SLEDOVÁNÍ A STAHOVÁNÍ NA TĚCHTO STRÁNKÁCH
JE UMOŽNĚNO POUZE PŘIHLÁŠENÝM UŽIVATELŮM!



V případě, že vám naše skrývací lišty s obsahy nefungují, zkontrolujte, zda-li jste přihlášeni.


Děkujeme za přečtení.




Trochu viac ako priatelia 1.

  • Soubor nelze vytvořit.
  • Soubor nelze vytvořit.

V minulosti:
"Prosím, neubližujte mi."
"Tak nám navaľ peniaze. Alebo chceš aby sme ťa zbili tak, že ťa ani vlastná matka nespozná."
"PRESTAŇTE! Okamžite ho pustite!"
"Ďalší krpec. A ako si dovoľuje, že vraj ho máme okamžite pustiť. Tak aj ten chce asi dostať nakladačku. Naňho chlapi! Dostaňte ho, ale nech vám nezdrhne."
"Rozkaz šéfe.Poď sem ty malý parch*nt."
"Keď ma chcete, tak si ma poďte chytiť. Hehehehehehehehehe."

O pol hodinu neskôr:
Prečo si sa im postavil? Veď ťa mohli aj zabiť!
Nemohol som sa pozerať ako ťa mlátia len tak pre nič za nič.
Tak si sa kvôli mne musel nechať takto zriadiť.
Ale vyzeral som ako hrdina, nie?
Hrdina sa nenechá zmlátiť, ale naopak. On zmláti ostatných. Ale aj tak ďakujem, že si sa ma zastal. Kvôli tomu, že je môj otec vysoko postavený diplomat a politik ma všetci šikanujú. A ja nie som dosť silný na to, aby som sa im postavil.........

Yuuki:
´Ten chalan, ktorý ma zachránil, sa volá Kise Shin. Od vtedy sa z nás stali nerozlučný priatelia. Ten incident sa stal niekedy na základnej škole a Kise sa vtedy zaprisahal že ma bude chrániť. Ale nemôžem ho kvôli tomu, že som slabý večne zaťažovať. Musím sa stať silnejší kvôli tomu, že....´
"Ahoooooooooj Yuuki-chan!" Známi hlas znejúci po celej triede my prerušil myšlienky. Bol to Kise, ktorý s úsmevom na perách bežal ku mne, aby sa my ako obvykle zavesil okolo krku. Neznášal som to. Správal sa ku mne ako k nejakému decku.
"Koľko krát som ti už povedal, aby si sa my nevešal okolo krku. Veď už nie sme ne základke. Som študent vyššej strednej."
"Ale keď ty vôbec nevyzeráš na stredoškoláka. Nooo vieš, tým myslím tvoju výšku, detskú tváričku, jemnú pokožku....."
"Dobreeeeeee. Mohol by si s tým už prestať. Ja za to nemôžem, že vyzerám tak ako vyzerám, je ti to jasneee."
"Ale, ale niekto sa nám tu čertí. No taaak, už sa nám toľko nemrač Yuuki, budeš mať vrásky." Prerušila náš rozhovor ďalšia osoba.
"Ha-ha, moc smiešne. Chce sa ešte niekto pobaviť na môj účet?" Povedal som nahnevaným hlasom.
"To sa ti naozaj podarilo Aoi, ale je tu taký malý problém. Kto to sním potom má vydržať, keď je takto naštvaný hneď zrána."
Povedal by som k tomu ešte niečo, ale na to zazvonil zvonček a do triedy vošla učiteľka.

