo vrieť a Orihime to pocítila, preto sa k nemu pritúlila ešte tesnejšie a hlavou sa mu dotýkala hrude. Jej plán dokonale vyšiel, pretože len zavrčal a nechal to tak.
,,Takí roztomilí." ozve sa Matsumoto zrazu.
,,He?" nechápavo na ňu Ichigo hľadí.
,,Vy dvaja. Ste spolu tak strašne roztomilí." usmeje sa.
Pozrú na seba, Orihime sa mierne začervená a na jej veľké prekvapenie aj Ichigove líca trošku zčervenajú. Matsumoto si to nestihla všimnúť, pretože sa odvrátil a keď naňho znova pozreli, na tvári mal zamyslený výraz.

Hneď ako prišli k Orihime, Matsumoto zaliezla do sprchy a oni dvaja ostali sami. Orihime našla nejaké koláčiky, ktoré nedávno kúpila a položila ich v obývačke na stôl spolu s dvoma pohármi džúsu. Ichigo, sediaci na gauči, si ju k sebe pritiahol. Usmievala sa a pritom ho hladila vo vlasoch. Odhrnul jej vlasy a dal pusu na ucho. Pomaly jej perami schádzal po krku a každé miesto, ktorého sa dotkli jeho horúce pery mala ako v ohni.
,,Och Ichigo." vzdychla.
Pozrel na ňu takým nežným pohľadom až ju to prekvapilo.
,,Áno?" potichu sa spýtal.
Pobozkala ho a šepla: ,,Milujem ťa. Milujem ťa každým kúskom svojho tela Ichigo."
Usmial sa: ,,Aj ja ťa milujem. Veľmi. Omnoho viac ako svoj život."
Prevalil ju na chrbát. V izbe sa ozval jej smiech tlmený bozkami. Matsumoto akurát potichu zišla dolu schodmi z kúpeľne a zastala na rohu, dúfajúc, že si ju nevšimnú. Vášnivo ju bozkával a ona mu bozky s rovnakou vášňou vracala. Náhle si prekvapene uvedomí, že po nej túži. Niečo mu v kútiku duše našepkávalo, že nie je vhodný čas, ale jeho vášeň bola silnejšia. Hladil ju po odhalenej nohe, napokon aj pod sukňou a druhou rukou jej medzitým rozpínal košeľu. Orihime si uvedomila čo chce a červená v tvári ho od seba prudko odstrčila.
,,Nie!" vykríkla. ,,Nie som pripravená, ešte nie." hovorila si v duchu.
Vydýchol a pomohol jej posadiť sa.
,,Prepáč." šepla.
,,Nie, ty mi prepáč." pohladí ju po vlasoch.
Objal ju.
,,Počkám, kým to budeš chcieť aj ty." šepká.
Usmiala sa: ,, Si úžasný."
Ticho sa zasmial. Vzápätí ho niečo napadlo. Bol rád, že ho zastavila. Veď tu nie sú sami ako si myslel.
,,Matsumoto, dúfam, že si sa bavila." povie nahlas.
Ona so širokým úsmevom vyjde zo svojho úkrytu.
,,Vedel si o mne od začiatku?"
,,Nie." pokrútil hlavou.
Orihime, červená v tvári, sklonila hlavu a zobrala si koláčik rovnako ako Matsumoto.
Odhryzla si a vtedy zbadala, že na ňu Ichigo pozerá. Otrčila mu koláčik, on jej jemne chytil ruku a kúsok si odhryzol.
,,Dobrý." pochválil.
Dala mu pusu.
Rangiku ich len mlčky pozorovala, keď sa zrazu Orihime ozvala: ,,O týždeň máš narodeniny, však?"
,,Áno, odkiaľ to vieš?"
Pokrčí plecami: ,,Od Sado-kuna."
,,Koľko budeš mať?" zapojí sa Matsumoto.
,,17." jednoducho odvetí.
