Skrytá láska

Bolo poobedie jedného jesenného dňa. Shizuo Heiwajima bol doma a stál pri okne a v mysli sa mu premietali rôzne myšlienky. Pozoroval dianie vonku, ako sa pod chvíľkou striedal dážď so slnkom. Zrazu uvidel padať snehové vločky. „Dnes je naozaj bláznivé počasie.“ povedal si pre seba a pousmial sa. Ešte chvíľku sedel pri okne a pozeral sa von a bol naozaj rád, že v takomto počasí strávil takmer celý deň v teplúčku svojho domova, ale vedel, že čoskoro bude musieť byť na úplne inom mieste ako je teraz. Vonku sa úplne vyjasnilo a vyzeralo to, že pršať už nebude. Shizuo si zobral z vešiaka bundu, ktorú si obliekol na košeľu a vybral sa na dané miesto, na ktorom sa mal stretnúť s Izayom. Áno, Izaya Orihara je ten človek, kvôli ktorému musel Shizuo opustiť svoje pohodlie a z domu sa pobrať von do neistého počasia.

Shizuo čakal na mieste, kde sa s Izayom mal stretnúť, aby si spolu vybavili “účty“ .
„Má meškanie.“ nahlas uvažoval Shizuo.
„Snáď sa ma nezľakol.“ ale tak rýchlo, ako ho táto myšlienka napadla, tak ju aj vypustil. „Nie, Izaya je dosť veľký blázon na to, aby sa ma bál.“ usmial sa.

„Izaya!“ zakričal Shizuo, keď uvidel v diaľke svoju “ milovanú“ informačnú krysu, na ktorú sa tešil celý deň, ako mu bude môcť lámať kosti a hádzať po ňom všetko, čo chytí do rúk.
Izaya sa pomaly približoval ku Shizuovi.
„Meškáš Izaya!“ povedal s jemne nahnevaným hlasom Shizuo.
„Ja viem, ešte som niečo mal, ale teraz si ma už môžeš naplno vychutnať Shiuz-chan, som len tvoj.“ provokatívne sa usmial.
„Si pripravený na smrť?“ povedal s úškrnom.
„Žeby sa ti dnes už podarilo ma trafiť automatom?“ uškrnul sa tiež.
Shizuo hádzal po Izayovi automaty, značky, všetko čo mu prišlo pod ruku, ale Izaya sa tomu ledva vyhýbal, čo si všimol aj Shizuo.
„Dnes nejako nie si vo forme Izaya.“ povedal Shizuo, keď si všimol na Izayovi, že jeho reflexy sú pomlšie.
„To je tým, že sa nemusím priveľmi namáhať, aby som sa vyhol tvojim útokom.“ provokatívne sa usmial.
Toto Shizua natoľko vyprovokovalo, že sa rozbehol k Izayovi, chytil ho za tričko, nadvihol ho a zovrel ruku v päsť a rozohnal sa po ňom, aby mu vrazil plnou svojou silou.
V tom Shizuo zbadal, že Izaya je vyčerpaný a do tváre celý bledý, ale všimol si to až teraz, pretože do teraz bol od neho ďaleko a tak nemal šancu si to všimnúť. V tej chvíli si Shizuo uvedomil, že jeho päsť mieri do Izuovej tváre a on to už nemôže zastaviť. Videl, že Izaya sa vôbec nebránil.
„Do haj*lu, musím ten úder aspoň trochu spomaliť, zastaviť sa už nedá!“ povedal si sám pre seba.
Aj keď Shizuo spomalil svoj úder, tak mal obrovskú silu a Izaya to odhodilo dva metre.
Izaya bol v bezvedomí a z hlavy mu tiekla krv, Shizuo sa nechápavo naňho pozeral a potom ho zodvihol zo zeme, dal mu ruku okolo pásu a prehodil si ho cez rameno a aby sa mu nevykĺzol, tak druhou rukou mu jemne pridržiaval zadok a kamsi s ním šiel.

„Izaya, Izaya, počuješ ma?“ potichu šeptal, ale Izaya sa nepreberal.
„Izaya, no tak, prebuď sa.“ a jemne ho pofackal po lícach.
„Čo sa deje?“ pokúsil sa postaviť „Au, moja hlava.“
„Nevstávaj, len lež.“ potichu povedal, a usmial sa.