********************************

"Aaaaaaaaaaaaaaaaah, konečne obed. Som už taký hladný, že by som zjedol aj teba Yuuki. Keď sme už pri tom, vyzeráš celkom chutne. Mal by si si dávať pozor, lebo sa neovládnem a raz ťa zjem, hihihihihihihihihihihi. To bol len vtip." Povedal Kise a nečakane sa ku mne priblížil.
"Čo by si rád Kise?" Povedal som polo otráveným hlasom.
"Te-ba." Povedal dosť zvláštne.
"Haaaaaaaaaaaaaaa? Keď chceš pomôcť s úlohou z matiky povedz to rovno." Odpovedal som mu bez mihnutia oka.
"Ale no tááák, ja som ti chcel len zdvihnúť náladu. Nemusíš byť na mňa hneď zlý. Hmmmmmmm." Zamumlal si popod nos.
"Prepáč, ale dnes má otec odísť na služobku. Pôjde na pol roka do Európy. Vieš že nenávidím, keď zostanem sám doma. A preto som sa ťa chcel opýtať, či dnes neprespíš u mňa, prosííím." Zažobral som smutným hlasom a pozrel sa na Kiseho psími očami.
"Dobre, dobre. Len už s tým prosím prestaň, o.k???"
"Takže prídeš??" Povedal som radosťou celý bez seba.
"Áno, ale najprv sa musím opýtať Ako-nee, či môžem. A to nebude vôbec ľahké." Povedal Kise a nervózne sa poškrabkal vo vlasoch.
Ako-nee je Kiseho staršia sestra. Keď mal Kise štyri roky umreli im rodičia. A tak Ako dokončila školu a vychovávala Kiseho úplne sama. I keď je na neho veľmi prísna, je to len preto, lebo ho miluje nadovšetko na svete a dáva naňho stále pozor.

­­­********************************

"O.k. Tak ja idem domov a opýtam sa, či môžem prísť. Neboj sa, nejak Ako-nee presvedčím." Povedal, keď sme sa lúčili pri jeho vchodových dverách. Vždycky ho odprevádzam, pretože to mám po ceste.
"Dobre, tak u mňa o siedmej."
"Dobre." Povedal a zmizol vo vnútri domu. Bol som u neho veľmi veľa krát a na to že nemajú rodičov, je tam dosť veľký poriadok.

Keď som prišiel domov, zhodil som tašku na chodbe a pustil sa do upratovania. V domácich prácach som dobrý, lebo keď som bol menší otec často chodil do zahraničia. Svoju mamu som vôbec nepoznal, lebo zomrela pri pôrode.Teda musel som sa o všetko starať sám.

Kise:
Vždy, keď Yuukiho otec odíde preč, Yuuki zostane veľmi nešťastný. Preto sme sa dohodli že keď to bude možné, tak u neho zostanem na celý víkend.
"Hej Ako-nee, mohol by som prespať cez víkend u Yuukiho? Prosím. Jeho otec odišiel a vieš, že nerád zostáva osamote." Povedal som prosebným hlasom.
"To je v poriadku. Môžeš. Ale v nedeľu nech si doma o 18.00, aby si si stihol urobiť domáce úlohy."
"O.k. Tak v nedeľu o šiestej. Zatiaľ čau."
"Ahoj a nerob zle."
"Ánooooooooo." Povedal som znudeným hlasom. "To my hovoríš vždy keď k nemu idem. Tú vetu poznám už naspamäť."

­­­­­­­­­********************************

Yuuki:
Cŕŕŕ... Zazvonil zvonček u vchodových dverách.
"Áno, hneď ti otvorím." Povedal som a snažil sa rýchlo nájsť kľúče, ktoré som niekam odhodil po príchode zo školy.
Po chvíľke som ich našiel a utekal otvoriť. Vo dverách stál Kise vysmiaty od ucha k uchu. Chvíľu sme si pozerali do očí a potom Kise prehovoril.
"To ma ani nepozveš ďalej." Pousmial sa a vteperil sa dnu.
"No to je dosť že ideš, už som si myslel že dnes ani neprídeš." Povedal som posmešným hlasom tak, aby som ho vyviedol z miery. Ale s ním to ani nehlo.
"Tak aký je program?" Opýtal sa a zvalil sa mi na gauč skôr, než som stihol niečo povedať.
"Vidím že slovné spojenie ´správaj sa tu ako doma´ ti nie je cudzie. Už si večeral??" Opýtal som sa ho kráčajúc do kuchyne.
"Ešte nie. Čo my spravíš dobrého?"
"No moc si nenamýšľaj, veľa toho nemáme. Nezabehneš prosím do obchodu?"
"Haj, haaaaaaj." Povedal natešeným hlasom. Rýchlo si obul topánky a vyletel z dverí ako namydlený blesk.
"Ani som mu nestihol povedať čo má kúpiť. Len dúfam, že nekúpi nejaké hov*diny."Nahlas som si povzdychol.

