Priateľ, alebo milenec? 07

Kaito:
Zaspal som. Ani neviem ako, ale zaspal som. A rozhodne sa mi spalo dobre. Teda až na menší pohyb, ktorý som cítil pod sebou. Príjemne ma to dráždilo na mojom úde a ten sa nedočkavo prebúdzal k životu. Opatrne som otvoril oči a pozeral sa rovno do spiacej tváre Sei-chana. Ten hlasno stonal a mykal nohou. Zhodou okolností to bola práve tá, ktorá ma tlačila do rozkroku. Jemne nadvihol svoje mihalnice a mne sa naskytol pohľad na tie jeho dve modré studničky.
,,Dobré ráno, Sei-chan."pošepkal som mu do uška.

Seiji:
,,Dobré ráno, Sei-chan."zaznel mi pri uchu Kaitov hlas. Akože na prebudenie ozaj super. Svojím kolenom, ktoré som mal prišpendlené pod ním, som ho jemne "silno" nakopol.
,,Až teraz je to dobré ráno."zaškeril som sa. Kaito sa zmohol len na mierne kývnutie hlavy. Vychutnával som si túto chvíľu. Znovu som zatvoril viečka a chcel zrazu spať, ale Kaito mal asi iný nápad. Znovu ma priľahol a ja som na perách ucítil jeho dych.
,,Vieš o tom, že si neuveriteľný romantik?!"usmial som sa a pozdvihol hlavu tak, aby mal Kaito ešte lepší prístup. Cítil som, ako sa Kaito zachechtal a už už sa skláňal a spájal...
,,Vstávajte milánkovia, máme tu pohotovosť!"zjavila sa rozčúlená Saika vo dverách ,,No šup, šup. Vstávaj ak nechceš, aby ti zbúrali vilu nejaké prepotené gorily."mávala nebezpečne rukami a do podrobna opisovala každú "spotenú gorilu".
,,Pre Boha. Aké spotené gorily?!" Na tvári som mu videl, ako je zahĺbený do svôjho myslenia.
,,To ONA!"zrazu zakričal a rozbehol sa k oknu. Záves len letel niekam do haleluja.
,,Ehm, to potom napravíme."
,,Ja viem, POTOM!"doslova zo seba od zlosti vypľula Saika ,,A tým POTOM myslíš teraz a že to napravím zase iba JA!"pokračovala, ale Kaito jej nevenoval pozornosť.
,,Kaito, povieš mi konečne, čo sa deje? Už včera si prišiel naliaty ako komár po večernej hostine, a teraz toto. Koho myslíš tým ONA a aké búranie?"vychrlil som na naňho.
,,Prepáč Sei-chan. Len čo túto záležitosť vyriešim, ti všetko vysvetlím. Ak chceš, pokojne si ešte pospi, alebo sa najedz. Hlavne nevychádzaj z domu." S týmito slovami sa otočil od okna a vyšiel na chodbu.

Kaito:
Do pekla! Čo má tá žena za lubom? Došiel som pred vilu, kde na mňa už čakali nejakí stavebníci.
,,Vy ste Oitoki Kaito-san?"opýtal sa ma jeden z nich.
,,Áno som. A vy ste?"
,,Som vedúci stavby, Sumi."
,,No a čo to tu robíte?"
,,Na žiadosť majiteľky Oitoki Yako-san sme sem prišli urobiť menšie úpravy terénu."
,,Čo? Aká majiteľka? Veď jediný majiteľ som tu ja!"zamračil som sa.
,,Prepáčte, ale podľa týchto papierov je práve Yako-san majiteľkou."
,,Neobťažujte sa prosím s nejakými vysvetleniami. Ja mu to všetko a veľmi rada vysvetlím." Zjavila sa na scéne ďalšia osoba.
,,Čo ty tu chceš, mama!"
,,Ako už pán Sumi povedal, odteraz som novou majiteľkou vily ja. Ešte včera som si dala overiť tie papiere a spolu s pánom notárom sme zistili, že nemám právo len na časť vily, ale na celú vilu."nahodila úsmev plný pýchy.
,,Takže si sa vyspala ešte aj s notárom, aby ti dal za pravdu, je tak?"
,,Mysli si čo chceš! V papieroch, ktoré vlastním som uvedéná ako majiteľka vily, a ty ako majiteľ všetkých tých podnikov a barov, ktoré vlastnil tvôj otec. V každom prípade ty aj s celým služobníctvom sa musíte do dnešného večera vysťahovať."
,,Ty ma ideš vyhadzovať z vlastného domu? Vypadni a už sa sem nikdy nevracaj!"skríkol som po nej.
,,Tu máš."podala mi nejaké papiere ,,Prezri si tieto dokumenty o vlastníctve a poriadne si ešte raz prečítaj otcovu záveť. Tam zistíš pravdu." Otočila sa na podpätku a niečo povedala tým stavebníkom, či čo vlastne sú.
,,Budem rada ak sem večer prídem a ty tu už nebudeš. Maj sa synček môj!" Zamávala mi a nastúpila do limuzíny. Spolu s ňou odišli aj stavebníci.
,,Je to tak zlé, Kaito-kun?"opýtala sa ma Saika-san a ľútostivo ma pohladila po pleci.
,,To zistím až si prečítam tieto dokumenty."pustil som zo seba jej ruku a rútil sa do pracovne.

