Záhadné zistenie 4.diel

Rosette sa začala triasť. Nebol to pekný pohľad. Hrozilo, že spadne zo stola. Veľké krídla sa zmenili na oslňujúcu svetelnú žiaru. V celej miestnosti bolo oslepujúce svetlo, cez ktoré nikto nevidel ani na svoj nos.

Zatiaľ, čo sa stará mama snažila dostať k Rosette a Múny a Derek boli v tranze, Rosette sa ocitla na neznámom mieste. Videla k sebe kráčať neznámu ženu , ktorá bola celá v bielom. Podišla k nej a začala hovoriť: „Práve si opustila svet, v ktorom si bola a prešla si do zámku svetla. Už ťa očakáva.“
Rosette zarazená slovami, nasledovala tajomnú ženu. Cestou do trónnej miestnosti sa sem tam niečo pohlo, ale inak všetko ostatné bolo biele. V jednu chvíľu sa na to nedalo ani pozerať. Bolo ťažké sa na všetko pozerať, nie to ešte pri tom vydržať hodnú chvíľu.

Vtedy sa otvorili strieborné dvere do miestnosti plnej farieb. Bola to jediná miestnosť, na ktorú sa dalo pozerať. Vtedy sa z diaľky ozval hlas: „Pristúp bližšie. Neboj sa ma. Ja ti neublížim.“
Rosette pristúpila. Zrazu sa pred ňou začala črtať tvár ženy, ktorá ju volala.
„Dúfam, že sa nemýlim. Si Rosette? Dobre, že si. Zavolala som si ťa k sebe, pretože si jediná, na ktorú sa môžem obrátiť. Pred pár hodinami si porazila prvú zo siedmich hrozieb. Bola najslabšia a budú ťa prenasledovať aj horšie, ale nesmieš sa ich báť.“
„Počkať, počkať. Chcete mi povedať, že to, že ma napadla, je iba začiatok? Ale ja nemám toľko síl, aby som porazila ostatné, a to nehovorím o najsilnejšej z nich?! Je úplne nemožné, aby som porazila Slezioru!“

Žena sa na ňu usmiala a povedala: „Tvoji priatelia ti pomôžu. Na svete nie si sama.“
Vtedy sa Rosette ocitla zas na inom mieste. Bola vo svojej izbe, ktorá sa nachádzala v babičkinom dome. Vstala z postele, otvorila potichu dvere a začala pomaličky kráčať dolu schodmi. Bol večer a nechcela babičku zobudiť. Vtedy si všimla, že má telo pokryté obväzmi. Vystrašila sa a stúpila zle na schod. Ten zaškrípal. Rosette sa vyľakala ešte viac, a preto zišla rýchlo po schodoch. Zamierila ku kuchynke. Uvidela zapnuté svetlo. Cez škárku sa pozrela a uvidela svoju starú mamu, ako robí čaj. Potom si všimla, že s ním mieri k stolu. Tam uvidela Múnyho a Dereka. Chcela vykríknuť, ale nemohla, inak by sa prezradila. Vtedy sa otočila a pomaly sa vracala späť do izby.

Zatvorila sa sebou dvere a šla do kúpeľne opláchnuť si tvár. Pozrela sa do zrkadla a takmer spadla. V odraze nebola ona. Netušila, kto tam je. No napokon zistila, že je to ona. Jej sivobiele vlasy sa zmenili na tmavo čierne. Boli omnoho dlhšie. Rosette, v tom momente, schytila nožnice a odstrihla si z nich, no bolo to márne. Zas jej narástli do pôvodnej veľkosti.

Bola naštvaná, a preto sa rozhodla zastaviť čas. Podarilo sa jej to. Zrazu otvorila portál do budúcnosti a pozrela cezeň. Uvidela tam seba z rovnakou dĺžkou vlasov, ako má teraz. Pochopila, že jej ani nenarastú. Vytiahla hlavu z portálu a šla k svojej posteli. Potom spustila čas a prikryla sa celá až po hlavu. Zaspala. Prekvapivo, mala až priveľmi dobré sny. Ráno sa zobudila a šla potichu po schodoch. Vstúpila do kuchynky a uvidela tam spať ľudí. Trochu jej trvalo pokiaľ zistila, čo sa stalo. Vtedy si uvedomila, že aj ona sa zmenila. Uvidela, ako sa pomaličky zobúdzajú. Utekala naspäť do izby. Sadla si k posteli, strhla z nej prikrývku a zahalila sa do nej. Počula klopanie na dvere. Vykríkla: „Trochu počkajte. Musím sa prezliecť.“

Obliekla si pásikované pančuchy čiernobielej farby. Natiahla na seba olivovozelené šortky, azúrovo modré tričko na ramienka a mikinu zelenej farby. Obula si botasky. Vlasy si dala do gumičky a svoju hlavu si zakryla kapucňou. Keď šla dolu schodmi, zistila, že sa jej gumička uvoľňuje. Pri poslednom schode jej spadla. Pocítila, ako jej vlasy voľne poletujú po jej hlave. Chytila si kapucňu a druhou rukou si napravila vlasy.