,,A ty vieš kedy mám ja narodeniny?" usmeje sa Orihime.
,,Samozrejme. 3. septembra." pohotovo odvetí.
,,Správne."
Ichogovi začal zvoniť mobil.
,,Otec." povzdychne, keď naň pozrie.
,,Áno?"
Chvíľku bolo ticho a potom Ichigo povedal: ,,Dobre."
Zložil a pozrel na dievčatá.
,,Vôbec sa mi nechce, ale musím ísť." riekne.
Pozrel na Orihime a obaja sa k sebe naraz naklonili a pobozkali.
,,Dobrú noc." povie Ichigo.
,,Aj tebe." odvetia mu obe.
O pár minú bol už doma.
,,Budeš niečo jesť?" spýta sa Yuzu.
Prikývne a vôjde do obývačky, kde si sadne. Zo spálne akurát prišiel Isshin.
,,Kde si bol?" hneď vyzvedá.
,,V Soul Society a potom u Orihime. Skôr ako sa spýtaš, nie, neboli sme sami. Matsumoto ostáva u Orihime až kám sa nevráti späť do Spoločenstva." vysypal kľudne.
Začal večerať, ale vadil mu otcov pohľad.
,,Chceš vedieť ešte niečo?" spýtal sa s predstieraným úsmevom.
,,Len na čo si mi to povedal."
,,Aby som ťa ušetril spovedania. Vieš, čo je zaujímavé? Vždy chceš len vedieť kde som bol a s kým, poprípade ešte načo. Ale nikdy sa neopýtaš čo sa stalo, ako bolo alebo niečo podobné. Áno, je dôležité aj to čo sa pýtaš ty, no len ma kontroluješ. Ešte sa nestalo, že by si sa to spýtal, pretože by ťa to zaujímalo." vyčíta mu zamračene.
,,Bol si s Orihime. Ak by som sa aj spýtal čo ste robili, určite by si mi nič nepovedal." odvrkne.
,,Možno áno. Nechajme to radšej tak lebo sa zase pohádame." navrhol Ichigo mrzuto a ďalej jedol.
Prisadla si k nemu Karin.
,,No teda, ja čumím! Vy dvaja ste v jednej miestnosti a nehádate sa." prekvapene na nich pozerá.
,,To tá láska." zachichúňa sa Yuzu.
Karin sa zasmeje a všimne si, že brat sa pousmial.
,,Usmievaš sa. Čo ste s Orihime robili?" vyzvedá hneď Karin.
,,Vy dve ste strašne zvedavé!" naoko nahnevane na nich vybehne.
Zasmiali sa a Yuzu sa spýta: ,,Ty Orihime naozaj tak veľmi miluješ?"
Prehltol posledné sústo večere, až potom odvetil: ,,Áno. Ani si nevieš predstaviť ako."
Vstal a prešiel do kuchyne. Ozval sa zvonček pri dverách a Karin bežala otvoriť. Stála tam Orihime.
,,Ahoj." pozdravili sa.
Karin ustúpila aby Orihime prešla a zavrela za ňou dvere.
,,Dobrý večer." pozdraví Isshina.
,,Ahoj. Čomu vďačíme za tvoju návštevu?" usmial sa.
,,Ichigo si u mňa niečo zabudol tak som mu to priniesla."
,,Čo som zabudol?" vykukol Ichigo z kuchyne kde sa bol napiť a odniesť tanier.
Podišiel k nej a ona mu podala mobil.
,,Ďakujem." dal jej pusu na líce.
,,Musím ísť, Rangiku-san šla do obchodu len pre džús a hneď je späť." riekne.
,,Mám ísť kúsok s tebou?" spýtal sa.
Namiesto odpovede sa usmiala a chytila ho za ruku.
,,Dobrú noc." zaželala zvyšným členom rodiny, keď boli pri dverách.
,,Hneď som tu." pozrie Ichigo na otca, predtým ako zavrie dvere.
