Saxton Love Company 20

Bola som presvedčená, že keby som mala dostatok času, napokon by sa mi podarilo nájsť miesto, na ktorom sa Zainova dcéra zdržiava. Lenže všetky hodiny, dokonca minúty, boli v tejto chvíli pre mňa drahé. O to viac, že za ne platil Talen.
Rozhodla som po krátkom váhaní. Dobre som vedela, u koho mám hľadať informáciu, ktorú som tak zúfalo potrebovala. Okrem Noora pripadal do úvahy len jediný človek, o ktorom som nepochybovala, že mi bude vedieť odpovedať. Či bude ochotný, to bola už druhá vec.
Slnko ešte ani nevyšlo nad obzor a ja som sa vytratila. Letné sídlo Saxtonovcov našťastie bolo také obrovské, aby sa mi to podarilo nepozorovane. Vzala som zo sebou Rassela a Willsa, ktorí vyzerali rovnako čulo, ako som ich včera večer zanechala. Aj keď som vedela, ako sa Erryn hnevá, že ju vynechávam zo svojich pánov, nemala som v úmysle o niečom jej hovoriť. Keď sa dnes ráno dozvie, že som znovu preč, nebude veru nadšená. Bola zanietená spraviť pre záchranu svojho syna takmer čokoľvek, no to bohužiaľ proti Noorovi nemohlo stačiť. Ja som bola ochotná spraviť všetko. Hoci aj prekročiť vlastné morálne hranice, rovnako ako to dávno urobil aj Zain. Túžila som po tom, aby bol Talen znovu so mnou a v bezpečí. Bolo to moje najvrúcnejšie prianie. Vedela som to podľa svojich snov. Teraz z nich zostala už iba bledá nejasná spomienka, hrejivý pocit blízko srdca a zopár obrazov o ukradnutých chvíľkach budúcnosti – o mne, Talenovi a našom synovi, o nás spolu.
Od momentu ako som sa dozvedela o svojom stave, budili sa vo mne nové pocity. Zrazu som uvažovala o skutočnostiach, ktoré mi do mysle predtým ešte nikdy nezablúdili. Celý svoj život som sa starala jedine o kariéru. To bol môj svet. Moja minulosť, prítomnosť i budúcnosť. A okrem toho nič iné. Len letmo som si uvedomovala, že sa okolo mňa obšmietajú rodičia, neskôr, že som voľajako vblúdila do kostola a odvtedy sa mi pod nohami pletie akýsi mierne sarkastický mladík. No v okamihu, ako na mňa doktor Lawson vybalil to svoje: Ste v druhom stave!, všetko sa pretočilo hore nohami. Môj doterajší svet začal prekvapivo rýchlym tempom strácať farby, silu i význam. Roky nesmierne tvrdej práce boli v jedinej sekunde takmer nezmyselné. Na druhej strane som si začala uvedomovať, že ten otravný muž, ktorý sa okolo mňa motal, je v skutočnosti omnoho dôležitejší, ako som si kedy myslela. Že je jediný, že je nenahraditeľný. Že je mojím článkom, takým dôležitým, že by bez neho môj nový život nefungoval. Nejasné sa zmenilo sa sýte a výrazné ako hmlisté brieždenie na zlatožltý úsvit. Teraz bola mojím svetom moja rodina. V celom svojom tele som konečne cítila pocit zmysluplnosti a radosti. Rozlieval sa do mňa z brucha. Šíril sa cez žili ako krv a dostala sa až do končekov prstov. Niečo také mi môj starý život nikdy neukázal.
Na predných sedadlách s bodyguardmi som sa viezla už mnoho kilometrov na sever. Môj jediný zámer bol ten, aby som zabránila Erryn vypočuť si telefonický rozhovor, na ktorý som sa chystala. V jej blízkosti to nebolo bezpečné. Ak by ma odhalila, zaručene by do všetkého začala strkať nos a potom by už len chýbalo, aby si domyslela, čo mám za lubom.
