SLEDOVÁNÍ A STAHOVÁNÍ NA TĚCHTO STRÁNKÁCH
JE UMOŽNĚNO POUZE PŘIHLÁŠENÝM UŽIVATELŮM!



V případě, že vám naše skrývací lišty s obsahy nefungují, zkontrolujte, zda-li jste přihlášeni.


Děkujeme za přečtení.




Čo sa deje Kanda?

Bol som vo svojej kancelárií a hypnotizoval pohľadom kopy papierov pred sebou. Mal som veľa práce, ešte viac ako zvyčajne, ale akosi som sa nevedel odhodlať. Mal som nervy na bookmana.
´Zas pri misií neuposlúchol rozkaz. Som zvedavý aké hlásenie mi odovzdá. Už veľmi dlho mi žerie nervy, každý jeho priblblý úsmev, každý pohľad zeleného oka. To jeho bezstarostné a nepremyslené správanie. Kedy konečne dospeje? Veď sa správa ako malé decko. Neznášam ho. To ako sa stále po každom liape, vždy sa ma zmocní zúrivosť. Prečo? Veď ja ho neznášam. Ja nedokážem prejavovať city. Dokonca aj pri boji sa ovládam. Za to môže moja minulosť.´
Zrazu sa len rozleteli dvere, do mojej kancelárie vnikol môj najväčší nepriateľ. Stál tam Lavi s tým jeho úsmevom.
"Ahoj Yuu-chan, mám tu správu."
Skákal skoro tri metre do výšky a vo mne to začalo vrieť, nie len preto lebo som ho videl, ale hlavne kôli tomu blbému osloveniu. Dobre vedel, že neznášam, keď ma tak volá. Škaredo som naň zazrel, ale nevšímal si to, už bol zvyknutý. Tak som sa pomaly postavil, prišiel k nemu a vyšklbol mu tie papiere z ruky, položil ich na najvyššiu kopu a prešiel k oknu. Keď som prechádzal okolo Laviho, len som chladne povedal.
"Vypadni."
Zvrtol sa a bez slova išiel ku dverám. Bolo m to divné, keďže on nie je typ, čo na prvý krát poslúchne. Otvoril, ale hneď aj zavrel dvere. Stál som mu chrbtom a keď som počul kľúč v zámku rýchlo som sa otočil.
"Čo to robíš?"
Spýtal som sa, keď som videl na jeho tvári úškrn. Veľmi rýchlo sa ku mne presunul, ani som sa nespamätal a už som bol pritlačený o stenu. Jeho oko sa na mňa zvedavo a vyčítavo pozeralo.
"Prečo si na mňa stále taký hnusný? Ostatných ignoruješ, ale mnou opovrhuješ. Prečo? Ty si myslíš, že ja nevidím tie tvoje pohľady?"
Vychŕlil na mňa a ešte stále ma držal pri stene.
´Nie, že by som ho nemohol zo seba odhodiť alebo poľahky dostať na moje miesto, ale to čo povedal ma zarazilo. Toto nebol Usagi. Lavi, ktorého poznám, ten nikdy nebol vážny. Dokonca ani vtedy, keď bola proti nám obrovská presila akumov. Prečo sa ma vlastne pýta na takéto veci? Veď jemu na mne nezáleží, tak prečo chce vedieť, či mne záleží na ňom?´
Rýchlo som sa spamätal a ticho mu povedal:
"Choď preč, mám veľa práce."
Pozrel som sa na stôl plný papierov. Začalo mu vlhnúť oko.
´On si zo mňa robí srandu? Teraz sa mi tu chce rozrevať?´
Napriahol sa, že mi jednu vrazí, ale ja som jeho ruku chytil vo vzduchu a elegantne si s ním vymenil miesto. Teraz bol on pritlačený k stene. Nedržal som ho pevne. Jeho odpor chabol, až tam nakoniec len stál. Oddialil som sa od neho, otočil som sa mu chrtom a odkráčal k oknu.
