Osamelé duše tretia kapitola

Miranda sedela vo svojej izbe a maľovala.
To, čo sa dnes stalo ju, aj keď by nemalo ju zasiahlo. Lavi totiž zakričal na celu jedáleň, že by s ňou nikdy nechodil. Chápala ho ten exorcista ho vyprovokoval ale aj tak bola mierne nahnevaná a sklamaná. Ťažko jej to padlo a tak sa potrebovala odreagovať.
Zmiešala hnedú zo žltou a začala jemne nanášať na plátno.
Lavi a Allen kráčali po chodbe a nenapadne hľadali Mirandinu izbu.
Lavi sa cítil ako najväčší bastard. Ako sa mohol tak neovládnuť? Áno ten exorcista, ktorý mu nestal ani za to aby si pamätal jeho meno, ho vytočil ale čo? Mal zareagovať rozumnejšie ako by mu povedal Panda.
A ten pohľad? Jej pohľad. Pozrela na neho akoby jej zlomil srdce. A čo on vie, možno aj zlomil.
Zdalo sa, že sa z nich môžu stať skveli priatelia ale dobabral to.
Prečo iba nebol ticho? Prečo musel kričať na celu jedáleň, že by s ňou nikdy nechodil?...
V jedálni všetci večerali.
Lavi sedel vedľa Mirandy a veselo sa zabávali na tom incidente s randenim.
“To by bola hroza,”poznamenala Miranda.
“No dovoľ. Ja by som bol uzastny frajer,” povedal Lavi melodramaticky a polozil si ruku na hruď.
Lenalee, ktorá s Allen a Krorym sedela oproti ním sa zasmiala.
“Ale Lavi, veď ty by si nevedel byt verný.”
“Ako prosím? Lenalee ja keby som chcel na inú by som sa ani nepozrel,” povedal sebavedome.
Krory sa zasmial.”Ani keby bola iba v spodnom pradle?”
“Ani keby bola nahá,” odvetil.
“Ale Lavi!” začal Allen krútiac hlavou. “Nikto ti tu neverí.”
“Zradcovia! Chce to trocha dôvery…”
“No CO holubičky?” ozval sa niekto za Lavim a Mirandou.
Obaja sa naraz otočili. Boli ti istý z chodby.
“Vidím, že sa vám darí. Svadbu iba tak náhodou nechystáte?” opýtal sa jeden sarkasticky.
Všetci pri stole na nich zarazene hladili.
“Ehm,” začala odrazu Miranda, “Neviem, či viete pani ale ja a Lavi spolu nechodíme. Niekto si to vymyslel,” vysvetlila.
“Ale čo? Takže vy spolu iba chrápete?’’ opýtal sa druhy.
Všetci chlapci pri stole sa postavili akoby sa u nich ozval ochranarsky instinkt,
“O co vam ide?” opytal sa Allen.
“Ale o nič. My len radi podporujeme rozmnožovacie systémy. A vôbec prečo spolu nechodíte? Nie si pre ňu snáď dosť dobrý?” opýtal sa muž zo ľahostajným úsmevom.
“Pozor na jazyk. Už dlho som sa poriadne nepobil a ver mi, že by som s tým nemal problém.”
“Lavi, upokoj sa,” zašomrala Miranda.
“Evidentne si za veľa nestal, keďže ta nechala.”
“My sme spolu nechodili!” okríkol ho Lavi nevediac prečo ale títo dvaja hulváti ho začali naozaj štvať.
“Chudáčik jeden. Musíš mat zlomene srdce.” Poľutoval ho.
“Chod do čerta.”
“Aja jaj. Žeby si bol taký zlý? Že by s tebou nechcela nič mat. Musíš fakt za veľa nestáť.”
“Zavri hubu!”
“Musela ta odohnať palicou?”
“Počúvaj ty d***l to ja by som s ňou nechodil!” okríkol ich a prekvapene sa zarazil.
Prekvapený sám sebou pozrel na Mirandu a mal chuť padnúť jej k nohám a vziať svoje slova späť. Mala taký prekvapený a zlomený pohľad. Vyzerala tak smutne ako keď opisovala ráno v jedálni. Neznášala výsmech no a Lavi jej práve uštedril poriadny uder.
“Kto by ju aj chcel, však?” zasmial sa jeden ale to sa Lavi už otočil a skočil na nich.
“Lavi!” vykríkli všetci zborovo, než sa k nim pridali Allen Krory aby ich zastavili a Kanda, ktorý sa zjavila odnikiaľ aby Lavimu pomohol.
Nakoniec ich od seba dostali. Keď sa zistilo, že sú tu na osobný rozkaz Levriera nikto sa nečudoval, že to boli taký kreteni.
Lavi sa Mirande okamžite ospravedlnil a to pred celou jedálňou, kde bolo dokonca viacej ľudí lebo ich prilákal senzácia v podobe bitky.
“Prepáč mi Mira ja ušlo mi to,” povedal dosť nahlas aby to bolo počuť.
