SLEDOVÁNÍ A STAHOVÁNÍ NA TĚCHTO STRÁNKÁCH
JE UMOŽNĚNO POUZE PŘIHLÁŠENÝM UŽIVATELŮM!



V případě, že vám naše skrývací lišty s obsahy nefungují, zkontrolujte, zda-li jste přihlášeni.


Děkujeme za přečtení.




Priateľ, alebo milenec? 12

  • Soubor nelze vytvořit.
  • Soubor nelze vytvořit.

Seiji:
`Už ani neviem koľkokrát sme to robili. Ale jedno viem isto, že ma bolí celý človek!´
Ľavou rukou som sa snažil našmátrať Kaita, ale cítil som len vyhriate miesto. Lenivo som otvoril oči a rozhliadal sa po miestnosti.
,,Kaito?" Spýtal som sa do prázdnej miestnosti. Nič. Spustil som nohy na zem a začal zbierať svoje veci, ktoré boli rozhádzané po celej miestnosti. Rýchlo som si navliekol tričko a zohýbal sa po trenky, keď zrazu mi jedna veľká dlaň plesla po zadku.
,,Kaito?!" Z očí mi sršali blesky.
,,Vieš o tom, že bez treniek vyzerá to tričko na tebe oveľa lepšie," konštatoval, ,,musím poznamenať, že dostávam znovu chuť."
,,Tak to pŕŕŕ! Nechcem skončiť ako ten pár včera," mierne som sa zamračil.
,,A to ako?"
,,Bože Kaito! Ty máš pamäť ako ryby."
,,No tak sa toľko nečerti a povedz o čo ide," veselo sa zasmial.
,,To si nepamätáš ako ich včera vyhnala s tou baseballkou?"
,,Jááj, tak o tom je reč. Neboj, máme ešte hodinku," diabolsky na mňa žmurkol.

Kaito:
Nežne som si ho strhol do náruče a pristál s ním na posteli.
,,Čo si taký divoký? Tiahne mi na zadok, pusti ma," rozčuľoval sa Sei-chan. Jemne som mu po ňom plesol.
,,Au, to bolí.." fňukol a odul líca.
,,Tak mi to prepáč, mal som byť nežnejší."
,,No to si teda mal byť!" Postavil sa a začal dráždivo vrtieť zadočkom.
,,To mi robíš naschvál, že?" hodil som po ňom bolestný pohľad.
,,Vôbec, len sa naťahujem," zlomyseľne žmurkol a znovu sa začal obliekať.
,,Trenky ti ležia pod stoličkou," ukázal som na miesto ich pobytu, ,,a pomaly teda môžeme ísť."
,,Dobre," usmial sa a ďalej pokračoval v obliekaní.
`Kto by mi uveril, že sme so Sei-chanom skončili ako milenci? Môj skromný názor je asi taký, že nikto.´

*****
Sei-chan preletel ako namydlený blesk pri pulte, kde stála bordelmama. Zastavil sa pri dverách a nervózne prešlapoval. Letmo som sa ešte obzrel na bordelmamu a milo sa usmial. Ako odpoveď som sa dočkal dvoch palcov zdvihnutých hore. Ak toto nie je príbuzná Saiki-san, tak ja som už úplný zaľúbený dement.

Seiji:
Keď sme vyšli von, oslepilo ma pár vyčíňajúcich slnečných lúčov. Vykúzlilo mi to na tvári úsmev. Kaito si toho všimol a nenápadne ma chytil za ruku.
,,Pôjdeme ku mne a ja dám do poriadku Yuuki!" zavelil som a v očiach mi nebezpečne zablyslo.
,,Hlavne to neprežeň," stisol mi pevnejšie ruku. Je taká hrejivá, preletelo mi hlavou.
,,Hej, taxi!" skríkol na práve idúci taxík. Taxík zastavil tesne pri nás a z auta vystúpil ten šofér, ktorý nás sem včera viezol. Usmieval sa od ucha k uchu a v ústach mal starú fajku. ,,Nastúpte si."

*****
Otvoril som dvere do môjho bytu a prvé, čo ma skoro zrazilo bol desný puch. O tom bordeli ani nehovorím. Všetko tu vyzeralo ako po atómovom výbuchu a Yuuki si veselo kraľovala na tej najvyššej kope neporiadku. Mal som takú chuť ju ovaliť panvicou po hlave, teda ak by som ju vôbec našiel.
,,YUUKI!!"
Kaito ma povzbudzujúco potľapkal po pleci.
,,Myslím, že na ňu teraz hučať nemá cenu. Daj ju zatiaľ niekam spať a počkaj, kým sa preberie. Potom to bude mať ten najlepší účinok, keď jej budeš nadávať." Zlomyseľne mi šepkal do ucha a ja som iba prikyvoval na súhlas.
"Cŕŕŕn" Začal zvoniť Kaitov mobil. Ospravedlňujúco sa na mňa usmial a prijal hovor. Počas celého hovoru sa tváril akosi zákerne a prefíkane. Nechápal som, o čom je reč a tak som sa radšej pobral a vzal Yuuki. Nejako sa mi ju podarilo dotrepať do postele, opatrne som ju prikryl a pod chrbát som jej ešte dal loptičku. A skús si chrápať!