Auto zastavilo pod klenutou konštrukciou úzkeho mosta oddeľujúceho brehy sčerenej mútnej vody kanála, presne ako som nakázala. Nebolo to veľmi ušľachtilé miesto, no k situácii sa celkom hodilo. Prísnym pohľadom do spätného zrkadielka som mužov vpredu varovala, aby veľmi rýchlo zabudli, že majú vôbec nejaké uši. Potom som vyklopila mobil, a zavolala na číslo, ktoré mi včera v noci dohodil pomocou svojho známeho Larson Price. Mohla som si ho vypýtať aj od Erryn, no to by sa nezaobišlo bez vypočúvania.
„Haló?“ ozvalo sa.
„Tu Temira Saxtonová.“
Na druhej strane sa rozhostilo krátke šokované ticho. „Ako ste sa doparoma dostali k tomuto číslu, ženská?“ vyštekol napokon Fathi Baldwin útočne. „Je súkromné.“
„Ak vás tak veľmi prekvapujú aj takéto banality, predpokladám, že keď vám poviem, o čo mi ide, asi zamdliete.“
„Viem, o čo vám ide!“ vyhlásil Fathi napálene. To zase prekvapilo mňa. „Neviete, s čím sa zahrávate.“
„Ako ste...?“
V uchu sa mi na chvíľku rozľahol ostrý smiech. „Pretože ste hlupaňa, milá pani Saxtonová. Ísť za Renatou Lippertovou? To ste Zainovi mohli rovno poslať list s podrobným vylíčením detailov únosu, na ktorý sa chystáte.“
Zamračila som sa.
„Chcete vedieť, čo tá rapotavá stará dievka urobila ako prvé, keď ste vystrčili svoje ctené päty von z jej domu?“ pokračoval Fathi. „Zavolala Zainovi!“
Ovalila ma hrôza. Všetko je stratené. Ak Noor vie, čo mám v pláne, odprace svoju ratolesť niekam, kde ju zaručene nevypátram a prirodzene, obklopí ju ozbrojenými strážcami. Nikdy sa k nej nedostanem.
„Už si uvedomujete tú drobnú trhlinku vo svojom diabolskom pláne?“ vysmieval sa Fathi. „Aj keď si to nezaslúžite, mali ste však šťastie.“
„Čo tým myslíte?“
„Myslím tým, že s tou neznesiteľnou ženskou som hovoril ja, nie Zain.“
Na okamih som v nekonečnej diaľka zahliadla blysnúť svetielko nádeje. „Vy?“ opakovala som. „Znamená to, že... Noor o ničom nevie?“
„A prečo ste si tým taká istá?“ spýtal sa znovu posmešne, no v tom jeho nepríjemnom tóne som našla aj trochu rozpačitosti, v ktorej sa odrážala pravda.
„Pomohli ste nám. Neviem prečo, ale urobili ste to. Spojili ste sa s Erryn a...“
„To je pravda,“ súhlasil Fathi pokojne. „A vy sa na základe týchto skutočností domnievate, že vám rovnako pomôžem aj pri únose svojej jedinej netere, nemám pravdu?“
Od neistoty a nervozity sa mi až skrútila tvár. Bola som rada, že ma Fathi nevidí. Po celý čas sa so mnou zahrával a určite sa na mne aj dobre bavil.
„Fathi,“ oslovila som ho dôverne, aby som mu pripomenula naše spojenectvo. Môj hlas znežnel. „Veľmi dobre viem, že bez vašej pomoci by Talen ani nebol nažive. A možno ani ja nie. Som vám taká zaviazaná a vďačná, ako len žena môže byť.“
„Potom to asi nebude žiadna sláva,“ podotkol namrzene, no už nie rozčúlene.
