Saxton Love Company 17

„Prosím?“ ozvalo sa na druhej strane linky. Hlas bol namrzený a mierne zastretý, akoby sa osoba na druhom konci práve zobudila. Nemala som potuchy, do ktorého štátu som volala, takže časový posun som vyrátať nedokázala. Bolo však dosť možné, že Zain Noor si až doteraz pokojne vychutnával hlbokú noc.
„Tu je Temira Saxtonová. Ak ste ublížili môjmu mužovi, prisahám, že vás udám za všetko to svinstvo, čo ste nám napáchali a zničím vás.“
„Och. To ste vy!“ hlas na druhej strane priam ožil. „Kde ste?“ spýtal sa náhle.
„Ublížili ste mu? Ublížili ste Talenovi?“
„Obávam sa, pani Saxtonová, že čo sa týka vášho manžela... už je neskoro.“
Na chvíľu som stratila reč. Mohla som len šokovane hľadieť na stenu drevenej telefónnej kabíny.
„Žartoval som!“ zasmial sa zrazu drsný hlas v mojom uchu. „Vystrašil som vás?“
„Ste odporný sviniar.“
„Na vašom mieste by som si dobre rozmyslel, či chcem urážať niekoho, kto má v rukách životy mojich blízkych.“
„Čo chcete?“
„Teraz? Dal by som si citrónový zákusok.“
„Povedzte mi jediný dôvod, prečo by som vás okamžite nemala udať.“
„Mám hneď niekoľko. Prvý, nikdy sa vám nepodarí niečo mi dokázať, druhý, zabijem vášho muža, tretí... nie, myslím, že toľkoto celkom stačí.“
Mlčala som. Na jazyk sa mi drali len nadávky.
„Mám pre vás dobré správy, pani Saxtonová,“ ozval sa znovu Zain. „S potešením vám oznamujem, že ste jedinou vlastníčkou celého majetku Saxtonovcov.“
Až som zalapala po dychu. „Čo ste to spravili?“
„Ja? Ja som len asistoval. Urobil to váš manžel.“
„A vy ste mu držali ruku, keď ťahal perom, však?“
„Skoro,“ odvetil. Z jeho hlasu sa dal počuť úsmev. „A teraz mi povedzte, kde ste. Už asi tušíte, čo chcem výmenou za Talena Saxtona.“
Nemusel mi to hovoriť.
„Vás.“
„Neublížite mu,“ rozkázala som, aj keď som nebola práve v postavení, ktoré by mi dovoľovalo určovať podmienky.
„Ako viete?“ zasmial sa zlomyseľne. „Možno som to už urobil. Viete, bol rovnako drzý ako vy. Možno ešte viac. Je naozaj zvláštne, že si oňho zrazu robíte toľko starostí. Keď sme sa videli naposledy,“ zapriadol, „zvažovali ste moju ponuku.“
„Áno, zvážila som ju a potom vás udrela. Ak to nebola dosť jasná odpoveď, prepáčte, jasnejšie to vyjadriť už neviem.“
„Pohovoríme si ešte raz, ale osobne. Už nemusíte vravieť, kde ste. Práve som vystopoval vašu linku. Onedlho sa uvidíme.“
Stuhla mi krv v žilách. „Počkajte.“
Zašumelo to. „Áno?“ ozvalo sa napokon.
„Prídem za vami sama. Neveríte mi? Máte môjho muža.“
„Žartujete? Isteže vám neverím. Ani by ma veľmi neprekvapilo, keby ste sa rozhodli zabudnúť, že nejakého manžela vôbec máte a vypariť sa aj spolu so všetkými právami na váš majetok. Ak sa odtiaľ pohnete, váš muž je do hodiny mŕtvy. Vyjadril som sa jasne?“
„Áno,“ odvetila som neochotne.
„Výborne. Tak teda dovidenia, pani Saxtonová,“ povedal mi jeho pobavený hlas tesne pred tým, ako telefón stíchol. Hrešiť som začala až vtedy, keď som si bola istá, že Zain už nič nezačuje.