„Shizu-chan? Kde to som? Čo sa stalo?“ Zahrnul blondiaka otázkami.
„Buď v kľude, si u mňa doma, a čo sa stalo, tak to by som sa mal opýtať ja teba, čo si to sakra urobil? Prečo si sa neuhol ty idi*t? Tá moja rana ťa mohla kľudne zabiť, keby som ju na poslednú chvíľu nespomalil, to si naozaj taký b*bec a chcel si zomrieť?“ povedal hlasito s nahnevaným tónom a s vážnou tvárou.
„A od kedy na tom tebe záleží? Veď od vtedy ako sme sa spoznali sa ma snažíš zabiť.“
„Áno, ale tvoju smrť si chcem poriadne vychutnať, nie ťa odrovnať jedným úderom, chcem ťa vytrápiť pred tým, ako ťa zabijem a užívať si to.“ diabolsky sa usmial.
„Aha, tak preto som tu“ uškrnul sa.
„Si tu hlavne preto, lebo si idiot a nechal si si rozbiť hlavu, už som ti ju obviazal, nemalo by to byť vážne, ale musíš teraz odpočívať, jasné?“ otočil sa, že ho nechá, aby si pospal.
„Nie, je mi fajn, už pôjdem.“ začal sa dvíhať.
„Izaya, okamžite si ľahni a prestaň blbnúť, inak sa vrátim a dám ti ešte jednu ranu, ale teraz sa už kontrolovať nebudem!“ povedal podráždeným hlasom.
„Som v poriadku, je mi dobre.“
„Ak sa necítiš zle, tak je to len vďaka tomu, že som do teba napchal lieky od bolesti keď si bol v bezvedomí.“
„Aha, tak to ti ďakujem, že si mi dal lieky, keď som bol v bezvedomí, do ktorého si ma mimochodom dostal ty.“ neodpustil si uštipačnú poznámku s ironickým tónom.
„Nemáš začo.“ odvetil Shizuo a pousmial sa „A teraz si už vážne ľahni, musíš odpočívať!“
„Ja už pôjdem, vážne!“ chcel sa nadvihnúť, ale blondiak pribehol k nemu, sadol si obkročne na jeho podbruško a chytil ho za zápästia a pritlačil nazad na gauč, aby si ľahol a nevymýšľal.
„Au to bolí Shizu-chan, pusť ma!“ povedal prosiacim hlasom.
„Čože? Ako ťa toto môže bolieť?“ nezdalo sa mu to, a tak vyhrnul Izayovi rukávy aby videl na jeho zápästia, ale to čo uvidel ho nemilo prekvapilo.
„Čo sa ti stalo, tvoje zápästia sú modré a opuchnuté.“ povedal udivene.
„Hm...“ Izaya otočil hlavu na bok, a vyhýbal sa pohľadu na Shizua.
„Okamžite to vyklop, lebo to z teba vymlátim!“ mal vražedný pohľad, ale jeho hlas znel skôr ustarostene.
„To nič nie je.“ a chcel sa vyslobodiť zo Shizuovho zovretia, ale nedarilo sa mu to.
„Nepustím ťa pokým mi na to neodpovieš a vieš, že nerád čakám, tak už začni!“
„Robil som jeden obchod, ale zistil som, že ma chceli podviesť a tak som odmietol podpísať zmluvu.“
„A oni ťa potom začali mlátiť. A ako je to vôbec možné, že ťa takto doriadili? Denne zápasíš so mnou, hádžem po tebe automaty, značky, všetko čo mi príde pod ruku a ty sa tomu úspešne vyhýbaš a ich necháš, aby ti urobili toto?“
„Bolo ich pätnásť.“ povedal a obrátil tvár na bok, aby sa uhol priamemu kontaktu ich očí. „A mohol by si zo mňa už konečne zliezť a pustiť ma Shizu-chan?!“
„Nie, to teda nemohol, si ešte niekde zranený?“ ustarostene sa opýtal.
„Nie.“
„Radšej si to overím sám, lebo aj keby si bol, tak mi to určite nepovieš, vyzleč sa.“
„Čože? Na to zabudni, to ani náhodou!“
„Povedal som, vyzleč sa! Alebo to mám urobiť ja?“
„Dobre, povoľ mi ruky.“
„Dobre.“ povolil mu ruky, a Izaya nelenil a rýchlo to využil a začal si hľadať v nohaviciach svoj vreckový nožík, ale keď to Shizuo uvidel, opäť schytil Izayovi obe ruky.