Kaito:
,,Takže vravíš, že to máš?... Pošli to môjmu právnikovi, on sa o to postará.... Som ti vďačný... Dobre, tak sa maj!..."
Nečakal som, že všetko pôjde tak rýchlo. Podľa tých správ, ktoré som obdržal, tak sa moja drahá matka čoskoro vysťahuje.
,,Ehm, Kaito?"
,,Deje sa niečo?" Mal som dobrú náladu. A to nie len po tej divokej noci, ale aj vďaka skvelým správam. Dostal som strašnú chuť umačkať Sei-chana od radosti.
,,Nič, ja len, či mi pomôžeš s tým neporiadkom?"
,,Pre teba všetko," schmatol som ho do náruče, ,,ale myslím, že to upratovanie bude musieť chvíľu počkať." Na tvári sa mi zastavil diabolský úškrn.
,,Nemôžeme, je tu Yuuki!"
,,Ale veď ona spí," nedal som sa odradiť.
,,Dobre, fajn," v jeho očiach sa odrážalo samotné peklo, ,,ale!" a nastúpil samotný vládca pekla, po vyslovení slovíčka ale.
,,Urobíme to takto! Kto uprace viac, môže si vybrať svoju odmenu. Súhlasíš?"
,,Nemám žiadne námietky!" Zasmial som sa a aj tak mu vtisol jeden krátky bozk na líce.

O jeden mesiac neskôr...

Seiji:
Celé to pretieklo ako voda v potoku. Po pár dňoch, čo sme konečne doupratovali môj, teraz už bývalí byt, zazvonil Kaitovi mobil. Povedal mi, že jeho mamu aj s akýmsi notárom zatvorili do väzenia. Okomentoval to len tým, že tam už mala byť dlho, pretože jeho otca vraj dohnala do hrobu. Trochu ma mrzí, že jej nedokáže odpustiť, ale myslím, že je to ich vec, do ktorej by som sa nemal miešať.
Yuuki sa rozhodla bývať v mojom byte, takže som jej ho prenechal. Samozrejme, nebolo to zadarmo. Musela sa vzdať svojej záľuby opíjania sa počas dňa a pravidelne začať upratovať. Prekvapilo ma, že tieto podmienky dodržuje.
Saika-san sa vrátila spolu s pánom Rogerom z dovolenky. Rozhodol som sa nekomentovať Rogerovu ruku v sadre a pár hrbolkov na hlave. Aj s Kaitom nám bolo jasné, od koho, alebo lepšie povedané, od čoho to má.
Po nekonečnom presviedčaní som sa nakoniec rozhodol presťahovať do Kaitovej vily. No, čo vám budem hovoriť! Žije sa mi tu kráľovsky, no má to však jeden háčik. Kaito je v poslednom čase nejaký neaktívny. Posledný sex sme mali tuším ešte v hoteli. Viem, že je veľmi zaneprázdnený, pretože stále pracuje, ale aj ja som len človek a mám svoje potreby. Samého ma to nebaví a nechcem ho obťažovať, takže som sa musel uskromniť a užívať si aspoň vo svojich predstavách.
,,Seiji-kun, (ne)rada ťa otravujem, ale mohol by si mi ísť pomôcť z výzdobou do obývačky?" Jasne som videl Saike-san na očiach, že ju to veľmi teší, keď môže niekomu robiť napriek.
,,Jasné, už idem."
,,Cením si toho!" Napravila si zásteru a odkráčala do obývačky. Kaito mi dal v práci voľno, tu som sa nudil a pomáhať s výzdobou na novoročnú párty, sa mi zdal ako dobrý nápad. Z chodby sa ozval nebezpečný hlas Saiki-san, ktorý hovoril, že ak si nepohnem, budem v kuchyni škrabať zemiaky. Postavil som sa z kresla a šiel. Medzitým som sa dvakrát potkol o krabice, ktoré boli po celej chodbe. Zvedavosť urobila svoje a ja som do jednej z nich nakukol. Celá bola preplnená ligotavými ozdôbkami. Síce sa viac hodili na vianočný stromček, ale aj tak boli nádherné.
,,Tie zemiaky na teba pokojne počkajú," ozvalo sa za mnou.
,,Ja už idem, len som sa pozeral na tieto ozdoby."
,,Tie sú už staré. Zajtra ich Roger-san odvezie do detského domova, ktorý podporuje Kaito." Oboznámila ma zo situáciou Saika-san.
,,Nie je nejako neskoro? Štedrý deň už bol a na Silvester sa toto nehodí."
,,Deti to poteší a oni už si s tým poradia," pokojne predniesla Saika-san, ,,navyše to určite nie je jediné, čo dostanú."
,,Ako to?"
,,Každý rok im niečo nesieme. Veci ako sú hračky, nejaké sladkosti a oblečenie. Medzi to patrí aj výzdoba. Tú ktorú majú teraz, sme im dali minulý rok. Chápeš už?" Je mi jasné, že Saika-san nerada vysvetľuje, pretože tým pohľadom, ktorým ma tak prepaľovala, by sa roztopili aj ľadovce v Antarktíde.
,,Chápem, chápem. Tak ideme sa pohrať s tou výzdobou?"
,,Samozrejme! Máme málo času, takže šup, šup!"