Sizi som povedala, že je všetko v poriadku, a že sa mi podarilo privolať si pomoc. Tá pomoc totižto stála v podobe štyroch ozbrojených agentov asi tri metre za mojím chrbtom a podozrievavo zazerala ešte aj na hašteriace sa deti v strede ulice. Sizi som chytila za ruku – za tú zdravú – a silno jej ju stisla. Potom som si stiahla z prsta obrúčku a vložila jej ju do dlane. „Vezmi si to. Za všetko, čo si pre mňa aj Talena spravila. Keď ju tu predáš, veľa za ňu dostaneš.“
Sizi skákala očami z prstienka na mňa, na mňa k prstienku. Potom mi opätovala vrúcny stisk.
Usmiala som sa na ňu a potom sa otočila k mužom. Vykročila som im naproti.
Jeden z nich sa hneď pohol a zľahka ma chytil za rameno. Takýto sprievod sa mi nepáčil, no mohla som byť vďačná, že za mnou Zain nevyslal svojich agresívnych zabijakov, s ktorými som už mala tú česť.
Dokonca aj s vedomím, že sa nevraciam tak celkom domov, som sa cítila dobre, že opúšťam miesto tohto šialeného dobrodružstva. Hneď som sa však vrhala do ďalšieho. Dúfala som, že nebezpečné hry so Zainom Noorom prežijú všetci členovia mojej rodiny. Z veľkej časti bude odteraz závisieť odo mňa či to tak bude. Znovu budem nútená rozhodovať sa medzi rodinou a svojimi obchodmi, no teraz som mala aspoň to šťastie, že správnu odpoveď som už poznala.
Rozhodla som sa zistiť hranice Zainovej zdvorilosti. Hneď ako ma po dvoch hodinách v terénnom aute naložili do malého súkromného lietadla, vyrukovala som so svojimi požiadavkami. Dovolili mi použiť toaletu, slušne zariadenú malú kúpeľňu, a keď sa dokonca na palube zjavila akási žena, ktorá sa ma pýtala či sa nechcem prezliecť a najesť, bola som ohromená. Naozaj som netušila, prečo Zain rozkázal zaobchádzať so mnou tak pozorne. Možno si ma chcel nakloniť. Asi sa nemýlil, že keby so mnou manipulovali zle a agresívne ako cestou sem, ochotná spolupracovať by som bola oveľa menej. Pochopila som to ako prejav zvláštnej symbiózy. Zain potreboval mňa kvôli môjmu bohatstvu a ja jeho slovo, že Talen bude žiť.
Mať na sebe čistú hodvábnu blúzku a úzku sukňu bol po tej drsnej ľanovej tunike blažený pocit. Ani morčacie prsia s jablkovým pyré neboli po toľkej kozľacine zlé. Jediné, čo mi odmietli priniesť, bol mobil alebo počítač. S tým som sa však zmierila.
Uvedomovala som si, že Zainovi som veriť nemohla, no keď povedal, že Talen stále žije, opadla zo mňa tá najväčšia nervozita. Teraz som cítila už iba jemný nepokoj, keď som si predstavovala, že Zaina znovu stretnem. Rozlúčili sme sa totiž nepekne. Ja som ho škaredo udrela do hlavy a on po mne rozkázal strieľať. Ak by sa mi rozhodol vyčítať ten úder, stále mu môžem ukázať jazvu po guľke vo svojom boku.
Keď lietadlo zosadlo, na pristávacej ploche na mňa čakalo prekvapenie v podobe elegantného Fathiho Baldwina. Blonďavý modroočko v krásnom bielom obleku a s nízkym klobúkom v ruke na nás už čakal. Na tvári mal unudený a trochu otrávený výraz. Práve najšťastnejšie som sa nezatvárila ani ja. Tak od toto muža som naozaj nevedela, čo očakávať. Pamätala som si ho, ako pokojne postáva zo založenými rukami, keď ani nie desať metrov od neho sa chystali zavraždiť Talena, no zároveň som pred očami mala naše posledné stretnutie, keď sa rozhodol nezajať ma, aj keď mal tú najlepšiu príležitosť.
Keď som zišla v sprievode štyroch mužov dolu po schodíkoch lietadla, Fathi k nám vzhliadol. Nasadil si svoj klobúk na hlavu a bez jediného slova si ma obzrel. Potom lenivo mávol rukou, otočil sa nám chrbtom a vykročil.