„Takže toto si mal na pláne, áno, tvoj vreckový nožík, na ten som úplne zabudol.“ začal mu prehľadávať vrecká, aby mu ho vytiahol a zabránil tak jeho ďalšiemu pokusu o únik, ale nožík nevedel nájsť.
„Kde máš svoju vražednú zbraň Izaya?“ opýtal sa s úsmevom na tvári, a v duchu sa rehotal na tom, ako pomenoval jeho vreckový nožík vražednou zbraňou.
„Nemôžem uveriť, že si stratil svoj slávny vreckový nožík.“ a pohol sa že sa ide poobzerať po dome, či mu niekde nevypadol, keď ho niesol.
„Au!“ zakričal Izaya, skôr ako sa stihol Shizuo postaviť.
„Čo sa deje?“ pozrel sa udivene na Izaya.
„Moja noha, bolí ma.“
„Čo?“ opatrne sa postavil a pozrel sa mu na ľavú nohu a uvidel, ako má kúsok nad kolenom z vnútornej strany stehna zapichnutý svoj vreckový nožík, čo si doteraz vôbec nevšimol, lebo sa až priveľmi zameral na Izayovu rozbitú hlavu.
„Je toto vôbec možné? Oni ti zapichli do nohy tvoj nožík? A ako je možné, že si si to ani nevšimol a neošetril si si to?“
„Ponáhľal som sa za tebou, aby si si nemyslel, že sa ťa bojím.“ uškrnul sa.
„Nemôžem uveriť, že si prišiel za mnou polomŕtvy a čakal, kým ťa dorazím, ty mi vážne nechceš dopriať potešenie z tvojej smrti?" usmial sa, aj keď v skutočnosti vedel, že ho nechce vôbec zabiť, ale to predsa Izayovi nemohol povedať.
„Ale nehraj tu na mňa, že to bodnutie si necítil.“
„Ponáhľal som sa za tebou aby si neodišiel a mal som v sebe adrenalín či ťa ešte stihnem, takže som tú bolesť necítil.“
„A keď si sa prebral v mojom dome tak si to tiež necítil?“
„Veď si ma nadopoval liekmi od bolesti.“ uškrnul sa.
„To je pravda.“ usmial sa.
„Tie nohavice musia ísť dole, musím sa ti na to pozrieť.“
„Tak to ani omylom, nebudem sa tu vyzliekať a ešte k tomu pred tebou!“
„Izaya, neštvi ma, idem teraz pre lekárničku a keď prídem, tak chcem, aby si mal vyzlečené nohavice, inak ich stiahnem z teba ja!“ keď si uvedomil, akú vetu práve vyslovil, tak sa celý začervenal, ale našťastie bol k Izayovi otočený chrbtom, takže Izaya si to nevšimol.

Keď vošiel Shizuo do obývačky tak videl Izayov chabý pokus, ako sa na gauči tvári, že spí, len preto, aby si tie nohavice nemusel vyzliekať. Aj keď ho Shizuo hneď prekukol, rozhodol sa, že pristúpi na jeho hru.
„Izaya už asi zaspal, mal by som počkať, kým sa preberie, alebo radšej z neho stiahnem nohavice, pretiahnem ho a ak by sa náhodou prebral, tak poviem, že mu ošetrujem ranu.“ v duchu sa smial a čakal na Izayovu reakciu, ktorá na seba nenechala dlho čakať.
Izaya otvoril naraz svoje vyplašené oči, začal zrýchlene a zhlboka dýchať a potom sa naraz postavil, ale zamotala sa mu hlava, on zbledol a takmer odpadol, ale v tom momente ho Shizuo zachytil a tak Izaya pristál v jeho náručí.

Ak to takto bude pokračovať, tak on sa do toho hrobu privedie fakt sám, on vôbec nemyslí na mňa? Po kom by som potom hádzal automaty? Ako môže byť taký sebecký? Mlmlal si Shizuo sám pre seba a jemne ho položil na gauč.