Nevšímala som si ho a pokračovala. „Viem, že vám veľmi záleží na Noorovi a podľa všetkého máte rád aj to dievča, no vedzte, že som nikdy nemala v úmysle jej ublížiť tak, ako Zain Talenovi. Je pravda, že ju chcem využiť. Plánovala som sa s ňou dokonca pozhovárať a pokúsiť sa jej situáciu do istej miery objasniť. Možno by mi bola ochotná pomôcť.“
Fathi mlčal.
„Chcela som Noora poriadne vystrašiť, ukázať mu, že aj ja som schopná zaútočiť, a že nepodľahnem tak ako určite mnohí predo mnou. Najviac zo všetkého mi záleží na tom, aby som Talena dostala späť. Nechcem a ani nedokážem ubližovať ľuďom na dosiahnutie tohto cieľa. No Zain to vedieť nemusí, môžem ho presvedčiť, že viem byť rovnako podlá ako on.“
Ozvalo sa trpiteľské zamraučanie. Zdalo sa, že Fathi nie je práve nadšený, ale aj napriek tomu do istej miery súhlasí s mojimi slovami.
Zatajila som dych. „Pomôžete mi?“
Fathi podľa všetkého zvádzal vnútorný boj. Dlho bolo ticho, no to napätie som priam cítila aj cez telefón. Zrazu mi v uchu potichu zadunela akási adresa. A potom ešte: „Zaprisahám vás. Je to dobré dievča.“

Vidiecka cesta bola nerovná a plná hrbolčekov. Z toľkého natriasania ma rozbolel zadok aj v pohodlnom koženom sedadle. Za tmavými sklami sa mihali pestrofarebné škvrny poľných kvetov a cez mierne stiahnuté okienko do vnútra auta prúdila ich jemná vôňa. Na výchovu malej Lily Noorovej to rozhodne nebol zlý kraj.
Hneď ako mi Fathi prezradil to miesto, po ktorom som toľko pátrala, vyrazila som na cestu. Blízko to nebolo a času nazvyš sme nemali. Čím skôr Zaina zasiahne môj úder, tým lepšie. Wills bol po piatich hodinách za volantom nervózny a aj keď nič nepovedal, v tvárach svojich ochrankárov som videla, že si práve nemyslia, že prevážať ma a blúdiť od jedného vidieckeho sídla k druhému je v náplni ich práce. Dôležité však bolo, že som si to myslela ja. Preto cesta, rovnako ako aj pátranie, pokračovala bez reptania.
Za zvlášť ostrou a hrboľatou zákrutou sa pred nami v diaľke vynoril učupený dom s bielymi stenami a hnedou strechou skrytou medzi listami briez. Keď sme podišli bližšie a ja som nad úzkou bráničkou zahliadla nevýrazné číslice, uvedomila som si, že sedia s adresou, ktorú mi Fathi poskytol. Srdce mi poskočilo úľavou. Neoklamal ma.
Keď som vystúpila, vlasy mi rozstrapatil teplý vetrík. Kamienky dlhého chodníka mi až zaškrípali pod topánkami. Keď som Willsovi a Rasselovi nakázala, aby na mňa počkali pri aute, vyrazila som k veľkému vidieckemu domu. Zozadu sa ozýval vysoký šteňací štekot. Hneď ako som prešla otvorenou bránou a pustila sa dolu rozľahlým, pekne udržiavaným dvorom, vchodové dvere domu predo mnou sa otvorili a potichu zaškrípali o drevenú podlahu terasy. Von vykukla žena a vypučené okrúhle oči upierala rovno na mňa. Okolo pása mala zaviazanú bielu zásteru a na hlave čepiec, ktorý jej skrýval všetky vlasy. Obe ruky lepkavé od cesta naznačovali, že som ju vyrušila v príprave obeda.
„Dobrý deň,“ pozdravila som ju.