Dvaja chlapi ma chytili za ramená z oboch strán a viedli ma za ním. Premáhala som nutkanie vykrútiť sa im. Do stredu pristávacej plochy prifrčali dve autá. Prekvapilo ma, že muži mi len pomohli nasadnúť hneď za Fathim a potom nastúpili do auta pred nami. Keď som dopadla na sedadlo, lebo jeden z agentov ma dnu mierne posotil, začula som, ako sa Fathi potichu zasmial. Narovnala som sa a pozrela na neho. Trónil v pohodlnom kresle oproti mne, na perách mu stále pohrával úsmev. Natiahol sa k stolíku hneď vedľa seba a vzal si z pripravených cigariet. „Bude vám vadiť?“ spýtal sa gavaliersky.
„Bude.“
Znovu sa usmial a zapálil si.
Založila som si ruky a prekrížila nohy. Aby bol môj odmietavý postoj kompletný, zamračila som sa. „Vždy sa hráte na turistického sprievodcu, ak to Noor prikáže?“
„Zdá sa, že áno. Minule som takto odprevádzal aj vášho manžela.“
„Hovorila som s Noorom, ubezpečil ma, že Talen je v poriadku. Je to pravda?“
„No ak to povedal on...“
„Pýtam sa vás.“
Uprel na mňa svoje sýtomodré oči a potom vážne prikývol. „Žije.“
Chvíľu som na neho hľadela a uvažovala či mu možno veriť. „Prečo ste ma tam vtedy nechali? Načo to bolo, keď ma teraz aj tak vediete k Noorovi?“
Fathi vyfúkol dym a potom si odklepal cigaretu o popolník. „Určite viete, že vás vediem za ním?“
Spojila som obočie. „Čo tým myslíte?“
„Predpokladám,“ pozrel na svoje drahé náramkové hodinky, „že to onedlho zistíte aj samy.“
„Nerozumiem vôbec ničomu z toho, čo hovoríte.“
„To je mi jasné.“
„Ste Noorov najvernejší pes. Neverím vám. Chcete ma pripraviť o všetko, čo mám a potom ma odpratať niekam do lesa. A Talena tiež.“
„To by bolo celkom logické, však?“ prikyvoval, keď si zapaľoval ďalšiu cigaretu. „A čo keby som vám povedal, že Zain klamal, že som klamal aj ja, a že váš muž je už týždeň mŕtvy? Čo keby som vás hneď teraz donútil podpísať všetko, čo Zain potrebuje k tomu, aby sa zmocnil vášho bohatstva, čo ak pozornosť, ktorou vás cestou sem zahrnuli, bola len naša dobrá vôľa, pretože to boli posledné chvíľky vášho života? Čo ak toto auto mieri presne k tomu istému lesu, v ktorom sme pred pár dňami zahrabali aj vášho manžela?“
Vyvalila som oči a šokovane na neho hľadela.
Fathi sa pri mojom výraze rozosmial. „Teraz som vás zmiatol, však?“
„Talen je mŕtvy?“
„Je jedno či poviem áno alebo nie, nebudete mi veriť. A teraz sa radšej skloňte.“
Vôbec som mu nerozumela.
„Vravím, dolu!“ vyštekol. Natiahol sa ku mne, chytil ma za šiju a hlavu mi stiahol čo najnižšie k podlahe auta. Strhla som sa, keď do nás niečo vrazilo a udrela sa o stolík. Nestačila som sa ani čudovať, čo sa to stalo, už škrípali brzdy a uši mi zaliala ohlušujúca streľba. Dvere vedľa mňa niekto trhnutím otvoril a ja som pocítila, ako ma schmatli cudzie ruky. Vytiahli ma z auta a stále ma pridŕžajúc nízko pri zemi, ťahali ma po ceste preč. Všade okolo mňa bol strašný hluk a spúšť. Ocitla som sa v strede prestrelky. Fathiho Baldwina som stratila z dohľadu. Až keď som sa trochu spamätala, pozrela som na muža, ktorý ma zvieral a snažil sa ma čím skôr dostať do bezpečia. Nebol to nikto so Zainových agentov. Tí sa skrývali za svojím prevráteným autom a odušu strieľali na všetko, čo sa pohlo. Nepoznala som ho. Ubehla len chvíľka, no on ma už šikovne dopravil cez celú šírku ulice k tmavému pristavenému autu. Dvere sa zvnútra bleskovo otvorili a ďalšie ruky ma ihneď vtiahli dovnútra. Silný motor zaburácal a auto trhnutím vyrazilo dopredu.