"Nezabudni za sebou zavrieť dvere," povedal som.
Ešte stále tam stál a ani sa nepohol. Ja som hľadel von oknom na západ slnka. Stáli sme tam tak dlho a nepohnute, až som zabudol, že tam ešte je. Preto ma prekvapilo, keď som pocítil na svojej hrudi ruky a neubránil som sa jemnému zastonaniu, ktoré mi uniklo, keď som pocítil prijemne šteklivé dotyky na šiji. Zrazu som si uvedomil, že jediný človek čo bol dnes so mnou v miestnosti bol Lavi.
´Ale prečo by to bookman robil?´
Zvrtol som sa a vyjavene naň pozeral. Zjavne ho to potešilo a opýtaj sa ma s tým jeho blbým úsmevom.
"Čo sa deje Kanda?" a pobozkal ma.
Ochutnával moje pery, ale keď sa začal dobývať do mojich úst svojím jazykom, tak som pevne stisol zuby. Do svojho presviedčania zapojil aj ruky a začal ma hladiť všade kam dočiahol. Jednou rukou zablúdil k môjmu rozkroku a prstami prešiel po mojom prebúdzajúcom sa úde. Zhrozene som zistil, že sa mi to sakramentsky páči. Znovu som vzdychol čoho hneď bookman využil a vnoril svoj jazyk do mojich úst. Vyzýval ten môj k spolupráci a mne sa to páčilo, tak som sa pridal. Naše jazyky medzi sebou súperili.
´Ako je to možne? Veď ja som Kanda. Chladný a bezcitný a teraz tu vzdychám ako nejaká devka. Dosť, musím s tým prestať, kým sa ešte dokážem ovládať.´
Začal som ho od seba jemne odtláčať, ale on sa na mňa prilepil celým telom. Čo malo za následok, že som ucítil jeho vzrušené mužstvo na svojom stehne. Pohol pánvou proti mne a naše údy sa o seba otreli. Už nám obom bolo dosť tesno. Poddával som sa tým vlnám vzrušenia, ktoré mi prúdili v žilách. Obaja sme zrýchlene dýchali. Chcel som sa ho dotknúť. Moje telo ma neposlúchalo. Mozog kričal nech prestanem, ale telo si robilo, čo chcelo.
Moje ruky z neho začali trhať oblečenie, aby sme nemuseli prerušiť ten nekonečný bozk. On ma medzi tým nejako odkormidloval ku kreslu, ktoré bolo v rohu miestnosti, pred krbom, v ktorom plápolali ohnivé jazyky. Hodil ma na kreslo a dravo sa na mňa vrhol. Obkročmo si na mňa sadol, prilepil sa perami na môj krk, pánvou pohyboval proti mne a rukami ma rýchlo zbavoval oblečenia.
Bozkával ma od kľúčnej kosti hore ku krku a pokračoval k uchu. Oblizol ho a kusol ma doň. Prešli mnou ďalšie vlny vzrušenia. Lavi vytváral mokrú cestičku cez celú moju hruď, až k brušku, kde niekoľkokrát obkrúžil môj pupok a pokračoval stále nižšie. To ma privádzalo do šialenstva. Zastavil a pozrel mi do očí. Ani neviem prečo, ale žiadostivo som vzdychol, on sa len usmial a zbavil ma aj posledného kúska odevu.
Očko sa mu rozsvietilo, keď zbadal môjho, bolestne vztýčeného kamaráta. Teraz som prosebne zakňučal, chcel som sa spraviť.