„Upokoj sa Izaya, len som si z teba vystrelil, vedel som, že sa len robíš, že spíš.“ usmial sa na neho, ale keby vedel, že ho to až takto vystraší, tak by to nepovedal, vážne sa bál, aby sa mu neurobilo ešte horšie, ako mu je, lebo vyzerá akoby mal odpadnúť.
„Vážne sa upokoj Izaya, lebo dostaneš infarkt.“ povedal ustarosteným hlasom.
„Teraz si ľahni.“ pritlačil ho na gauč.
„Tú ranu ti musím naozaj vyčistiť a ošetriť, takže sa už prestaň vzpierať, dám ti dole nohavice, či to pôjde po dobrom, alebo po zlom, a ver mi, že ty nechceš, aby to išlo po zlom!“
Priblížil sa k jeho opasku a rozopol mu ho, potom mu začal pomaly sťahovať nohavice, a až sa dostal tesne ku rane, tak si uvedomil, že ten nožík mu musí naraz vytiahnuť, stiahnuť mu nohavice a zatlačiť mu rýchlo prstom na ranu, aby nevykrvácal.
„Teraz sa nehýb, ani nemrv, lebo by ťa to mohlo ešte viac bolieť a ja by som ti mohol nechtiac ublížiť.“
Izaya prikývol na znak toho, že chápe.
„Dobre, urobím to na tri ... raz, dva.“ a naraz mu vytiahol nožík, stiahol nohavice a zatlačil mu na ranu rukou v ktorej držal obväz.
„Au, preskočilo ti? Povedal si na tri!“
„Áno, ale potom som si to rozmyslel.“ usmial sa škodoradostne. „To máš za to, že sa nevieš o seba postarať sám.“
„Hm.“ zatváril sa urazene a priečne.
Vyzerá tak sladko, keď sa mračí, ježiši, preskočilo mi? Už mi asi úplne šibe vynadal si sám sebe Shizuo.

Shizuo pokrčil Izayovi nohy v kolene a dal mu ich od seba. Izaya sa po ňom vyplašene pozrel. Bože, tú poznámku o pretiahnutí som si mal naozaj odpustiť, teraz má zo mňa strach, pomyslel si Shizuo.
„Neboj sa, len sa musím lepšie dostať k rane, aby som ti ju mohol ošetriť.“ povedal pokojným hlasom a usmial sa.
Izayov výraz ešte chvíľu pripomínal vyoranú myš, ale potom odvrátil zrak a začal rozmýšľať nad niečím, čo bolo pre neho menej stresujúce, napríklad nad tým, ako sa pri prvej príležitosti postaví do stredu cesty s najrušnejšou premávkou.
Keď mu Shizuo ošetril nohu, tak si opäť sadol obkročmo na neho a začal mu vyhŕňať tričko.
„Čo to robíš Shizu-chan?“
„Povedal som, že si ťa musím poobzerať, či nie si ešte niekde zranený.“
Izaya si držal tričko, aby mu ho nevyhrnul, ale predsa len človek, ktorý má rozbitú hlavu, opuchnuté zápästia a ešte pred chvíľkou zapichnutý svoj vlastný nožík v nohe toho veľa nezmôže. Aj keď ohľadom Izaya sa dalo polemizovať nad tým, či to vôbec človek je, občas mával naozaj desivé výrazy. Shizuo mu chcel vyhrnúť tričko a tak sa pozrieť na jeho telo, či nemá ešte nejaké zranenia, ale v tom ho napadla jedna otázka.
„Čo vlastne tvoj nožík robil zapichnutý v tvojej nohe?“
„No, pôvodne som s ním chcel na nich zaútočiť a bodnúť ich, lenže oni mi zdrapli ruku s nožíkom a bodli ma ním do nohy.“
„Čiže teoreticky si bodol sám seba.“ a škodoradostne sa zasmial. „Som vážne rád, že tvoja vražedná zbraň je vreckový nožík a nie pištoľ, lebo s ňou by si sa určite nechtiac zabil.“ a vybuchol od smiechu.
Ale tento raz sa už konečne zasmial aj Izaya.
„Dobre, teraz sa ti pozriem pod tričko.“ a začal mu ho pomaly vyzliekať, Izaya sa začal červenať, čo Shizuovi prišlo v tej chvíli strašne roztomilé, ani nevedel prečo. Ale hneď ako videl jeho hruď, tak sa vážne naštval.