Keď som chytila dych, obzrela som sa. Sedeli vedľa mňa dvaja mocný muži, boli to ďalší ochrankári. Tretí, na mieste šoféra, už divo hnal auto preč od roztržky.
„Pani Saxtonová, ste v poriadku? Nie ste zranená?“ pýtal sa ma jeden z mužov. Mal veľmi ostré črty, kratulinké vlasy a z čierneho trička mu trčal širokánsky krk a impozantne svalnaté ruky. Jeho kolega sa na neho veľmi podobal, mal len o trochu dlhšie vlasy a na nose čierne okuliare.
„Som v poriadku,“ vypadlo zo mňa. Stále som bola príliš prekvapená.
„Volám sa Wills a toto je Rassel. Nebojte sa, pani Saxtonová, s nami ste v bezpečí.“
Zažmurkala som a trochu sa upokojila. „Pre koho pracujete?“
„Pre Erryn Saxtonovú.“
Tak táto odpoveď ma zaskočila ešte viac, ako prestrelka, ktorej som sa pred pár sekundami zúčastnila.
„Tento zásah sme naplánovali, hneď ako sme dostali informácie o vašom presune. Pátrame po vás nezávisle od polície už niekoľko týždňov,“ vravel mi rezervovaným tónom Wills.
„A kam ma veziete?“
„Na bezpečné miesto. Vašej svokre sme už oznámili, že akcia bola úspešná. Chce sa s vami hneď stretnúť.“
Z duše mi popadali ťažké kamene. Zrazu som sa cítila voľná a šťastná, že som tak nečakane unikla zo Zainových pazúrov. Ten euforický stav však trval len krátko. Znovu sa ma zmocnil strach, čo Zain urobí, keď sa dozvie, že som unikla. Ak Talen stále žil, teraz som ho už definitívne odsúdila na smrť. Wills a Rassel si s obavami vymenili pohľady, keď sa mi po lícach spustili slzy.
„Pani Saxtonová, máte bolesti?“ spýtal sa ma Wills.
Pokrútila som hlavou a rýchlo si dlaňami poutierala tvár. „Viete niečo o mojom mužovi?“
„Nie, pani. My nič nevieme. Našou prácou je len vaše bezpečie.“
Prikývla som a zvyšok cesty už mlčala.

Keď Zaina zavolali bokom a podali mu telefón, na chvíľku som si vydýchol. Naše už tretie stretnutie sa konalo ako vždy v mojej skromnej cele. Bol som rád, že mi ju vybavili aspoň malou posteľou a jedlo mi strkali popod dvere každé ráno a večer, pretože som si vedel veľmi dobre predstaviť, ako si moje ubytovanie vysníval Zain. Keby bolo podľa neho, určite by som spával na zemi a hádzali by mi len plesnivý chlieb.
Za svoje pohodlie som mohol vďačiť len Fathimu Baldwinovi. To však nebolo to jediné, za čo som k nemu v poslednom čase cítil trochu väčšiu náklonnosť ako k hocakému inému zločincovi tu na okolí. Keď sa pred niekoľkými dňami Zain Noor rozhodol, že udrela moja posledná hodina, bol to práve Fathi, kto sa mu rozhodol ten skvostný nápad vyhovoriť. Odvolával sa na Temiru. Ten chlap rozhodne vedel ako na Zaina, pretože keď akoby mimochodom poznamenal, že Temira je skutočne veľmi ťažko ovládateľná osoba, ktorá sa pravdepodobne rozčúli, ak sa dopočuje o mojej smrti, Zain sa nad všetkým zamyslel. Potreboval jej spoluprácu a keby jej pukli nervy, prakticky by o všetko prišiel. Neskôr uvážil, že najmúdrejšie by bolo ovládnuť emócie a prekonať túžbu opľuť moju mŕtvolu. Rozhodol sa využiť, že ma tu má, ako na prípadné vydieranie mojej ženy, tak na získavanie dôverných informácii o našej novej spoločnosti, ktoré som mu mohol najpresnejšie poskytnúť iba ja.
„Ako to myslíš, že utiekla, ty imbecilný neschopák?!“ vykríkol Zain rozčúlene.