“Ja viem, o nič nejde,” usmiala sa.

Lavi si ihneď všimol, že to nie je jej úsmev. Že to nie je ten jej pravý úsmev, ktorý naozaj znamená, že je všetko OK a že je šťastná. Toto bol úsmev, ktorý hovoril: dobre ale už mi viac nechoď na oči, iba v miernejšom a zdvorilejšom podaní.
Lavi si vzdychol. “Allen? Prečo som taký idiot?”
Allen sa usmial. “Nie si idiot. Si chlap. To my robíme. Tárame hlúposť. Sme agresívni a samozrejme ubližujeme ženám, na ktorých nám záleží.”
“Wow. Máš o nás dosť biednu predstavu,” poznamenal Lavi podráždene.
“Možno ale je pravdivá.”
“Myslíš, že mi odpusti? Vieš doteraz sme sa k sebe veľmi nemali ale v poslednej dobe. Teda vlastne od včera je mi akosi bližšia, chápeš? Chcel by som aby sme boli priatelia. Taký ako s Lenoulee. Neviem doteraz som s Mirandou nejaké dôvernosti nevedel predstaviť.” Zamyslel sa.
“Čo to zmenilo?” opýtal sa ho čím narušil jeho myšlienkový proces.
“Čo? Nooo.” Opäť sa zamyslel.
“Ani neviem. Niekoho mi pripomína, aj keď sa na ňu vlastne nepodobá. Možno je to iba nejaká čudná úchylka, ktorá ma prejde. Nie je to láska, jasne? Áno, je pekná a atraktívna ale nemám nevýslovnú túžbu pobozkať ju. Chcem ju iba poznať a skamarátiť sa,” bľabotal Lavi.
Allen škeriac sa ako idiot čítal menovky.
“Allen, čo je ti smiešne?”
“Nič ale ja som o láske nič nehovoril. To ty sám si ju vytiahol,” zastal pred jednými dverami.
Lavi pozrel na menovku.
“Miranda Lottova.”
“Veľmi chcem aby mi odpustila,” zakňučal.
Allen ho chytil za rameno. “Tak ti odpusti,” povedal a rýchlo zaklopal.
“Počkaj, d***l. Veď som si ešte nepripravil, čo jej poviem.” To už ale Allen odbehol za roh a schoval sa.
“Moment!” ozvalo sa spoza dvere.
Lavi prehltol a pokúšal sa spomenúť si na dobre ospravedlnenie.
Možno by si mal kľaknúť.
Dvere sa otvorili a stala v nich Miranda v čiernom tielku a nejakých čiernych nohaviciach.
Lavi sa zarazil. Doteraz, keďže nosila dlhé šaty alebo uniformu si neuvedomil akú dobru ma postavu.
Miranda sa zamračila.
Nepáčilo sa jej ako na ňu hľadí. “Lavi, čo je?” opýtala sa podráždené. Nemala rada, keď na ňu niekto civel a ona ani nevie prečo.
Naprazno prehltol. “No ja…,” vzdychol si a hodil sa na kolena.
“Prepáč mi prosím!” zvolal.
Mirande sa od prekvapenia rozšírili oči a otvorili ústa.
“Prosím, prosím ja som nechcel. Nemyslel som v tej chvili. Bolo to zle a hlupe. A viem, ze horsi podraz som ti urobiť nemohol ale prosím prepáč. Si super dievča a ja by som chcel aby sme boli priatelia,” hovoril so psími ocami.
Miranda na neho stále prekvapene hľadela, potom sa ale spamätala a poobzerala okolo seba.
“Lavi, stavaj. Ešte ta niekto uvidí,” chytila ho za rameno a začala ťahať hore.
“Iba ak mi odpustíš,” povedal a chytil ju za ruku.
“Dobre, dobre len už vstaň. Toto je trápne,” odvetila zúfalo.
“Nie Mira! Až keď mi odpustíš.”
“Dobre, ja Miranda Mira Lottova ti odpúšťam, spokojný?”
Lavi sa zazubil. “A pusinka?”
“Vstavaj!” okríkla ho.
“Dobre, na mňa ľudia nemusia kričať.”
“Hej? Takže tebe to stačí iba 10-krat povedať, čo? Vstavaj lebo ta niekto uvidí a pomysli si, že ma žiadaš o ruku,” povedala smejúc sa.
“Aach,” postavil sa a oprasil si kolena, “To by ma Panda zabil.”

Veselo sa na ňu usmial a dal si ruky za hlavu ako to maval vo zvyku.
“Takže už sme v pohode? Naozaj som to povedať nechcel. Vypadlo mi to. A ani to nie je pravda, jasne? Si skvela baba a keby nešlo o bookmakersto aj by som…” “Tieto kaleráby si nechaj pre iné, dobre?” skočila mu do reči.