Kaito:
Od rána som musel byť v jednom z mojich podnikov, pretože sa im tam čosi stále kazilo a personál si bral teraz voľno, takže som pomáhal, kde sa dalo. Domov som sa tešil viac, ako nikdy predtým. Pohľad mi spadol na hodinky. Ešte dve hodiny a konečne domov! Tešil som sa ako malý, takže prácu som sa snažil robiť dvojnásobne rýchlo.

Saika:
Keď som tak po očku sledovala Seiji-kuna, bola som nadmieru spokojná. Prácu robil poriadne, nemusela som ho sekírovať, čo mi bolo aj trošku ľúto. Bavilo ma mať ľudí pod kontrolou, a keďže Seiji-kunovi sa darilo, odišla som do kuchyne. V rúre sa pieklo chutné kurča a zeleninový šalát bol pekne uležaný. Zostávalo mi už len pripraviť môj špeci punč a mohlo byť všetko hotové.

Seiji:
Ubehli asi tri hodiny, než Kaito prišiel konečne domov. Skočil som mu okolo krku a urobil mu menšiu značku. Dnes som mal v pláne Kaita riadne opiť a potom, potom...
,,Vítaj doma!"
,,Som späť! Pááni, tu to ale rozvoniava," zhodil ma zo seba a rozbehol sa do kuchyne. Následne bol počuť krik Saiki-san.
,,Varujem ťa! Ak sa, čo i len malíčkom dotkneš toho kurčaťa, urežem ti pracky!" vrčala Saika ako besný pes, ktorému niekto nevítaný vliezol do teritória.
,,Dobre, tak ja sa idem umyť a potom si môžeme sadnúť za stôl," ignoroval jej vyhrážanie Kaito. Videl som ho už iba, ako si spokojne vykračuje do kúpelne.
,,A Sei-chan?"
,,Áno?" zažiarili mi oči.
,,Krásne si vyzdobil obývačku," žmurkol na mňa a zatvoril za sebou dvere. Trochu ma to zahrialo pri srdci a tak som šiel pomôcť Saike-san zo servírovaním.

Kaito:
Rýchla sprcha a už som bol hotový. Obtočil som si uterák okolo pása a prebehol do spálne. Navliekol som na seba drahý oblek uviazal kravatu a mieril si to do jedálne. Všetko bolo krásne vyzdobené. Modrá dokonale ladila zo striebornou. Na stole už rozvoniavalo chrumkavé kurča, pečené zemiaky a lahodný šalát. Roger-san priniesol z vinice víno, Saika-san každému naberala porcie a jedine Sei-chan chýbal.
,,Saika-san, kde je Sei-chan?" nedalo mi to a spýtal som sa.
,,Kde by som asi tak bol?" Otočil som sa za seba a skoro sa mi zastavilo srdce. Biely oblek s čiernou kravatou, červená košeľa a čierne polobotky. Mal som strašnú chuť sa na neho vrhnúť.
,,Ehm, takže už sme tu všetci," musel som si povoliť kravatu pre nedostatok vzduchu.
,,Môžeme začať?" Všetci súhlasne prikývli. Posadili sme sa za stôl a zdvihli poháre naplnené šampanským.
,,Prajem vám veľa úspechov do Nového roku!"