Saika:
Tieto posledné mesiace čo prežil v spoločnosti Seijiho bol Kaito veľmi šťastný. Avšak teraz mu osud zasadil krutú ranu. Pochybné otcové dokumenty a ešte aj matka. Budeš ty vôbec niekedy šťastný Kaito-kun?! Uprela som pohľad na jeho miznúci chrbát. A koľko sa ešte bude trápiť taká ubohá, staručká, milá a láskavá babička, ako ja? Pche, aké ironické. Tiež som sa otočila ako Kaito a odišla späť do vily.

************
V kuchyni som postavila na varič hrniec a doňho nahádzala všetky prísady na dnešný obed- konkrétne polievku. Ešte je len ráno a ja už sa štvem s obedom.
,,Dobré ráno!"ozval sa spoza môjho chrbáta Seiji-kun.
,,Ááále dobré ránko! Dúfam, že sa ti spalo dobre, keď sme ťa predčasne zobudili."
,,Vonku bol docela hurhaj a tak už som nedokázal zaspať. A vlastne, čo sa to deje? Stále sa mi nedostalo odpovedi."
,,To ti už povie Kaito-kun. Dáš si raňajky?"odbočila som od témy.
,,Veľmi rád, ale mohol by som si najprv zavolať? Neviem kde tu máte telefón a svôj mobil som si zabudol doma."
,,Seiji-kun mohol by si sa otočiť?"spýtala som sa ho.
,,Prečo?"nechápavo krútil hlavou.
,,Pretože, keď sa konečne otočíš a všimneš si, že telefón je vedľa chladničky a moja ruka už nebezpečne vibruje a..."
,,Jasne, jasne už chápem. Nevadilo by vám na chvíľu opustiť kuchyňu? Je to totiž súkromný hovor."
,,Ale nehovor! Ty si myslíž, že kuchárka ako ja môže len tak opustiť kuchyňu?"hnevala som sa.
,,Prepáčte, ale naozaj je to súrne."hodil na mňa psie oči.
,,Ááh tak teda dobre, ale len na dve minúty!"vyhrožovala som mu.
,,O.K!"

Kaito:
Prišiel som do pracovne a dokumenty hodil na stôl. Vôbec som nemal chuť ísť ich teraz čítať, ale zvedavosť nepustí. Tak som teda vzal tie papiere, nohy vyložil na stôl a pustil sa do čítania. Pozorne som si prečítal každý riadok z listiny o vlastníctve. Nenašiel som na nej nič podozrivé, ale aj tak to dám skontrolovať. Ďalej už len následovala záveť. A tej som sa obával najviac. V záveti len bolo jednoducho napísané, komu čo bude patriť.
˛Podniky, bary a reštaurácie odkazujem svôjmu synovi, Oitoki Kaitovi.
Ďalej by som chcel odkázať celú vilu mojej drahej manželke, Oitoki Yako.´
,,Čo?" Znovu som si prečítal poslednú vetu. Ale veď toto v tej záveti nebolo! Tak ako je to možné?! Toto ma už pekne dopálilo. Celú záveť som roztrhal na milimetrové franforce a šmaril ju do koša. Chceš sa hrať, drahá matka? Tak fajn! Zahráme sa.

Seiji:
Chvíľu som si počkal, kým si Saika-san vypochodovala z kuchyne. Pre istotu som vykukol z kuchyne a rozhliadal sa. Uf dobre! Po Saike-san ani stopy. Pristúpil som k telefónu, priložil si k uchu sluchátko a vyťukal číslo na svôj mobil. Ako inak, zdvihla mi to Yuuki.
,,Sei-chan, kde si do čerta?! Vieš ako som sa o teba bála? Už máš byť dávno doma." Počul som, ako sa rozplakala.
,,Nóó neplač tak Yuuki. Neboj sa. Sľubujem, že ešte dnes určite prídem. A možno to bude aj za chvíľu."
,,Sľubuješ?"hlasno do seba vtiahla hlien.
,,Hai, hai! Hlavne si utry nos. A dúfam, že je doma všetko v poriadku!"triasol som sa od nervov.
,,S-samozrej me, že je všetko v poriadku.... he he he.... Prečo sa tak hlúpo pýtaš? He he!"
,,Len to pekne vyklop! Čo si vyviedla?"
,,Nóóó okrem toho že som ti kompletne vypila zásoby alkoholu, vyžrala z mrazničky všetku zmrzlinu, urobila bordel v celom byte tak nič! Háá háá... To je sranda, čo?"
,,Čo si vyviedla? Si sa zbláznila?"
,,Jááááááááááj prepáááč! Ja sa táák ospravedlňujem *fňuk, fňuk* "
,,Robím si s teba srandu! Bordel tam bol aj bez teba."
,,No dovoľ! To si mohol povedať aj skôr ty..."
,,Už prešli viac ako dve minúty!"zrevala Saika medzi dverami.
,,Kto to tam tak hnusne vrieska? Skoro som ohluchla, a to som niekde úplne inde."
,,Prepáč, ale už musím končiť. Maj sa!"
,,Aho.." *tút,tút,tút*