Nedokázal som potlačiť nenápadný úsmev.
„Mňa nezaujíma, koľko chlapov vás prepadlo, Fathi! Mal si mi ju priviesť! Teraz ma dobre počúvaj, ty mamľas. Už sa ti k nej dostať nepodarí... Isteže dobre vedela, že ho máme! Sám som jej to povedal, keď sa ozvala. A pozri, stalo sa presne to, čo som predpokladal. Vykašľala sa na neho a teraz, keď som jej zabezpečil všetko to bohatstvo, pokojne si s ním ušla!“
Ako som sa pred chvíľou usmieval, tak som sa teraz mračil. Temira sa mu ozvala?
„Je múdra, tá malá čertica, ale hrá sa s ohňom. Bol som hlupák, keď som jej povedal, že jej všetko patrí. Stavím sa s tebou, o čo chceš, že odo mňa chcela počuť presne to. Tvárila sa, že ju zaujíma iba život toho hlupáka, ale sám vidíš, čo urobila ako prvé. Namiesto toho, aby sa ho pokúsila zachrániť a prišla za mnou, ako sme sa dohodli, ujde si,“ prskal Zain.
Naozaj som nemohol veriť tomu, čo som počul. Mali spolu nejakú dohodu? Prečo do frasa s ním Temira chcela paktovať? Ako to, že volala jemu a nie rovno políciu, ako každá normálna obeť zločinu?
„Len ju neobhajuj, Fathi. Neverím na žiadny zásah tretej strany. Jednoducho prišla alebo neprišla. A tu je jednoznačné neprišla. To je rovnaké, akoby sa mi vysmiala rovno do tváre a odkázala nám, že Saxtona môžeme pokojne poslať na druhý svet.“
To by Temira nespravila. Miluje ma.
„Chcem mať tú malú zradkyňu tu, Fathi. Neviem, ako to urobíš, ale urobíš to,“ povedal Zain a zložil.
Ak ju on považuje za zradkyňu, ako ju mám brať ja?
Zain sa ku mne vrátil. Tentoraz ma neobdaril jedným zo svojich povýšeneckých úsmevov ako zvyčajne. Ešte stále bol rozčúlený. Chvíľu na mňa zazeral, no potom sa jeho výraz predsa len uvoľnil.
„Začínam veľmi dobre rozumieť, prečo sa ti tak zapáčila,“ povedal mi. Jeho hlas znel trochu zadumane. Bol pohrúžený do vlastných myšlienok a mnou sa prevalila vlna zlosti a odporu, pretože som vedel, že uvažuje nad ňou. „Počul si? Vôbec ju nezaujímaš.“
„Našťastie ani ty nie, Noor,“ odvrkol som.
Až teraz sa usmial. „Na mňa bola zvedavá vždy. Len si spomeň, ako sme sa spoznali.“
Spomínal som si. A to ma strašilo ešte viac.

V prázdnom byte som čakala už viac ako hodinu. Moji dvaja ochrankári boli neustále so mnou, tretí postával pred vchodom. Dlho som nervózne chodila hore-dolu po priestranných izbách, kým sa mi podarilo trochu upokojiť a sadnúť si pred televíziu. Radšej by som hľadela von na ulicu, no moji bodyguardi mi nedovolili priblížiť sa k oknám.
Keď cez dvere zrazu vošiel obrovský neznámy muž, zarazila som sa, no len čo sa spoza jeho chrbta vynorila Erryn, vyskočila som na nohy a musela sa znovu ovládať, aby mi oči nezaliali slzy. Aj napriek tomu, že sme doteraz nemali veľa času na budovanie nášho vzťahu medzi svokrou a nevestou, vrúcne sme sa objali. Zaborila som tvár do jej drahého kožucha a pritisla sa k nej rovnako dôverne ako k vlastnej matke.
„Temira, drahá moja,“ vydýchla mi do vlasov.
Odtiahla som sa a pozrela jej do tváre. Talen sa na ňu vôbec nepodobal. Mala dlhé úzke oči a jej malé pery mali prísnu krivku. Vo farbených červených vlasoch stočených do elegantného uzla mala zasunuté zafírové hrebienky a v ušiach dlhé náušnice s rovnakými modrými kameňmi. Pozerala na mňa pohľadom plným starostí.