„Si normálny? To si nevedel povedať, že si zranený aj na hrudi? To ťa tu mám fakt vyzliecť úplne donaha a prehliadnuť každý milimeter Tvojho tela?!“
„To nič nie je, vážne som v poriadku.“
„To teda nie si, modriny a škrabance, čo máš na hrudi nie sú vôbec v poriadku!“ nahol sa pre lekárničku a začal mu ošetrovať rany.
Ako mu ošetroval rany na hrudi, cítil, že jeho pokožka je dosť teplá, ale nevenoval tomu moc pozornosť, pretože sa sústredil na ošetrovanie jeho rán. Keď skončil, zvyšný obväz vrátil do lekárničky, kde si na spodku všimol teplomer, o ktorom ani nevedel, že ho má. Zodvihol sa a postavil sa vedľa Izaya.
„Aha, našiel som teplomer, tak ti rovno odmeriam pre istotu aj teplotu, otoč sa na brucho.“
„Prečo sa mám otočiť Shizu-chan?“
„Moja mama mi hovorievala, keď som bol malý, že teplota sa odmeria najpresnejšie v zadku.“ diabolsky sa usmial.
„Shizu-chan, tebe vážne preskočilo?“ Počkať, on má matku? Myslel som si, že je len nevydarený experiment, no ale teraz nie je čas nad tým rozmýšľať, musím sa brániť pred tým úchylákom, ktorý mi chce dať teplomer do zadku. „Dosť, končím, idem preč, alebo sa radšej zadusím vankúšom, alebo vyskočím z okna, alebo...“ usmial sa na svoj vreckový nožík, ktorý ležal na zemi vedľa gauča a chcel si ho zobrať.
„Nech ťa to ani nenapadne!“ skočil po tom nožíku Shizuo a zobral ho skôr, ako si ho stihol zabrať Izaya.
„Už som ti povedal, že tak ľahko ti nedovolím zomrieť, a že ten kto ťa zabije budem ja, tak zabudni na to, že sa prebodneš nožíkom!“ usmial sa.
„Otoč sa, a stiahni si trenírky, nech Ti tam môžem zasunúť ten teplomer.“
„Tak to nie! Ty si vážne blázon, to ti nedovolím!“
„Otoč sa sám, alebo si ťa otočím ja a bez varovania ti tam vrazím ten teplomer!“ to už bol Shizuo vážne vytočený a zrazu počul len prasknutie vo svojej ruke.
„Dúfam, že si spokojný Izaya, kvôli tebe som rozdrtil teplomer, som zvedavý, ako ti teraz odmeriam teplotu.“
„Ani by si neveril, ako veľmi som spokojný.“ usmial sa.
„Izaya, toto nie je vtipné.“ pozrel naňho s vážnym výrazom.
„Ja teplotu nemám, cítim sa v pohode.“
„Áno, to vidím, celý sa trasieš a si spotený.“ dal mu ruku na čelo, „ A dokonca celý horíš!“
„Sakra, ty si sa s tými týpkami bil vtedy, keď bol von ten najväčší lejak, všakže?“ až teraz ho napadlo, že jeho veci boli dosť mokré, ale vtedy tomu nevenoval žiadnu pozornosť.
„To si ich nemohol zavolať do svojej kancelárie, aby si dostal nakladačku aspoň v teple a nie v daždi a v zime?“
„Vidíš, to ma vážne nenapadlo ich prerušiť popritom ako do mňa mlátili a povedať im, či by sme sa mohli presunúť do tepla.“ povedal ironicky.
„Vyzeráš vážne zle.“
„Zle? Čo mám rozcuchané vlasy?“ Zašklebil sa.
„Vlasy? Veď iba podľa toho poznám, že si to ešte ty, inak sa na seba vôbec nepodobáš, máš lesklý pohľad, si celý červený a spotený, popritom sa trasieš a si celý zmlátený a tvoje telo je takmer celé obviazané obväzmi.“ usmial sa a rozcuchal mu už aj tie vlasy.
Začali sa obaja smiať.
„Hapčí, hapčí.“ začal kýchať a kašľať.
„Vážne to s tebou nevyzerá dobre.“ naklonil sa tesne nad jeho tvár, pozrel sa mu do očí a ešte raz mu chytil čelo a zistil, že mu teplota stúpa.
