Za všetko môžu oni!

Za všetko môžete vy! Predkovia moji. Moja rodina! Prečo ste to dopustili? Tieto zbytočné boje. Boje o moc a slávu!
Boje za nič. Zbytočné vojny. Rovnako ako je táto...
Keby som si mohol vybrať, chcel by som sa narodiť v inej rodine. Možno by som mal rodičov, súrodencov, priateľov. Možno by som nebol taký sám...

Sám som nielen vďaka rodine. Ale aj vďaka Konohe. Konoha! Len to slovo počujem a vrie vo mne krv!
Ona môže za to, čo som prežil a prežívam!

Rada! Pche! Má na starosti blaho Listovej. To tak. Ani omylom. Myslia len na svoj prospech!
Kvôli nim to musel urobiť. Zabiť všetkých pre mier. Škoda, že mňa mu bolo ľúto... Že ma mal rád...
Ale to nevadí. Teraz som tu a vrátim im to! Budú ma pred smrťou prosiť o odpustenie!

Kedysi som si snažil nahovoriť, že to, čo sa stalo, nevadí. Že môžem žiť ďalej a nevracať sa do minulosti. Že môžem mať priateľov...
Ale mýlil som sa. Minulosť mi nedovolila zabudnúť na ňu. Stále sa pripomínala. A málokedy to bolo príjemné.

Je mi ľúto. Ľútosť. Zvláštne, že aj ja poznám to slovo...
Ľúto. Je mi to naozaj ľúto, že som musel zničiť tých pár priateľstiev a pút, ktoré som mal.
Ale musel som. Každý máme nejakú cestu. A tá moja je pustá, prašná a na konci ústi do prázdnoty. Zabudnutia...
Ale zvykol som si na túto myšlienku. A hoci ma to bolí, viem, čo musím urobiť...

Hoci mi to vy nikdy neodpustíte. Stále veríte, že je vo mne aj niečo dobré...
Možno je. Avšak to musí ísť stranou. Iba by sa mi to plietlo do cesty.

Je zvláštne, že aj po tom všetkom chcete, aby som sa vrátil. Škoda, že to nie je možné...
Okolnosti, môj rod, ich klany, minulosť... To všetko to znemožňuje. Ja to nemôžem ignorovať.
Nie teraz, keď poznám pravdu.
Pravdu o bratovi. Milovanom i nenávidenom. Mojom bračekovi...

Prepáčte mi, že musím zničiť všetko to, čo vy milujete. Keby som vás nepoznal.. O čo by to bolo ľahšie...
Vás dvoch najmä... Nech som na vás aj frflal koľko som chcel, mal som vás rád. Mám vás rád...

Dnes tu zomriem. To viem. Či to už bude telesne alebo duševne. Umriem...
Moje srdce nezvládne to, čo sa chystám urobiť. Ale hnev ma ženie dopredu. Je silnejší a ja sa mu nedokážem ubrániť.
Možno ani nechcem...

Onedlho sa uvidíme, ale ani jeden z nás sa z toho tešiť nebude...
****

„Sasuke, je čas,“ ozval sa tichý hlas za mladíkom.
„Už idem,“ pozeral, ako ranné lúče Slnka objímajú vrcholčeky budov. „Dnes bude koniec. Ale koho, to sa ešte uvidí...“
Zbohom, všetci...

Poznámka:

No, tak Sora sa vcítila do imaginárneho Sasukeho pred útokom na Konohu. Divné... Že práve do neho... No nič...
Že o sebe vravím v tretej osobe, to ignorujte. To je normálne xD
Ale ja neviem. Príde mi, že ešte kúsok dobra v ňom musí byť. Niekde... Hlboko ukrytý, ale vo vhodnom okamihu to vyjde von... Ja v to verím...
A je mi úplne jedno, že je to len niečo vymyslené. Pretože Sasuke je mi občas taký blízky. Je to dosť zvláštne zistenie. Najmä pre to, lebo ho moc nemusím...
To znamená, že nemusím veľmi ani samú seba... Hoci, keď nad tým premýšľam, je to tak...

______________________________________________________________

Nové mangy vychádzajú v utorok alebo stredu, každý týždeň. Nie vždy vychádzajú tie isté, pretože veľa ľudí robí viac vecí, nie je na to čas stále, atď... Takže treba vždy čakať a čakať
Keď ďakujete pri mangách, my si to samozrejme ceníme, ale nezabúdajte prosím na editorov. Tí mangu musia vyčistiť a naeditovať preklad. Je to občas namáhavejšie ako prekladanie, v každom prípade, určite daného človeka neteší, keď všade vidí len to: ďakujem za preklad. Nemyslíte?
Kto na danej mange pracuje vidíte, keď rozkliknete Info o překladu
Dúfam, že sa vám naše práce budú aj naďalej páčiť