„Dobrý,“ odvetila zarazene. „Kto ste?“
„Som známa pána Noora. Prišla som za jeho dcérou. Potrebujem sa s ňou pozhovárať.“
„Nikto mi nepovedal, že prídete,“ vravela žena a v očiach sa jej blyslo podozrenie. „A sem návštevy nechodia.“
„Potom ide o nedorozumenie. Pán Baldwin ma ubezpečil, že ma tu priateľsky privítajú a dokonca pozvú na obed. Pokojne mu zavolajte a preverte si všetko, čo potrebujete.“
Žena akoby sa trochu upokojila, keď som pospomínala Zaina i Fathiho. Zjavne ich oboch poznala a keď sa presvedčila, že ja ich tiež, podozrenia z jej pohľadu ubudlo.
„Máte rada slivky v ceste?“

Sedela som za okrúhlym stolom s kvetinovým obrusom a stále trochu neveriacky hľadela na šestnásťročné dievča, v ktorom mizli slivkové gule jedna po druhej. Lily Noorová bola šokujúco milá a podľa všetkého dosť hladná. V červených lícach mala jamky, kedykoľvek sa na mňa usmiala. Dlhé čierne vlasy jej spletené v dvoch vrkočoch padali na chrbát a ešte tmavšie obsidiánové oči svietili vzrušením ako lampášiky. Po Zainovi veľmi zreteľne zdedila rovnú líniu nosa so vznešenou zdvihnutou špičkou a dlhé, pekne krojené pery. Pozerala na mňa každú chvíľku, zjavne nadšená z nečakanej návštevy.
„Vy poznáte môjho ocka?“ spýtala sa ma.
„Áno,“ potvrdila som.
Začala pichať vidličkou do tmavohnedej slivky na tanieri a pri tom sa len nepatrne mračila. „Nechodí za mnou často,“ priznala. „Vlastne vôbec.“
Chvíľu som uvažovala, ako zareagovať, a keď som už otvorila ústa, Lily s väčším nadšením prehlásila: „Ale posiela mi krásne dary! Nemá veľa času, viete? Môj ocko je veľmi zaneprázdnený, pretože stále pracuje.“
Prikývla som, v duchu preklínajúc toho surovca, že aj keď má jeden úžasný zmysel života rovno predo mnou, zaryto ho ignoruje a tým spôsobuje ešte viac bolesti.
„To mi hovorí strýko,“ vravela ďalej Lily a do hlasu sa jej primiešala hrdosť. „On za mnou chodí každý mesiac a vždy mi porozpráva, ako ocko tvrdo pracuje a ako sa mu dobre darí.“
Bože na nebi! To dievča netuší, že jej otec je vrah a kriminálnik! Miluje ho a to sa ani neobťažuje prísť sa na ňu raz za čas na chvíľočku pozrieť. Akoby ani nebola Zainova.
Pribehla pestúnka a vzala Lily tanier s rozrušenými slovami, že jej bude zle. Dievča na mňa po chvíli znovu upriamilo pozornosť.
„Prečo ste za mnou prišli? Ste moja nová učiteľka?“
„Nie, to nie som. Prišla som, lebo potrebujem tvoju pomoc.“ Tie slová sa mi drali z úst akosi priťažko. Zľakla som sa, že nebudem mať to srdce zničiť jej ilúzie o Zainovi. Ako jej len mám povedať, čoho všetkého sa dopustil a čo od nej potrebujem? Nemám právo ničiť jej svet. Nemôžem jej len tak povedať, že otec, ktorého natoľko obdivuje, mi robí zo života peklo a ja sa mu za to chcem pomstiť. Teraz som si dokonca nebola istá ani tým či by mi pomohla dobrovoľne. Rýchlo by pochopila, že chcem Zaina strčiť za mreže.
„Akú pomoc?“ spýtala sa a od prekvapenia zdvihla obočie.