********************************

Po pol hodine sa vrátil a na moje prekvapenie kúpil len potraviny.
"No tak čo si dáš???"
"No rozhodne niečo dobrého."
"Dobre, ja to pripravím a ty choď zatiaľ vybrať nejaký dobrý film." Tak s touto vetou som ho vyhodil von z kuchyne a zakázal mu vstup. Dvere som pre istotu zamkol na päť zámkov a priložil k nim stoličku, aby ich neotvoril.
"Teraz sa sem už Kise nedostane." Povedal som si diabolsky pre seba.
"Prečo nechceš, aby som sa sem dostal???" Opýtal sa Kise spoza môj chrbát. Vystrašene som na neho vyvalil oči.
"T-ty č-čo tu robíš?" To bola jediná veta na ktorú som sa zmohol.
"Prišiel som ti pomôcť." Odpovedal nevinným hláskom.
"A von!" Zahučal som na neho a on so sklopenou hlavou vyšiel von. Neviem ani kadiaľ prišiel ani kadiaľ odišiel.
"No konečne sa môžem pustiť do prípravy jedla."

Kise:
"Prečo nechceš, aby som sa sem dostal???" Opýtal som sa ho zvedavo. Ale namiesto odpovede na mňa vypleštil oči a povedal:
"T-ty č-čo tu robíš."
"Prišiel som ti pomôcť." Ale pravdou bolo, že som prišiel zistiť čo to bude.
"A von!" Zakričal na mňa a ukázal na dvere, aj keď som tadiaľ vôbec neprišiel. Tie dvere boli cele zapratané vecami a tak som sa radšej vrátil tadiaľ, kadiaľ som prišiel - cez tajné dvere, ktoré viedli až do obývačky.

********************************
"Môžeš vojsť." Ozvalo sa z kuchyne. Tak som teda vošiel do kuchyne a uvidel tam večeru ako pre kráľa.
"To vyzerá naozaj dobre." Musel som skonštatovať, ale to bola už samozrejmosť, lebo Yuuki je výborný kuchár.
"Ale choď, je to len obyčajný švédsky stôl." Povedal Yuuki v tvári celý červený.
Spoločne sme si sadli za stôl a začali sa hody.

********************************

Po večeri išiel Yuuki pripraviť nejaké občerstvenie a ja som zatiaľ pustil domáce kino.
"Dúfam že si nevybral žiadny triller." Povedal Yuuki a pozrel sa na mňa vražedným pohľadom, ktorý mu vôbec nesedel.
"Nie, je to komédia." Odpovedal som mu pokojne.
"No veď preto." Bola posledná jeho veta, lebo som mu zamestnal ústa popcornom.
Potom sa už z obývačky ozýval len hlasitý smiech.

********************************

Keď sme to dopozerali, opýtal som sa Yuukiho či neideme spať. Aj sa mu už začalo zívať tvrdil, že si chce pozrieť ešte niečo. Najprv som ho presviedčal, že to nie je dobrý nápad. Ale on namiesto toho aby ma počúvol, začal na mňa robiť tie svoje psie oči, ktorým som nemohol ďalej vzdorovať. A tak sme si pozreli ďalší film. No lepšie povedané JA som si pozrel ďalší film, lebo my Yuuki asi v polovici zaspal na nohách a ja som ho nechcel budiť. Po skončení filmu som ho vyniesol po schodoch do jeho izby. Našťastie už bol v pyžame a tak som ho len položil do postele a prikryl dekou. Ja som si od cupital potichučky do vedľajšej izby a jedným skokom vhupol pod perinu. Poriadne som sa do nej zakutral a ani neviem ako, ale zaspal som.

Dodatek autora:: 

Tak a po dlhej dobe je tu moja nová poviedka. Je úplne iná ako to, čo som do teraz napísala. Tak všetkým ktorí si túto poviedku prečítajú prajem príjemnú zábavu. Dúfam, že sa vám to bude páčiť
P.S.: Prosím píšte komentíky.

4.857145
Průměr: 4.9 (21 hlas)