´Je mi jedno, že Lavi je muž, tak ako ja. Chcem ho. Už viem prečo som vždy zúril na tú jeho bezstarostnosť a na to, keď všetkých objímal. Nie, neviem to, ja to len tuším.´
Zalapal som po dychu, keď som ucítil úzky, teplý a hlavne vlhký priestor obklopujúci môj penis. Lavi začal lenivo pohybovať hlavou hore a dole a mne tým spôsoboval neopísateľnú rozkoš. Vlnil som sa v kresle pod návalmi vzrušenia a očividne moje vzdychy ho ešte viac poháňali. Sem tam ma aj jemne kusol a vtedy sa mi zatmievalo pred očami od toľkej rozkoše. Už, už som skoro bol a on prestal. Frustrovane som vzlykol. ´Prečo mi to urobil? Bol som tak blízko.´
Ospravedlňujúco sa na mňa usmial a vyzliekol si posledné kusy odevu, ktoré halili jeho telo na tom mieste, ktoré ma najviac zaujímalo. Pozrel sa na mňa a keď videl môj nenásytný pohľad, mierne sčervenal a to ma odrovnalo.
Vrhol som sa naň, ani som nerozmýšľal. Jednoočko sa ocitol na kresle podo mnou. Chcel som mu oplatiť jeho starostlivosť a potrestať ho za to, že prestal. Začal som ho bozkávať na ústa a postupoval nižšie až ku kľúčnym kostiam a naspäť hore. Rukami som ho hladil kam som dočiahol a zablúdil k jeho údu. Keď som mu končekmi prstov prešiel po žaludi, slasťou zavrel oči a keď som ho začal spracovávať rukou stonal. Bolo úžasné počuť ako sa mu to páči. Priblížil sa ku mne a zvodne mi zašepkal do ucha:
"Chcem ťa v sebe cítiť, tak ma už toľko netráp."
Tak toto bolo veľa už aj na mňa, ale chcel som ho ešte trochu potrápiť. Stálo ma veľa síl ho tam nepretiahnuť hneď, ale zvládol som to. Len som sa usmial a sklonil k jeho lonu. Fúkol som na jeho žaluď a jazykom prešiel od koreňa až k špičke. Prehol sa ako luk, keď som ho vzal do úst. Hral som sa s ním. Lízal, cucal a jemne kúsal. Do úst som mu strčil dva prsty a on ich cumľal a kúsal aby zo seba dostal to vzrušenie.
Vytiahol som prsty a ešte ho pohladil. Rukou som namieril k jeho dierke. Vnikol som do nej končekom jedného prsta. Lavi si to ani nevšimol, lebo bol zameraný na inú časť svojho tela. Prst som zatlačil o niečo hlbšie. Vtedy pohol pánvou proti mojej hlave a skoro ma udusil, ale tým, že sa pohyboval vsúval a vysúval do svojho tela aj môj prst. Ľavou rukou som ho chytil za bok a pravú som rozpohyboval. Najskôr sa mu to akosi nepozdávalo, ale keď som pridal druhý prst, stonal ešte intenzívnejšie. Chytil ma za moje dlhé čierne vlasy a pokúšal sa zrýchliť tempo pohybov mojej hlavy. Trochu som zavrčal. Neznášam, keď sa niekto dotýka mojich vlasov. Pridal som tretí prst a dával si pozor aby som sa pri každom vniknutí dotkol toho miestočka, ktoré spôsobuje ešte väčšie potešenie a rozkoš. Keď som usúdil, že je pripravený na niečo väčšie, vytiahol som z neho prsty. Okomentoval to nesúhlasným zavrčaním.
Nahol som sa nad neho a pobozkal ho. Chcel som odviesť pozornosť od toho, čo sa chystám spraviť. Bozkával som ho a pomaly doň vnikol žaluďom. Zjavne si to veľmi dobre uvedomoval a hneď ako ma v sebe ucítil, nabodol sa na mňa. Zvraštil tvár a bolestne vydýchol do mojich úst. Začal som mu treť úd a on začal uvoľňovať zovretie svalov v oblasti konečníka. Ešte som chvíľu nepohnute zotrval. Boli to pre mňa muky. Túžil som po ňom, ale nechcel som mu ublížiť.
´Predsa len nemá také regeneračné schopnosti ako ja.´
Po chvíli, čo mi pripadala ako večnosť, sa trochu pohol a tým mi dal najavo, že sa môžem pustiť do práce. Moje prírazy boli pomalé, ale vnikal som doň celou dĺžkou. Jednou rukou si ma pritiahol pre bozk a druhú položil na moje divo bijúce srdce.