Mala som tri možnosti. Prvá bola, že hneď v tomto okamihu vstanem, bez slova odídem a nechám dievča na pokoji. Do ničoho ju nezatiahnem a hlavne jej neublížim. V takom prípade by sa Zain raz-dva dopočul o tom, že som ju navštívila a bral by to ako vyhrážku, na ktorú by pravdepodobne reagoval tým, že bez mihnutia oka zabije Talena, aby mi dal lekciu, že s ním sa nezahráva. Prvú možnosť som teda bez väčších okolkov zavrhla. V tom okamihu mi ale prišlo smutno, pretože to bola jediná možnosť, pri ktorej by som do týchto špinavostí nemusela zatiahnuť Lily. Druhá možnosť sa mi nepáčila rovnako ako prvá. Mohla by som dievčati všetko povedať a pokúsiť sa ju presvedčiť, aby so mnou odišla a donútila tým Zaina pustiť Talena. Vzhľadom na to, že by sa mi ju podarilo nahovoriť len ťažko a tiež, že by som v jej očiach musela Zaina očierniť a degradovať z boha na toho posledného zloducha, donútila som sa prikloniť sa k poslednej z možností.
Vstala som zo stoličky a pokojne prešla okolo Lily, nevšímajúc si jej zmätenie. Podišla som k najbližším dverám, za ktorými v malej miestnosti pestúnka divo drhla hrniec, a bez ďalšieho zbytočného váhania ich zatresla. Rýchlo som potočila zámkou a zvonka ich zamkla.
Lily vyskočila zo stoličky a zarazene na mňa hľadela.
„Čo to robíš?“ zajachtala.
„Potrebujem, aby si išla so mnou,“ oznámila som jej. Jednoducho, pokojne. Bez vysvetlenia.
Na zamknuté dvere narazila žena a trhnutím sa ich pokúsila otvoriť. Neúspešne. „Lily!“ zvolala. „Otvor, ty bláznivé dievča!“
Kým sa Lily spamätala, podišla som k nej a schmatla ju za ruku. Bola príliš prekvapená, aby hocako reagovala a tak kráčala smerom, ktorým som ju ťahala. Keď sme vyšli z domu von na terasu, ožila. Spamätala sa a myknutím sa mi pokúsila vymaniť.
„Čo odo mňa chcete?“ zvolala rozrušene. „Pustite ma!“ A znovu sa mykla.
„Nemusíš sa ma báť. Neublížim ti. Poď!“
„Nie!“ Zaprela sa nohami a prudko zabrzdila.
Cez štrkom vysypaný chodník a bráničku som pozrela k autu a k obrysom dvoch mohutných postáv. „Wills!“ zvolala som. „Rassel! Poďte sem!“
Obaja sa v pohotovosti otočili, a keď ma zazreli, ihneď priklusali.
„Chyť ju!“ nakázala som Rasselovi a strčila mu vzpierajúc sa Lily do rúk. „Vezmeme ju so sebou.“
Muži si vymenili krátke napäté pohľady. Ozval sa Wills. „Pani Saxtonová, ste si istá? Ak ju zoberiete, bude to – “
„Viem, čo to bude!“ odvrkla som.
„Máme vás len chrániť,“ zamumlal Rassel. Pozrel dolu na vyľakanú Lily.
„Máte ma chrániť a taktiež sa nepliesť do toho, čo robím,“ povedala som trochu pokojnejšie. „Ste stále so mnou a všetko počujete aj viete, aj keď sa tak netvárite. Neublížim tomuto dievčaťu, no potrebujem ho.“
Chlapi si vymenili ďalšie pohľady a potom sa rozhodli. Otočili sa a pomohli mi nešťastnú Lily odviezť až k autu.

Do očí mi cez sklenenú stenu luxusnej kancelárie prudko svietilo slnko. Pod tou ohnivou guľatou masou, ktorá sa už pomaly blížila k obzoru, sa rozprestieralo pobrežie a šíro-šíra modrá voda lesknúca sa odrazom šikmých červených lúčov. Čajky vykrikovali tak hlasno, až ma z toho pobolievala hlava. Ich hladný nedočkavý škrekot namierený k rybárom odhadzujúcim zvyšky nezastavilo ani hrubé sklo a mal som pocit, že aj štuple do uší by zlyhali. Snažil som sa na to nesústrediť a písať ďalej. Stoh dokumentov sa mi však akoby ani nemíňal.