Saika:
,,Že ťa to napadlo aj skončiť."
,,Je to dosť neslušné, takto vyrušovať!"nadul líčka.
,,Neslušné by bolo, ak by som počúvala za dverami. Buď mi vďačný."
,,Nóó to určite."zamračil sa.
,,Tak teda, čo by si si dal na raňajky?"opýtala som sa ho a čakala jeho reakciu. A presne ako som čakala.
,,Raňajky? Pomaly by som mohol začať jesť obed. V tejto chvíli už nemám veľkú chuť na raňajky."
,,Fičík makový, zlatý môj kamarát! Pekne si dáš raňajočky a k tomu aj obedík." Polievka v hrnci začala vrieť, tak som rýchlo vzala varešku a premiešala ju.
,,Dám si aspoň malé raňajky, ale vy mi poviete recept k tejto voňavej polievke."
,,Tak to nebudú len malé raňajky, ak chceš vedieť recept k tejto mojej špecialitke."
,,Fajn, vy ste tu šéf."zasmial sa a vypočul si, ako sa tento recept u nás predával z generácie na generáciu. A že to bolo na dlho a dlho...

Kaito:
,,Ehm, ehm... Nerad vás ruším pri zábave, ale mohol by si ísť na chvíľu so mnou, Sei-chan." Prišiel som práve vo chvíli, keď mu Saika-san išla rozprávať ingrediencie do polievky. Presne som vedel o ktorú polievku ide, pretože ten prispatý výraz v tvári, ako Sei-chan, som mal aj ja.
,,Jasne, ale prečo?"opýtal sa ma.
,,Mám na teba menšiu službu."
,,Akú? Čo by si chcel?"zvedavo vyzvedal.
,,To ti poviem až v mojej pracovni." Jemne som ho chytil za ruku a viedol hore do pracovne. Keď sme prišli usadil som ho do kresla a drepol si pred ním.
,,Nechcem ťa do toho nejako zaťahovať, takže ti to poviem len tak v skratke. Včera večer mi volala moja mama. Musel som sa s ňou stretnúť, pretože má v pláne vziať mi vilu. To sa jej však nepodarí." Všimol som si, že zostal trochu v šoku.
,,J-ja keby som vedel, že je to tak dôležité, t-tak by som sa ťa na to predtým nepýtal."uletela mu menšia slzička. Svojím prstom som ju šetrne zotrel.
,,To je v poriadku. Lenže, keď si chcem vilu nechať, budem musieť chvíľu hrať jej hru. A z toho dôvodu sa ťa chcem opýtať, či by som nemohol u teba na dobu neurčitú ostať."
,,No ja neviem, pretože teraz je u mňa ešte aj Yuuki. Neviem, ako by sme sa pomestili."
,,To je v poriadku. Myslím, že pôjde len o pár dní, takže súhlasíš?"povzbudzujúco som sa na neho usmial a vzal jeho ruky do svojich dlaní.
,,Dobre teda..." Na nič som nečakal, vzal ho do náručia a začal ho jemne bozkávať. Sei-chan len zaprotestoval nad mojim jemným chovaním a jazykom si vynútil vstup do mojich úst. Veľmi rád som mu vyhovel. Moje nezbedné ručičky putovali po jeho hrudi, brušku a zavítali do údolia Sei-chanovej mužnosti.
,,Ááh... K-Kai-to teraz n-nie...ááh!"
,,Hóhó práveže teraz áno!" Zlomyselne som mu prešiel jazykom po krku a znovu naspäť k jeho ústam.
,,Neróóób! Chceš, aby znovu prišla Saika-san?"slabučko zavrčal. Je síce pravda, že keď nás tu objaví Saika, nedopadne to dobre. Stále sa hnevá za ten záves. Preto som sa rozhodol, že ho pustím. V tom okamžiku stál na nohách a napravoval si nohavice. Neišlo si nevšimnúť jeho týčiaci sa úd.
,,Sei-chan a čo toto?"ukázal som prstom na jeho rozkrok. Na povel zčerveňal.
,,To potom."povedal tajuplne a odišiel. Zostal som na mieste sedieť ešte hodnú chvíľu.