SLEDOVÁNÍ A STAHOVÁNÍ NA TĚCHTO STRÁNKÁCH
JE UMOŽNĚNO POUZE PŘIHLÁŠENÝM UŽIVATELŮM!



V případě, že vám naše skrývací lišty s obsahy nefungují, zkontrolujte, zda-li jste přihlášeni.


Děkujeme za přečtení.




Priateľ, alebo milenec? 06

Kaito:
,,Tá vila je moja a ja ti ju nenechám. Otec ju prepísal na mňa už od chvíle, keď zistil, že spávaš s iným!"zhúkol som po vlastnej mame. Skôr by som mal povedať, že ona svôj titul "mama" už dávno stratila. Decentne si uhladila vlasy za ucho a spustila svojim pokojným a vyrovnaným hlasom:
,,Nech je to ako chce. Ja som ešte stále jeho manželka a podľa týchto papierov mám aj ja právo na vilu."škodoradostne sa usmiala.
,,Podľa akých papierov zase? V jeho záveti som spomínaný ako dedič iba ja. Ani slovkom sa v záveti o tebe nič nespomínalo."rukou som udrel do stola.
,,Nebuď si taký istý, synček môj! Podľa týchto dokumentov, ktoré som mu našla v jeho milovanom kabáte, som zistila, že z časti mám právo na vilu, takže ma úplne neodpísal. Ak chceš môžeme si to dať overiť."upila si zo svôjho pohárika. Venoval som jej znechutený pohľad. Divil som sa, prečo sa s ňou otec nerozviedol, keď vedel, že spáva s iným.
,,Si úbohá žena, ktorej ide iba o peniaze. Aj keby sme si to dali overiť, nemala by si najmenšiu šancu na nejaké víťazstvo."
,,Ako som už povedala. Nebuď si taký istý, synček môj! Pamätaj, že som stále tvoja matka, či sa ti to páči, alebo nie."
,,Pche! Ty už si svôj titul matky dávno stratila."vmietol som jej rovno do tváre. ,,Nemá cenu v tejto diskusii pokračovať. Idem domov!"prudko som vstal zo stoličky a vydal sa von, do ulíc. Lenže medzi dverami ma však znovu zastavila svojim hláskom.
,,Prajem ti pekné sny, synček môj!" Najradšej by som jej povedal niečo uštipačné, ale keďže sme na verejnosti, je lepšie nerobiť povyk. Otočil som sa jej smerom a povedal: ,,Dobrú noc!"

......................
,,Masuyo odvez ma do Sake baru."oznámil som mu, keď som si sadal do auta.
,,Ale~"
,,Žiadne ALE! Toto napraví jedine sake alebo rovno whisky."
,,Ako si prajete, Boss!"

*****MEDZITÝM*****

Seiji:
Ako som mal tušiť, že Saika-san bude ešte aj v kartách dobrá? A nielen v kartách. Za tie tri hodiny, čo Kaita nikde, sme hrali Mahjong; pexeso; Človeče, nehnevaj sa! a kopu ďalších zábavných hier.
,,Hahá! Opäť som vyhrala!"zvolala radostne a karty leteli do vzduchu. Pri jej nekonečných výhrach som už prehral nohavice. A tak som pred ňou sedel, len v trenírkach a rozmýšľal, ako je to možné. Či je to šťastie, či je to podvod. No čím som nad tým viac premýšľal, rozbolela ma zbytočne hlava.
,,Neviete kedy sa vráti?"spýtal som sa jej, pretože už som bol dosť mrzutý.
,,Kto?"usmiala sa nechápavo.
,,No predsa Kaito."
,,Aháá... No podľa telefonátu, ktorý obdržal by to malo byť len na chvíľu, ale keďže sa stále nevracia, usudzujem, že sa stavil na pohárik. Ten jeden malý nevychovaný sopliak si to pekne vypije. Tak on si sem pozve návštevu a neho nikde!"rozčuľovala sa. Bol som si na sto percent istý, že Kaito má pri nej ozaj tvrdú výchovu.
,,Noo, tak sa toľko nehnevajte, len si tým uškodíte. Čo keby sme radšej zavolali pána Rogera a hrali pekne v trojici. Je dosť nudné hrať, ak hrajú len dvaja hráči."
,,To je nápad!"zajásala. ,,Hneď ho zavolám. Určite sa k nám rád pripojí."zachichotala sa a odbehla zadným vchodom do garáže. Kaito, kde si tak dlho?! Prebehlo mi po rozume.

Saika:
Zadným vchodom som sa šikovne dostala do garáže.
,,Roger-san, vy ešte pracujete?"
,,Nemajte strach, už tu len dokončujem menšiu poruchu sekačky. Potrebujete odo mňa niečo?"
,,Chcela som sa vás opýtať, či si so mnou a Seijim nezahráte karty."žmurka som po ňom nevinne očkom.
,,Veľmi rád, ale nie je nejako neskoro na karty?"
,,Ááále kdeže! Len poďte pekne so mnou. Šup, šup!"schamtla som ho za rukáv a ťahala zo stoličky.
,,Dobre, dobre, len ma už neťahajte. Máte silu ako kôn!"vykonával menší odpor voči mojej sile.
,,Ja viem, ja viem! Chi, chi."