„Už ťa bolí ruka, mladý konkurent?“ spýtal sa od tej úchvatnej scenérie, ktorá mi drala mozog, Zain. On ňou bol očividne nadšený. Hľadel dolu na vlny trieštiace sa o móla a spokojne popíjal škótsku. „Radšej neotáľaj, lebo ťa môže bolieť oveľa viac.“
Vypustil som otrávený povzdych a pustil sa do ďalšieho podpisovania. Čoho, to som radšej nevnímal. Nechcel som sa totiž pred Zainom rozplakať.
„Ešteže som si ťa nechal,“ poznamenal Noor. „Príliš som sa spoliehal, že tvoja žena bude spolupracovať. Uviazol by som na mŕtvom bode.“
Nechcel som znovu počúvať o Temire. V posledných dňoch som sa na ňu snažil nemyslieť, aj keď sa mi žalostne nedarilo. Pomaly som strácal nádej, ale aj chuť bojovať. Bez Temiry, bez jej lásky, mi všetko pripadalo sivé, otravné a nezmyselné.
Zazvonil telefón. Zain odtrhol mierumilovný pohľad od panorámy a vybral sa naľavo k menšiemu stolu opretému o stenu. Pokojne položil svoj pohárik a zodvihol slúchadlo.
Nenápadne som nadvihol hlavu a pozrel jeho smerom. Zain sa ani neohlásil, len pozorne počúval. Sledoval som jeho výraz a snažil sa na niečo prísť. Zaujalo ma, keď jeho bezstarostný výraz zamrzol. Oči mu potemneli hnevom, čelo sa zvraštilo. Po celý čas nepovedal jediné slovo, z čoho som bol dosť sklamaný. Keď po chvíli zúrivo tresol slúchadlom, až som nadskočil. Nekresťansky zahrešil, znovu schmatol telefón a ťukal do tlačidiel tak agresívne, až sa zdalo, že dlhým prstom prerazí aj stôl.
„Ty naničhodná ženská!“ zrúkol. „Kde je Lily?!“
Ohromene som na naho hľadel.
„Ako to myslíš, že tam nie je?! Tak kde do pekla...?!“ Chvíľu počúval. „Máš výpoveď!“ zajačal zrazu. Keď ho začuli aj z chodby, do kancelárie sa vrútili traja chlapíci s rukami pripravenými na zbraniach za opaskom. Zain medzitým ukončil druhý telefonát spŕškou ďalších nadávok. Vedel som presne, čo sa stalo a nikto mi to nemusel vysvetľovať. Len som tomu nemohol uveriť.

Musela som pouvažovať, kam sa s Lily podejem. Predstava, že ju vezmem domov a spriatelím s Dali bola pekná, ale smiešna a patetická. Aj keď som nepochybovala, že by si padli do oka za tri a pol sekundy, Lily bola teraz už oficiálne unesená a vysvetliť niečo také vlastnej rodine by nebol ľahký oriešok. Rozhodla som sa odviezť ju na miesto, ktoré bolo od Saxtonovského sídla vzdialené len na dve hodiny autom. Bol to byt, nie veľký, ale zato pohodlný, v ktorom som bývala zopár mesiacov počas štúdia. Keď mi Wills pomohol vytiahnuť čoraz divšieho zajatca hore po schodoch a zatvoriť ho do jednej z izieb, konečne som si vydýchla. Keď Lily začala kopať do zamknutých dverí a vyhrážať sa, pomyslela som si, že zopár Noorovských génov sa jej predsa len ušlo.
„Upokoj sa a ja ti zoženiem na večeru na čo len budeš mať chuť!“ vyjednávala som cez zatvorená dvere. Odpoveďou mi bolo zúrivé búšenie do krehkého dreva. Ak neskrotne, do desiatich minút ich prerazí. Povzdychla som si. Byť únoscom je naozaj fuška.