„Najradšej by som ti dal chladný kúpeľ, ale keďže si celý obviazaný, tak to nejde, ale aj tak ťa musím schladiť, počkaj tu, za chvíľku prídem.“
„Hm, hovoríš to tak, ako by som mal na výber.“ uškrnul sa.
„Na výber máš, buď budeš poslušný, alebo ťa zabijem.“ usmial sa a išiel do kúpeľne.
V tejto chvíli by si asi vážne vybral smrť, ako ležať u svojho najväčšieho nepriateľa Shizua na gauči len v trenírkach. Ale radšej mu neoponoval, lebo zomrieť sa mu ešte predsa len nechcelo.

Zrazu sa vynoril Shizuo z kúpeľne a v ruke držal mokrý uterák.
„Teraz sa nezľakni, trochu to bude chladiť.“ a začal sa jemne dotýkať mokrým chladným uterákom po Izayovej tvári, najskôr jemne prešiel po jeho čelo, potom líca, a tak nežne ako sa len dalo, mu chladným uterákom prešiel po perách a vtedy Izaya ešte viac očervenel. Našťastie si Shizuo nič nevšimol a pokračoval v ochladzovaní, aby Izayovi klesla teplota. Shizuo sa nežne pohyboval uterákom po každom kúsku Izayovho tela, kde nemal obväz, až kým neprišiel ku trenírkam. Nežne ho chytil za gumičku na trenírkach a jemne ju natiahol a uterákom mu prešiel pod trenírky.
„Shizu-chan...“ povedal s vydeseným výrazom.
„Neboj sa, len ťa ochladzujem, nič viac.“ nežne sa pousmial, potom mu spod trenírok vytiahol uterák a pokračoval ďalej v ochladzovaní jeho tela.
„Dobre, teraz si ľahni na brucho, ochladím ti chrbát.“
„Nie, to netreba.“
„Izaya, už sa ma prestaň báť, neplánujem ťa zabiť, aspoň nie dnes, ale ak ma mieniš takto vytáčať, tak ti zaručím, že ti bude ešte horšie, ako ti je teraz.“
Nakoniec ho musel na brucho otočiť on, lebo Izaya vyzeral dosť vyčerpane a v jednom kuse kašľal.

Shizu-chan je naozaj sexy a tak starostlivý. Viedol si Izaya v hlave svoj vlastný vnútorný monológ. To ja som už naozaj zmagorel?! Ako ma mohlo také niečo čo i len napadnúť?
Už by som mal prestať čakať na Shizua, kým ma zabije a mal by som sa zabiť sám, ale za to by som nemal od neho pokoj ani po smrti. Ale pod jeho jemnými dotykmi sa asi rozplyniem, no super, už len toto som potreboval, ďalší dôkaz o tom, že mi h*abe.
Z jeho vnútorného monológu ho prebral mokrý uterák, ktorým mu Shizuo prechádzal pod trenírkami medzi polkami, ale skôr než Izaya stihol chytiť hysterický záchvat, cítil, že Shizuo ho prevrátil naspäť na chrbát.

„Dobre, trochu som ťa ochladil, to by zatiaľ mohlo stačiť, zoberiem ťa do postele, súhlasíš?“
„Nie“ začervenal sa.
„Čo? A prečo si tak naraz očervenel? Chováš sa vážne divne Izaya, potom, keď ti bude lepšie, sa s tebou porozprávam a ty mi vyklopíš, čo sa to s tebou deje! Teraz poď, idem ťa dať do postele, opri sa o mňa.“
„Zvládnem to aj sám, Shizu-chan.“ prudko sa postavil, lebo chcel už byť konečne prikrytý niečím, aby sa necítil trápne za to, že má na sebe len trenírky, ale ako zistil, tak to nebol dobrý nápad, aby sa postavil sám a ešte k tomu tak prudko, zatočila sa mu hlava a v tom momente už o sebe nevedel.
„Ach, ten Izaya, no čo, aspoň nebude protestovať a mrviť sa, keď ho budem niesť.“ zobral ho na ruky a jeho hlavu oprel o svoju hruď.

„Izaya, si v poriadku? Počuješ ma Izaya-chan, otvor oči.“
Izaya pomaly začal otvárať oči, ale videl dosť rozmazane.