“Nemám rada tieto reči typu keby nie toto určite by sme… Sú to hlúpe rečí. Skratka a jednoducho by si nechcel no a?” povedala nenútene a odrazu sa cítila skutočne lepšie. Veď naozaj, čo na tom? To, že by s ňou nechodil neznamená, že ju nemá rad ako kamosku alebo že ju nemôže chcieť niekto iný.
Vážne sa na ňu pozrel. “Fiha! Ty si tu naozaj získala riadne sebavedomie. Ale to je dobre. Lepšie než sa stále trápiť. Ale myslel som to vážne. Nebyť toho čím budem,” odmlčal sa.
“Uvažoval by som. Teda nie iba o tebe samozrejme ale ja to mam zakázané. Mam povolene iba jednorazovky,” povedať tvrdo a zarmútene.
Miranda mu venovala skľúčený pohľad. Nenapadlo ju, že behá za ženami na jednu noc iba lebo vlastne nič iné nemôže. Prišlo jej to nefer a kruté.
“Je to naozaj strastne,” zamumlala.
Lavi nahodil falošný úsmev a pokrčil plecia. “Ani nie. Záväzky sú takeeee komplikovane,” zatiahol.
“Ehm, Mira? Čo máš na tvári?” opýtal sa a prstom ukázal na červenú škvrnu na jej líci.
“To je marmeláda?”
Miranda si prešla dlaňou po líci a pozrela na červenú farbu.
“Krv.” Odvetila s lenivým úsmevom.
“Vážne?” opýtal sa Lavi s úsmevom vediac, že si vymýšľa.
“Je to farba. Rozhodla som sa trocha maľovať,” vysvetlila.
“Ty maľuješ? To som naozaj netušil.”
Pokrčila plecia. “Nechválim sa tým. Nie je to nič svetoborne”
“Myslíš že by? Teda nevadilo by ti ak by som sa pozrel?” opýtal sa so psími ockami a prosiacim úsmevom.
“Aaaach,” vzdychla si.
“Naozaj chceš alebo je to iba slušnosť?”
“No dovoľ. Naozaj chcem,” uistil ju. Skutočne bol zvedavý ako asi a čo maľuje.
Allen a Lenalee stali za rohom a ticho im načúvali. Chceli vedieť, čo sa bude diať. Či pôjdu do Mirandinej izby alebo ako.
“Tak teda pod,” povedala Miranda.
“Hurá!” zvolal Lavi a dvere sa zavreli.
Obaja sa na seba zaujalo pozreli.
“Čo myslíš? Naozaj to ostane iba pri obrazoch?” opýtala sa Lenalee zahanbene.
Allen pokrčil plecia. “Neviem ale sú to predsa Lavi a Miranda oni by predsa neurobili nič neuvážene.”
“Ale JE to LAVI veď ho poznáš. Nechce sa snáď s Mirandou iba zahrať ako s ostatnými?” opýtala sa s obavami.
“Veď si ho počula, nie? A vôbec ostatne sú cudzie náhodné známosti. S tebou alebo Mirandou by nemohol. Pozná váš a nevedel by sa s vami stretavat kazdy den akoby nic a vobec. Miranda nie je taka naivka ako sa zda. Urcite by mu nic nedovolila ak by sama nechcela a znamostou na jednu noc nechce byt ziadna,” odvetil.
“Hej ale bolo by to milé a pekne keby sa dali dokopy,” zahryzla si do spodnej pery.
Allen jej pokojný úsmev, “Neviem, prišlo by mi to kruté. Veď vieš Lavi sa ako budúci bookmaker nesmie viazať. Akoby mohol mat s Mirandou niečo vážne.”
Lenalee skleslo prikývla.
“Aj keď,” ozval sa Allen odrazu, “Bolo by to skvele a bol by som za nich rad. Keď ma niekto niekoho úprimne rad, teda miluje ho, musí s nim jednoducho byt. Nie je žiadne nedá sa alebo ide o to, že... Jednoducho spolu musia byt.”
Lenalee na neho zamyslene a očarene pozrela. Mala pocit akoby Allen nehovoril už iba o Mirande a Lavim ale…. Nie to sa mi zdalo.
Nervózne sa na ňu usmial. “Toto Lavimu na nos nevešaj, dobre? Ešte by mi jednu vrazil.”
Lenalee s usmevom prikyvla. “Nepoviem ale naozaj so to myslíš, však?”
“Áno, myslím a aj to tak cítim,” zapýril sa. Na chvíľu ho totiž napadlo ako to s Lenoulee a nemohol inak.
“Dobre, lebo si myslím, že máš úplnú pravdu,” povedala Lenalee veselo.
“Uhm, Allen?”
“Áno?”
“Mali by sme už asi isť. Tak skoro nevyjdú,” povedala Lenalee červenajúc sa.
“Jasne. Máš pravdu. Sú to dospeli ľudia a zvladnu sa o seba postarat aj sami, však?” opýtal sa Allen nervózne.
“Určite,” súhlasila Lenalee a obaja sa odišli preč.