Rassel bol trochu nesvoj a tak čakal dolu pri aute. Willsovi sa tiež nepozdávalo, do čoho som sa to pustila, no už dávnejšie som si uvedomila, že okrem jeho služieb mi patrí aj jeho oddanosť. Napriek tomu som nepochybovala, že zvýšenie platu si vypýta ako jeden, tak druhý. Na tom však nezáležalo. Horko-ťažko a hlavne s pomocou šťasteny som získala to, čo som potrebovala vlastniť najviac. Osobu vymeniteľnú za Talena. Keď sa Zain dopočuje, že ju mám, nebude mať na výber nič iné, iba ho pustiť. Potrebujem si dôkladne premyslieť podmienky tejto významnej výmeny. Pretože teraz už konečne mám postavenie, ktoré mi dovoľuje nie len ich prijímať, ale aj klásť.

Keď som o dve hodiny nakukla do izby väzenkyne, pretože sa mi zdalo, že je tam ticho už pridlho, našla som ju ležať na posteli. Skrútená do klbka hlasno odfukovala. Vzrušenie dnešného dňa ju konečne zmohlo. Sadla som si vedľa nej a odhrnula jej z tváre pramene čiernych vlasov, ktoré vykĺzli z pevne spletených vrkočov.
Vzala som to všetko na seba. Aj keď mi toto dievča nebolo ničím, dokonca som mala dobré dôvody na to, aby som ju neznášala, na vlastné plecia som si naložila ešte aj jej osud. Akoby som ich nemala dosť zaťažené tým Talenovým. Definitívne som sa rozhodla nič jej nevysvetľovať. Nebudem to ja, kto jej povie pravdu, čo rozbije jej svet. Radšej ostanem v jej očiach ako zločinec ja. Nebola som si istá, prečo som to vlastne robila. Tým, že by som jej ublížila, by som sa predsa mohla Zainovi pomstiť.
Stiahla som jej topánky a prikryla ju. „Možno inokedy,“ šepla som a pobozkala ju na líce.
Nechala som ju spať a vykradla sa von.
Keď som sa o pár minút ponorila do horúcej vody, pokúsila som sa trochu uvoľniť. S Willsom a Rasselom na stráži to išlo celkom ľahko. Napätie všetkých udalostí medzi mnou a Zainom sa vyhrotilo. Potrebovala som načerpať silu, no netušila som odkiaľ. Neutíchajúce obavy o Talena mi trhali srdce na kúsky. Snažila som sa neuvažovať nad tým, čo by sa mohlo stať v tom najhoršom prípade – keby sme s Noorom nedospeli k žiadnej dohode. No preto som pri sebe mala Lily, svoju poistku.
Cez priezračnú hladinu voňavého kúpeľa som si hľadela na brucho. Stále bolo ploché a nezrádzalo ma. Ďalší dôvod prečo to so Zainom ukončiť čím skôr. Nevedela som ako, no bola som si istá, že ešte aj moje tehotenstvo by zneužil. Nesmel sa to dozvedieť za žiadnu cenu. Bol takým druhom zločinca, ktorý by neváhal zatiahnuť do svojich špinavých hier aj deti. Až som sa mykla, keď som si v okamihu uvedomila, že ja som bola rovnakým zločincom. Upokojila som sa vedomím, že Zain ma k tomu prinútil. Aj keď to nikdy nemohla byť plnohodnotná výhovorka, videla som medzi nami zásadný rozdiel. Zain držal Talena z vypočítavosti a patrične si moje trápenie užíval. Ja som Lily vzala v sebaobrane. A, samozrejme, aby som chránila aj Talena a celú našu rodinu.
Nakoniec som predsa len našla zdroj, z ktorého som dokázala načerpať silu na nadchádzajúci boj. Bola to skutočnosť, že ešte nič nie je zďaleka stratené. Nádej vo mne horela ohňom, ktorý mi bol tak známy a žila, priamo v mojom tele.