,,Zajtra sa musím ešte niečo naučiť na ten test." začala Orihime.
,,Áno aj ja. Nechceš sa učiť so mnou?" spýtal sa.
,,Prepáč, ale nie. Nejde o to, že by som nechcela....Len už som to sľúbila Tatsuki." odpovie.
,,Aha. To nevadí." pousmial sa.
Niekto k nim bežal a keď sa otočili uvideli Matsumoto.
Usmial sa: ,,Dobrú noc."
Orihime ho v poslednej chvíli chytila za ruku a pobozkala: ,,Tak v škole a možno aj zajtra."
Prikývol a odišiel.

Nasledujúci deň pred obedom strávil Ichigo učením a opakovaním na test. Orihime s Matsumoto šli na nákupy. Pre Ichiga to bol obyčajný, kľudný nedeľný deň. Hneď po obede sa vyvalil na posteľ a naposledy si zopakoval niektoré veci. Dole sa ozval zvonček a počul, že šiel otvoriť otec. Netušil kto to môže byť, kým nezapočul hlas Matsumoto. Okamžite zbehol dolu. Jeho otec prekvapene pozeral na usmiatu shinigami vo dverách. Ichigo si pomyslel, že sa mu to iba zdá.
,,Ty odkedy chodíš dverami?!" prekvapene na ňu pozrel.
Kývol jej nech ide dnu.
,,Oci toto je Matsumoto Rangiku, Matsumoto toto je môj otec." predstavil ich.
,,Teší ma." široko sa usmiala.
Isshin však zareagoval nečakane- vrhol sa k portrétu svojej ženy.
,,Masaki! Náš syn má také krásne kamarátky!"
Ichigovi na čele navrela žilka a jednu mu vrazil. Rangiku len prekvapene zažmurká a pozerá ako sa Isshin bleskovo postavil na nohy.
,,To bolo za čo?!" kričí na syna.
,,No ešte sa aj pýtaj!" naštvane ziape Ichigo.
Ich hlasy prilákali Karin a Yuzu.
,,Budte konečne ticho!" zakričala Karin a kopla otca do tváre.
Potom sa otočila na návštevu: ,,Dobrý deň." milo sa usmeje.
,,Ahoj Karin."
Kukla na Ichiga zo slovami: ,,Tvoja sestra je rovnaká ako ty."
Karin aj Ichigo na seba pozreli a s rukami prekríženými na hrudi odvrkli: ,,Ani náhodou!"
Povzdychla si: ,,Dobre, to je jedno. Mám ťa zobrať do Soul Society."
Prevrátil očami, ale vyliezol z tela.
,,Orihime už šla k Tatsuki?" spýtal sa, kým otvárala bránu.
,,Áno, tak poď. Dovidenia!" usmeje sa a vojde do portálu.
,,Čavte!" zvolá Ichigo a nasleduje ju.

V Soul Society ho odprevadila k 13. jednotke a potom hneď utekala na stretnutie podkapitánov.
,,Myslím, že naspäť ma zoberie nikto iný." šomral si keď kráčal ku kancelárií kapitána.
Zaklopal a na vyzvanie vstúpil.
,,Ahoj Ichigo-san." s úsmevom ho privíta Ukitake.
,Ahoj. Niečo odo mňa potrebuješ?"
,,Nie, ale myslel som, že by si si mohol poriadne obzrieť 13. jednotku a možno sa spriateliť s pár ľuďmi."
,,Nie je to zlý nápad, no pochybujem, že to druhé sa mi podarí. Rukia tu nie je?" pousmial sa.
Ukitake sa zasmeje.
,,Má misiu. Odišla dávno, takže už by sa mala vrátiť." odvetí.
,,Dobre, idem sa tu poobzerať. Tak zatiaľ ahoj."
Zakýval mu a naďalej sa venuje papierom na stole. Rozhodol sa pozrieť si najskôr vonok.