Pravá sila shinigami alebo niečo ako harakiri (1)

Toto je príbeh o mne. Príbeh obyčajnej stredoškoláčky, ktorá sa zaplietla s hodne divným chlápkom. A ponaučenie? Nikdy sa nepúšťaj do reči s cudzími ľuďmi.
Volám s Kira a chodí na strednú školu tu v meste. Chodím do triedy so samími divnými ľuďmi. Jedným z nich je aj Ichigo. Je celkom k svetu ale veelmi veeelmi pošahaný. Občas ho vidím v parku vo velice divnom oblečení, ako sa zaháňa veelikým mečom. Do prázdna samozrejme. A vždy keď sa mu pozdravím tak sa pýta že či ho vidím. Podivné.
Ale teraz k veci. Bývam neďaleko malého obchodu, ktorému šéfuje istý chlapík. Každý deň keď idem zo školy tak si ho všimnem. Má taký zákerný kukuč a non - stop klobúk. Len keď občas robí to isté čo Kurosaki - kun tak ho nemá. Mno a minule keď bol posledný školský deň thak mal tjež ten hábit a ja som sa mu pozdravila prvý krát ako som okolo neho šla. A on na mňa civel a po dlhej dobe civenia sa ma spýtal či ho vidím. Originalita sa cení . Ja že hej a on mi ponúkol brigádu. Ja ťupa som to vzala. Aaaww... Takže na druhý deň som vstala znova na budík a trielila som k nemu lebo už bolo aj tak neskoro =3.
"Bré ranóó!" zarevala som na celú hubu. Nikto sa neozval. Až po dlhej dlhej dobe vyliezol strýčko klobúčnik a spýtal sa kto som a čo tu chcem. Myslím že skleróza si nevyberá =3.
"Mno ya som došla kóli tej vašej brigáde či jakú haluz ste to tu na mňa skúšali.
"Jháj...To hneď povedz...Hybaj za mnou!" tlačil do mňa zo zadu. Čiže som nemala šancu ísť za ním ale pred ním.
"Ehm..Kam ideme?" pýtala som sa, pretože tam bola veeelka tma a thak.
"Tuná ideme." a posadil ma na rozheganú stoličku a kecal a kecal a kecal...
"Nemohli by ste sa predstaviť najskôr?"odvec ja vím.
"Som Urahara Kisuke, správca thto úžasne velkolepého (a rozpadajúceho sa) obchodu. A ty?"
"Ja som Kira Keehl. Budúci zamestnanec tohto úžasne velkolepého obchodu."
"Nie..Ty nebudeš zamestnanec. To bola zámienka aby si prišla a tak..."
"No fuj... Pedofil?"
"Neprerušovať! Vidím tvoju obrovskú duševnú energiu tak by bola škoda s ňou plytvať. A keďže vidíš shinigami tak budeš určite vedieť čo je toto." a nakreslil na týžden staré noviny pásikovaného chrobáka alebo také dačo.
"E?? Žeby vaša mini podoba?"
"Ty si to ešte nevidela?"
"Nie...Halucináciami netrpím."
"Aha...To bude ťažké." No a po zbytok rozhovoru mi mlátil do hlavy niečo ako "budeš shinigami" a "ja ťa zaučím" a "máš obrovskú duševnú energiu".
"A môžem vás volať ura-ura - sensei?"
"Sensei ano ale ura-ura nie..Preboha veď tak ma volá moja matka..." myslím že ako zaznelo slovo matka tak zmeravel. Vieme domyslieť.
"Tak a teraz čo?"
"Skúsim z teba vymlátiť dušu )"
"E?"
"No tvoju shinigami podobu." a nakreslil niečo ako keď Rukia kreslí Kurosakimu zajačikov, ale toto boli mačičky.
"Aha...A to budem tak divno oblečená?"
"Asi áno." myslím že chcel povedať ešte niečo významné ako idem si zaviazať topánky ale prerušil ho môj mobil.
"Jeeejoo..Matka ma volá takže mizím pretože je skoro sedem ). Maj sa Ura-ura =3!" utekala som het ani nevedel ako a ani nestihol zakričať že mu nemám tykať ).