Keď som vyšla z kúpeľne, za oknami sa už dávno rozliehala trhaná tma presvetlená pouličnými lampami a ostrými svetlami veľkomesta. Hluk premávky cez steny prenikal len tlmene, no stále bol výrazný. Čudovala som sa, že Lily, zvyknutá na absolútne tiché a čierne vidiecky noci, bolo schopná zaspať. Vedela som však, že bola vystrašená a dnes takmer celý deň udatne bojovala. Vzpierať sa zákerným únoscom muselo byť určite nesmierne vyčerpávajúce. Ak tomu niekto rozumel, bola som to ja.
Padala na mňa únava, tak som zamierila do kuchyne. Kávy som navarila aj pre svojich ochrankárov. Spánok bol luxus, ktorý sme si na rozdiel od mladej Lily Noorovej nemohli dovoliť. Sadla som si k stolu s pariacou sa šálkou a vzala svoj mobil. Erryn musela šalieť. Odkedy som sa ráno vytratila bez jediného slova, nemala o mne žiadne správy. Nemala som v úmysle prezradiť jej, čo som dnes robila, no zdalo sa mi rozumné aspoň ju ubezpečiť, že som v poriadku.
Keď sa ohlásila, jej tón mi pripadal chladný a napätý.
„Erryn, to som ja.“
„Temira! Toto sa robí?“ zvolala náhle s rozčúlením. „Báli sme sa o teba!“
„Som v poriadku.“
„Prečo si nič nepovedala? Prečo si len tak zmizla? Dalamis doteraz vo svojej izbe plače, že ťa znovu uniesli.“
„Erryn, som vám vďačná za vaše obavy. Vy viete, že je to pravda. Moja matka sa o mňa prestala zaujímať v deň, kedy som sa vydala. Vy ste teraz moja rodina.“
„Práve preto,“ povedala Erryn tónom o poznanie nežnejším, „nemala by si nás tak strašiť. A to o tvojej matke nie je pravda.“
Už som to viac nechcela rozmazávať. Pocit, že mojim rodičom odľahlo, keď ma zverili Talenovi a jeho matke, som nemilosrdne zatláčala do úzadia. „Nič som nepovedala, pretože som sa rozhodla konať na vlastnú päsť,“ oznámila som Erryn. „Talen je môj muž.“
„A môj syn! Zabúdaš, koľko som toho spravila, kým ste boli preč obaja, Temira! Nemáš právo vynechať ma z...!“
„Nemám právo zatiahnuť vás do niečoho, čo je iba medzi mnou a Noorom! Nemám právo ohroziť vás ešte viac!“
Do ucha ma pichol náhle podozrievavý hlas. „Čo ďalšie je medzi tebou a tým chlapom, že by sa to nemalo týkať aj mňa? Som Talenova matka.“ Na chvíľku sa odmlčala. „Zatajila si mi niečo?“
„Nebudem vám hovoriť o tom, čo sa vás netýka,“ odvrkla som britko. „Preto som odišla. Nechcem, aby ste sa ma vypytovali.“
Veľmi živo som si dokázala predstaviť jej rozhorčenú a urazenú tvár. „Temira, zachádzaš priďaleko. Nebuď tvrdohlavá a vráť sa. Túto situáciu musíme riešiť spolu.“
„Nie, Erryn. Takto som sa rozhodla. Nič, čo poviete, ma nepre...“
Stíchla som, keď som na druhej strane začula zhíknutie. V zmätení som čakala, no ostávalo ticho.
„Erryn? Ste tam?“
Bola. No keď mi odpovedala, hlas mala čudne zastretý. „Som zvedavá či ťa nepresvedčím ani týmto.“
„Erryn, čo sa tom stalo? No tak, vravte!“
„Talen je späť!“ vykríkla a hovor sa ukončil.