„Čo sa stalo?“ len matne si pamätal to, ako začal padať na zem.
„Omdlel si, ale našťastie som ťa stihol chytiť a preniesol som ťa do postele, tak si pospi.“ zakryl ho paplónom a odišiel, no o malú chvíľku opäť prišiel.
„Ešte som ti zabudol dať lieky proti teplote.“ pousmial sa a pristúpil k nemu.
„Ja tie lieky nechcem.“
„Zase blbneš? Tie lieky dostanem do teba a basta! Otvor pusu!“
„Nie, ja tie lieky nechcem!“
„To ma nezaujíma! Ale na tvojom mieste by som tie lieky užil a zapil, ak nechceš, aby som ich dostal do teba nejakým iným otvorom!“ zlovestne sa usmial.
„Tak ako si sa rozhodol? Otvoríš ústa a prehltneš, alebo ti ich mám natlač...“
Rýchlo si zobral tie lieky a užil ich, boh vie, kde mu ich chcel vopchať, aj keď si to vedel domyslieť.
„No vidíš, tak sa mi to páči, a teraz už spi.“ zavrel dvere a odišiel.
Spať? Po tejto celoživotnej traume? Môj najväčší nepriateľ sa tu o mňa stará a čo je horšie, ja zisťujem, že ho asi milujem, mal by som si začať vypĺňať prihlášku do blázinca.

Zrazu sa otvorili dvere a v nich sa objavil Shizuo.
„Dúfam, že som ťa nezobudil, tu máš, doniesol som ti nejaké jedlo a tiež čaj.“ usmial sa.
„Nie som hladný, ani smädný.“
„No to ma absolútne nezaujíma, vážne si ma neželaj, ak mi tu budeš odmietať jesť a piť!“
Izaya sa prevrátil na bok, a chcel zatvoriť oči, ale zrazu sa pri jeho tvári objavil Shizuo a držal v ruke akési neidentifikovateľné jedlo, čo napodiv voňalo celkom pekne.
„Buď dobrovoľne otvoríš ústa a začneš to jesť, alebo ťa spútam reťazou o posteľ a natlačím ti to do úst!“ zlomyselne sa usmial.
Izaya si radšej vybral tú prvú možnosť, a nechal sa od neho nakŕmiť, potom ako všetko zjedol, Shizuo položil tanier na nočný stolík.
„Ako sa cítiš Izaya-chan?“ nahol sa k nemu a zblízka na neho pozeral až cítil na svojej tvári to teplo, ktoré z neho vyžaruje, lebo mal vysokú teplotu.
„Je mi fajn Shizuo-chan.“ a v tú chvíľu sa začervenal ešte viac ako bol.
„Nevyzeráš tak, nehraj to na mňa, vyklop to, čo ti je? Viem, že máš vysokú teplotu, ale stále, keď sa k tebe priblížim, alebo sa ťa dotknem, tak tvoja tvár sa zmení z červenej na extra červenú.“
„Nič mi nie je.“
„Izaya-chan, teraz vážne, bojím sa o teba.“ ustarosteným pohľadom sa mu zadíval do očí a nahol si hlavu ešte viac k Izayovi a v tej chvíli ho Izaya pobozkal a potom sa rýchlo vzdialil.
Čo som to urobil? Mne vážne preskočilo, no ale aspoň to už budem mať za sebou, lebo Shizuo ma teraz už načisto zabije.
Shizuo sa na neho chvíľku pozeral, ale potom opatrne chytil Izaya za zranenú hlavu a jemne, aby mu neublížil si ho pritiahol k tej svojej a nežne ho pobozkal.
„Aj keď sa mi zdá, že ti teplota konečne klesla, tak by som bol radšej, ak by som na teba mohol dohliadnuť, urobíš mi miesto v posteli?“ nežne sa pozrel na neho.
„Samozrejme,“ usmial sa Izaya a posunul sa.
Potom sa Shizuo vsunul pod paplón k Izayovi a jemne si obmotal ruku okolo jeho pása a pritiahol si ho k sebe a druhou rukou si natočil jeho tvár ku svojej. Pozreli sa na seba a obaja naraz povedali: „Milujem Ťa." A dali si dlhý a nežný bozk.