*****
Ešte než hodiny odbili polnoc, stihol sa Sei-chan tak strieskať, až mi slzy od smiechu tiekli z očí. A to ešte nebolo všetko. To najlepšie sa stalo, keď som ho vliekol do spálne.
,,K... Kaitooo..."
,,Vydrž! Za chvíľu budeme v posteli."
,,Lenže, p-problém je v t-tom, že sa..." Skôr ako som stihol nejako reagovať, Sei-chan utekal k oknu a vyvrátil všetko, čo pojedol. Podľa toho, čo som videl usudzujem, že vyvrátil aj to z minulého roku. Saika-san, ktorá bola v tej chvíli v kuchyni všetko videla a počula. Rovno povedané, pristálo jej to na parapetnej doske. To ju samozrejme nenechalo chladnou.
,,Vy hovädá! Keď neviete chlastať, tak neslopte!" Vrieskala ako divá. Skôr než by sa stihla dostať na druhé poschodie, vzal som Sei-chana a zatiahol ho do kúpelne. Celý ako bol, strčil som ho pod sprchu a to malo svôj účinok. Chvíľu to síce vyzeralo, že Sei-chan asi chytí mŕtvicu, ale príliš rýchlo sa otrepal a mňa si pritiahol k sebe. Uprene mi pozeral do očí, až som mal pocit, že v nich niečo hľadá.
,,Prečo? Prečo so mnou nechceš spať?" náhle z neho vyliezlo. Stál som pod tou tečúcou sprchou ako obarený a nevedel, čo povedať.
,,Sei-chan, áááh, Sei-chan! A ja som si myslel, že ty nechceš spať so mnou," plesol som sa po čele, aby som sa uistil, či sa mi nesníva. Takže celý mesiac som sa trápil zbytočne?!
,,To si robíš zo mňa srandu!" začal sa smiať na celé kolo.
,,Poďme do postele." Zašepkal som, vypol vodu a vydvihol si Sei-chana na ruky. Premočení sme sa nejako dostali do spálne. Hneď som ho opatrne uložil do postele. Sei-chan začal ochotne pomáhať tým, že si rozviazal kravatu a rozopol košeľu. Nezostal som pozadu a tiež zo seba zhodil mokré oblečenie. Síce to išlo horko-ťažko, ale zvládli sme to. Trochu som sa sklonil a obdaroval jeho krk malými bozkami, ruky sa mi samovoľne pustili do skúmania jeho tela.

*****
Keď už bol Sei-chan po asi polhodine konečne pripravený na môj vpád, prudko sa rozleteli dvere. V nich stála nabrúsená Saika-san a v ruke držala vedro s handrou.
,,Myslím, že som vás nechala užiť si až, až! Je načase sa pustiť do práce. A je mi úplne jedno, kto znečistil to okno, vypijete si to obaja!" Hodila po mne handru a na Sei-chanovi skoro pristálo vedro. Ešťe šťastie, že som nad ním ležal, a že v izbe panuje tma.
,,Saika-san, nezdá sa vám to trochu drzé? Takto nás vyrušiť pri práci?" opýtal som sa jej s hnevom v hlase.
,,Isťeže nie! Dala som vám čas? Dala!"
,,Aký čas?"
,,Malo vám to celé trvať iba polhodinu. Vaša chyba, že sa tak motáte! A teraz už rýchlo, musíte vyčistiť ten neporiadok."
,,Ale veď tam je zima a navyše mrzne! A aby nebolo málo, tak už je Nový rok" Oblial ma studený pot, pri predstave, že by som mal opustiť toto teplé telíčko podo mnou a ísť do tej kosy. Snaha vyhovoriť sa na strašnú zimu, zlyhala.
,,Žiadne ALE! Pekne si upracete, čo ste si narobili! A ak vám bude málo, môžete odpratať po večeri, ktorú sme jedli v jedálni." Milo sa na nás usmiala a odišla preč. Len tak si odišla preč. Pche!

Seiji:
Potom, čo nás vyrušila Saika-san, opustila ma všetka chuť milovať sa. Zhodil som zo seba Kaita a odcupital do sprchy. Studená voda ma ako tak schladila. Nedá sa povedať, že by to pomohlo, ale lepšie než chodiť s postavenou pákou.
,,Takto som si Nový rok nepredstavoval!!!"

*****
Po tomto výstupe, ktorý si na nás vymyslela Saika-san, stali sme sa spolu s Kaitom častými návštevníkmi hotela L.O.V.E.

The end

Dodatek autora:: 

Yosh! A je tu finíto. Big smile
Chcem sa poďakovať všetkým, ktorý si túto poviedku prečítali a vydržali to až do konca XD Takže, ARIGATOO! Shy
Je už noc, takže sa mi už mozog ukladá na nočný režim. Potom tie chybičky mi prosím odpustite. ^^
Prajem príjemné čítanie! Smile

5
Průměr: 5 (10 hlasů)