Seiji:
Zatial čo Saika-san odbehla pre pána Rogera, rýchlo som si obliekol svoje oblečenie. Zo zeme som pozbieral rozhádzané karty a nalial si pohár studenej vody. Studená voda ma naozaj príjemne osviežila.
,,Seiji-kun už sme späť." Vynorila sa Saika-san aj s pánom Rogerom z dverí.
,,Som rád, že ste sa k nám pridali. Len dúfam, že sme vás nevyrušili pri nejakej činnosti?"
,,Nie, nie vôbec. Ba naopak, to je skôr príjemne povzbudenie po dlhej dobe."veselo sa usmial.
,,Tak to aby sme už začali hrať."zavelila Saika-san a vzala karty. Profesionálnymi hmatmi zamiešala a rozdala karty. Keď som hrával s mamou žolíka, skoro vždy som vyhrával, ale popri hre zo Saikou-san som sa naučil, že nie je dobré si príliš veriť. Za tých pár kôl, ktoré som s ňou hral, som dokonale spoznal jej radosť z kariet. V našej príjemnej kartovej hre nás prerušilo zvonenie zvončeka pri vchodových dverách.
,,Neopovážte sa mi pozerať do kariet!"pre istotu dvihla varovne prst. Nechápem, aký to má účinok, pretože sa vôbec nemusela namáhať dvíhaním prsta. Úplne stačil jej vražedný pohľad. Ako na povel sme s pánom Rogerom odkývli na súhlas.
,,Už bežím!"zvolala hlasno Saika a rozbehla sa ku dverám.
,,Zostali sme traja. Karty, vy a ja!"zasmial som sa.
,,To bude Kaito-kun. Ty by si ho mal ísť tiež privítať a ja si idem ľahnúť. Dobrú noc!"
,,Ohh, tak teda dobrú noc."zaželal som mu a počkal kým odíde. Z chodby sa ozýval opitý hlas Kaita a vojenský hlas Saiki-san.
,,Kde je môj macík?!"zreval na celú chodbu. Nenormálne som sa zľakol. Vo dverách sa zjavila opitá postava, Kaito.
,,Ááá táák tu si."radoval sa, keď ma našiel.
,,Hehe, a-ahoj!"vykoktal som nervózne. Podišiel ku mne, schmatol ma do náručia a vyzdvihol na svoje pevné ramená.
,,Ideme pekne do postielky."pošepkal mi do uška, ako nejakému milencovy... M-milencovy?! Héééé??.... Drahá mamička v nebíčku- Pomóóóóc!!!
,,Dobrú nocku, Seiji-kun!"zaškerila sa Saika-san a už sa mi otáčala zadkom. Vy ste teda striga! To vám nikdy neodpustím! Zatial ako som preklínal všetko a všetkých naokolo, Kaito si ma spokojne viedol chodbou do izby. Nohou vykopol dvere a rychlým pohybom nás premiestnil k posteli. Hodil ma na ňu a dravím pohybom sa na mňa vrhol. Od zdesenia som prudko zatvoril viečka.
,,Prepáč Sei-chan! Nechcel som ťa vystrašiť, ale ja už po tebe tak túžim. Bojím sa, že ťa svojim správaním stratím."silno ma objal.
,,N-nemôžem d-dýchať."jemne som do neho šťuchol päsťou.
,,Prepáč."trochu povolil svoje objatie a nežne ma začal bozkávať. Z radosťou som mu vyšiel v ústrety a otvoril ústa. Svojím jazykom vošiel dnu a obtočil ho okolo môjho.
,,Veľmi, veľmi ťa milujem!"vášnivo zašepkal a znovu spojil naše ústa. S neuveriteľnou nežnosťou ich skúmal a ja som mal pocit, že za tú chvíľu pozná každé zákutie mojich úst. Voľnými rukami prechádzal po mojej hrudi, bruchu a sem-tam nezbedne zašiel za okraj nohavíc. Spokojne som vzdychal blahom, ktoré mi spôsoboval len rukami. Musel si to vyložiť ako povzbudzovanie, pretože sa odvážil k radikálnym krokom.

Kaito:
Ľavou rukou som zamestnával jeho rozkrok a pravou sa prebojovával pod tričko. Páčilo sa mi, že mi Sei-chan dôveruje aj cez moju miernu opilosť. Prstom som nemilosrdne krúžil okolo bradavky. Pod týmto dotykom sa prehol ako luk.
,,Nedráždi ma toľko, Kaito!"zavzdychal. Avšak ja som sa len tak nenechal odradiť. Keď skúmam, tak skúmam poriadne! Jeho telo bolo pre mňa ako práve objavený poklad. Jedna polovica môjho mozgu sa úplne venovala Sei-chanovi, ale z nevysvetliteľných dôvodov sa mi v druhej polovici mozgu vynárali matkine slová. Prečo mi teraz po rozume behá matka?! Sak*a!
,,Kaito...Hej, Kaitooo! Zem volá Kaita."ozýval sa podráždený hlas Sei-chana.
,,Prepáč, ale trochu sa mi točí hlava. Dnes z toho nič nebude." Moja hlava sama klesla na Sei-chanovu hruď. Zatvoril som oči a započúval sa do rytmu jeho srdca. Uspávalo ma to a môj mozog sa prepínal na nočný režim.
,,Dobrú... dobrú noc, Sei-chan."

Dodatek autora:: 

Táto časť vznikla pri mojom strašnom hneve, ktorý bol upokojený až sladkými jahodami. Drunk
Snažila som sa o menšie čoro moro, ale nóóó neviem neviem. Puzzled Však posúďte sami. XD
Pekné čítanie! Wink

4.9375
Průměr: 4.9 (16 hlasů)