Potom vstúpila do kuchynky. Tam ju už čakali. Babička otvorila portál a povedala: „A teraz všetci domov.“
Rosette sa usmiala a prvá skočila do portálu. Potom šiel Derek a nakoniec Múny. Toho chytila stará mama a povedala mu: „Dávaj na ňu pozor. Teraz sa dozvie omnoho viac vecí a môže sa jej stať hocičo. Už o nej vedia.“
Pri poslednej vete sa zarazil, ale už sa nestihol spýtať, kto.

Ocitli sa v dome rodičov Rosette. Jej rodičia ich privítali. Chceli, aby zostali na raňajky, ale oni sa vyhovorili na to, že ich doma čakajú rodičia. Odišli. Zabuchli za sebou dvere a utekali. Rosette utiekla do svojej izby a zamkla sa v nej. Sadla si na posteľ, zatvorila oči a začala premýšľať. Zrazu do jej myšlienok priletel sen. Zo svojho premýšľavého spánku sa náhle zobudila.

Bola tma. Rosette ležala vo svojej izbe a dívala sa do stropu. Rozmýšľala, čo jej sen znamenal. Netrvalo dlho a konečne jej prišlo na myseľ. To, čo sa jej snívalo, bola vlastne spomienka na to, čo nevidela, keď bola v dome Svetla na návšteve. Vtedy si všimla na ruke leukoplast. Vtedy začalo všetko do seba zapadať. Šla k svojmu stolu. Nebolo na ňom nič. Odobrala sa teda k poličke, kde mala knihy, ktoré potrebovala alebo ich čítala. Pozerala sa na názvy kníh, keď narazila na tú, ktorú hľadala. Vzala si ju so sebou, podišla k stolu, zasvietila lampu, sadla si na stoličku a začala čítať. Prešla mnoho strán, ale nenašla nič, čo hľadala. Bola si istá, že v tej knihe bola stránka, ktorá pripomínala niečo, čo bolo podobné jej snu.

Otočila ďalšou stránkou. Keď ju otáčala, zdala sa jej hrubšia od ostatných. Otočila stránku k lampe a uvidela niečo pod stránkou. Rosette bola pohotová a vzala nožnice, ktoré boli na stole. Z rohu strany odrezala malý kúsoček a pomaly začala oddeľovať jednu stranu od druhej. Pozrela na prvú a našla to, čo hľadala. Začala čítať.

Keď niekto zničí najslabšiu zo siedmich príšer, preberá na seba zodpovednosť a musí zničiť aj ostatné. Po zabití čarodejnice sa dostane do paláca Dobra a to oznámi danej osobe, čo ju čaká. Keď sa dostane z paláca uvidí na sebe veľké zmeny a nebude chcieť ukazovať sa pred ľuďmi.
Rituál pozostáva z viacerých častí:
1. Zničenie jedného zo siedmich.
2. Ukrutné zranenia spôsobené zakliatou osobou, ktorá ani nevie, čo robí.
3. Obrovské svetlo spôsobené vnútornou silou zraneného pri uzdravovacích slovách starejšieho.
4. Ocitnutie sa v paláci Dobra.
5. Presvedčovanie (ak je potrebné)
6. Objavenie sa doma vo vlastnej izbe.
7. Zistenie iného výzoru.
8. Trápenie sa, prečo je to tak.
Tieto fázy sa uskutočňujú iba pri tejto príležitosti.
Ešte nikdy sa nestali. Nikto nikdy nebol...

Ďalej nebolo nič vidieť, pretože tam bol veľký fľak. Vtedy Rosette začula zvláštny zvuk. Pozrela sa do svojej izby, no nikde nič nevidela. Zrazu sa niečo pohlo v kúte pri dverách. Vstala z postele a pomaličky sa k tomu približovala. Keď už bola takmer pri neznámom stvorení, zmizlo. Nevedela prečo, ale zľakla sa a ľahla si do postele. Rýchlo zaspala, no cítila, že spí nepokojne, ale nebolo to z toho, že už nemohla spať. Skôr to bolo z jej nekončiacej nočnej mory.