„Si taká chudá,“ vzdychala, „a vyzeráš nezdravo. Si v poriadku?“
„Áno, ale Talen...“
Zdvihla ruku, aby ma zastavila. Chytila ma za zápästie a odviedla k pohovke. Keď sme si sadli, pozrela na mužov. „Počkajte nás vonku.“
„Áno, pani Saxtonová.“ Otočili sa a všetci odišli. Erryn, ktorá velí ozbrojeným chlapom, sa mi páčila. Tvrdú a neoblomnú časť jej povahy som až tak dobre nepoznala, no vždy som vedela, že je to veľmi odvážna a svojrázna žena.
„Najprv mi musíš podrobne opísať, čo všetko sa vám prihodilo,“ požiadala ma. „Potom si pohovoríme o ostatnom. Aj napriek tomu, že sa nás Noor pokúšal zastrašiť, rozhodla som sa zapojiť políciu. Pátrali po vás, no bezvýsledne. Preto som najala posily, a keď som sa dozvedela, že si sa objavila, hneď som ich za tebou vyslala.“
„Ale, počkajte, Erryn. Ako ste sa to mohli dozvedieť? Hneď ako som mohla, kontaktovala som Noora, pretože som mala o Talena strach a...“
„Viem, drahá, no aj napriek tomu si sa mala hneď spojiť s nami a nie s tým grobianom. Len čo sa ťa pokúšal zatiahnuť do ďalších špinavostí. Toho človeka treba udať, nie snažiť sa s ním vyjednávať.“
„Ale ja stále nerozumiem...“
„Získali sme ťa vďaka Fathimu Baldwinovi,“ povedala Erryn.
Šokovane som na ňu zazrela. „Vďaka Fathimu Baldwinovi?“
„Áno,“ prikývla. „Je to naozaj zarážajúce, viem, ale ten muž je podľa všetkého na našej strane.“
Len som neveriacky vypuľovala oči. „Ako to?“ húkla som.
„Hneď ako sa dozvedel, že si sa spojila s Noorom, dal nám vedieť. Keďže mu Noor úplne dôveruje a poslal ho, nech sa postará o tvoj presun, bolo pomerne jednoduché dohodnúť sa, kde ťa majú zachrániť. Fathi nám prezradil celú trasu, ktorou ťa mali previesť až k Noorovi. Samozrejme, problémom boli tí muži čo ťa strážili, pred nimi aj Fathi musel hrať pretvárku. Napokon to však vyzeralo ako nečakaný prepad a nie dohodnuté divadlo, takže Noor nebude mať žiadne podozrenie o Fathiho zrade.“
„Prečo by to robil?“ spýtala som sa Erryn prekvapene. Vybavovalo sa mi všetko Fathiho podozrivé správanie. Ako ma nechal na slobode, keď zajal Talena, ako ma tesne pred vpádom Erryniných mužov do roztržky na ceste stiahol k zemi, aby ma chránil... On vedel, že sa to stane. Celý čas si zo mňa len uťahoval, plašil ma, že Talena zabili...
„Talen je v poriadku, však?“ vyhŕkla som. „Baldwin mu pomáha!“
Erryn na mňa chvíľu napäto hľadela. Potom však prikývla. „Áno,“ povedala. „Noor s ním chcel skoncovať hneď v ten deň, ako ho zajal, no Fathimu sa podarilo presvedčiť ho, aby tak nerobil. Doposiaľ ho len držali, ale teraz...“ Hlas sa jej čudne skrútil, zatriasol sa a potom zlyhal.
Vedela som, čo znamená jej zármutok a to ma vyplašilo.
„Možno...“ z malej kabelky si vytiahla vreckovku a osušila si oči, „možno som spravila chybu. No chcela som, aby si bola v bezpečí. Nemohla som ťa nechať v rukách toho sviniara, ak som mohla niečo urobiť a ja som mohla. Bojím sa, že teraz za to zaplatí môj syn,“ vravela vysokým chvejúcim sa hlasom. „Prepáč mi, moja drahá, ja naozaj chcem, aby bol už doma, aby bolo toto všetko už len zlou spomienkou...“
Stisla som jej ruku. „Neublíži mu. Ak to nespravil doteraz...“ no aj môj hlas sa zlomil. Erryn ku mne zdvihla oči a aj cez smútok som v jej očiach videla i prekvapenie.
„Temira? Ty si sa do neho zamilovala, nemám pravdu?“
Vyčarila som úsmev cez slzy. „Áno,“ vydýchla som a potichu sa zúfalo zasmiala. „Áno.“
Aj Erryn sa zasmiala. „Ja som vedela, že sa k sebe hodíte. Vieš, keď som bola mladá, veľmi, veľmi mladá, bola som ako ty. A Talen... ten je živý obraz svojho otca.“
Usmiala som sa. „Naozaj? Aj on bol príliš hrdý, uťahoval si z vás a v každej situácii, okrem tých, keď hundral, sa hral na najväčšieho hrdinu?“
„Presne ako vravíš,“ prikývla s krivým úsmevom. „Presne taký bol a ja som ho milovala. Aj ty budeš mať krásne manželstvo, drahá. Uvidíš.“
Chrbtom dlane som si poutierala tvár a potom sa zhlboka nadýchla. „Čo budeme teraz robiť?“
„Získame Talena späť.“

Erryn som vyrozprávala všetko, čo sa nám s Talenom prihodilo. Vravela som jej, kam nás zaviedli a ako som sa stretla so Zainom. Vynechajúc skutočnosť, že som ho zvádzala pred tým, ako som ho omráčila, opísala som jej náš rozhovor a tiež jeho návrh spojiť naše majetky. Rozprávala som jej o tom, ako som v poslednej chvíli založením požiaru zachránila Talenov život a ako sme sa spolu celé dni túlali stepou až do úplného vyčerpania. Opísala som jej život v dedine a zase raz sa vyhla rozprávaniu o príliš osobných témach, ktoré zahŕňali aj moje a Talenovo zblíženie. Potom som prešla až k večeru, keď sme sa konečne chystali vyraziť na cestu, no do dediny vtrhli Zainovi muži a mne sa Fathiho pomocou podarilo uniknúť ich pozornosti. Napokon som jej rýchlo porozprávala o tom, ako som sa dostala do vedľajšej dediny, odkiaľ som sa spojila so Zainom a pod vyhrážkou, že zabije Talena, som súhlasila s tým, že sa s ním stretnem a nikomu nič nepoviem. Stíchla som, lebo obe sme naraz dospeli k názoru, že porušením pravidla o mlčaní som ohrozila Talenov život ešte viac.
„Talen by chcel, aby si všetko povedala polícii,“ pokúsila sa ma utešiť Erryn. „Nikdy by ti neodpustil, keby si súhlasila s Noorovými podmienkami a vymenila jeho život za celoživotnú prácu jeho otca.“
„Radšej by zomrel? Aj vy by ste si radšej ponechali svoje majetky ako synov život, Erryn?“ rozčertila som sa. Keď som však zbadala jej šokovaný výraz, musela som sa zahanbiť. „Prepáčte mi to. Viem, že by ste si vybrali Talena. Presne ako ja! Nie vždy sa však dá zachrániť úplne všetko. A teraz je prvoradé to, aby sme ho oslobodili.“
Už sme znovu sedeli v aute. Pred nami aj za nami išli ďalšie vozidlá, v ktorých číhali naši ochrancovia.
„Máš pravdu,“ vydýchla Erryn.
„Takže žiadna ďalšia polícia,“ povedala som rozhodne. „Toto je už osobné.“
„Ale Temira!“ hlesla žena vedľa mňa. „Do zločinca ako je Zain Noor sa nemôžeš pustiť sama!“
„Že nie?“
„Temira!“ protestovala znovu.
„Nebudeme sa pred ním skrývať, Erryn, ani nepristúpime na podmienky, ktoré nám nadiktuje. Máme toho veľa, čo Noor chce. A on má Talena. Ja to vidím na múdru dohodu.“
„Musela si sa zblázniť, ak si myslíš, že Zain Noor sa s nami bude dohadovať,“ povedala mi Erryn. „Ak mu nevyhovieme, jednoducho Talena zabije.“
„Pristúpi na dohodu, ak bude dosť štedrá,“ odvetila som presvedčene. „Zabúdate, že teraz som pravdepodobne najvplyvnejšia žena v našej krajine? To niečo znamená.“
„Znamená to kopu problémov, dievča.“
Usmiala som sa. „Kopu problémov pre Zaina Noora.“