Bol som v ňom. To bol ten najúžasnejší pocit v mojom živote. Bozkávali sme sa a moje prírazy sa stávali čoraz divokejšie, rýchlejšie a plytšie. Obaja sme stonali a čas akoby sa zastavil. Boli sme tam len my a naša vášeň. Pocítil som nutkanie nejako si ho označiť a tým všetkým oznámiť, že je len a len môj. Pritisol som pery na jeho krk a vytvoril mu tam červený nesúmerný fliačik. Bol som spokojný so svojou prácou. Pocítil som, že už to nebude dlho trvať a vyvrcholím, preto som začal spracovávať aj jeho penis. Naše telá sa o seba treli a narážali v pradávnom tanci. Tanci takom starom ako ľudstvo samo. Vzduch preťali dva výkriky. Výkriky znamenajúce, že ich stvoritelia už dosiahli toho, čo tak chceli.
Moje telo sa zviezlo na to Laviho a ťažko sme to predýchavali. Cítil som sa tak skvele.
Vystúpil som z Laviho tela a sadol si ku kreslu na ktorom bol bookman junior. Rozmýšľal som čo bude nasledovať.
Zo zamyslenia ma prebral až jeho hlas.
"Yuu, prepáč. Ja neviem čo to do mňa vošlo."
Otočil som svoj pohľad naňho a uvidel, že sa pozerá do zeme a zas sa mu leskne slza v oku.
"Milujem ťa," povedal pevným hlasom. V tej chvíli sa vo mne niečo zlomilo.
Mysľou mi preletel záblesk pochopenia.
´Milujem ho! Preto som vždy zúril, keď objímal niekoho iného. Preto som ho nemohol vystáť. Nevedel som popísať tie pocity, čo vo mne vzbudzoval a ani som ich nechcel pochopiť, ale teraz? Teraz to už viem. Ja ho milujem je to pravda, tak predsa dokážem aj milovať a nie len nenávidieť.´
"Usagi, spáchal si niečo hrozné a dúfam, že si uvedomuješ, že to nebude bez trestu," povedal som mu mojím zvyčajným ľadovým hlasom. Postavil som sa pred neho a on zdvihol pohľad.
"Vieš, čo bude teraz nasledovať?"
Spýtal som sa a jemu sa zježili ryšavé vlasy ešte viac ako ich má obyčajne. Na sucho prehltol a znovu sklopil pohľad. Naklonil som sa k nemu a pobozkal ho ako už nespočetne veľa krát za dnešný večer. Vytreštil na mňa to veľké zelené kukadlo a ja som sa s úsmevom odtiahol.
"Previnil si sa tým, že si u mňa vytvoril závislosť. Závislosť na tebe."
Nevedomky som si prešiel špičkou jazyka po perách a pokračoval.
"Tvojím trestom budem ja, lebo teraz sa ma už nezbavíš. Nikdy."
Znovu som ho vášnivo pobozkal.
"Milujem ťa."
Povedal hneď ako nám došiel kyslík a mi sme boli nútený sa nadýchnuť.
"Ja viem,"
znela moja odpoveď a on sa zarazil, tak som pokračoval aj keď to nebolo najľahšie,
"ale ja teba viac."
Laviho to zjavne prekvapilo, veď nie je sa čomu diviť, aj ja som bol s toho mimo. Na jeho tvári sa rozžiaril taký šťastný a krásny úsmev, aký som ešte nikdy nevidel. Ten úsmev bol venovaný len mne a ja som si ho vychutnával. Vystrel som ruku k tej Laviho, preplietol naše prsty a pritiahol si ho k sebe. Silno, ale zároveň nežne, som ho objal a spolu sme sa zosunuli na zem.
Ležali sme v objatí pred hrejivým krbom úplne nahý a ešte dlho sa bozkávali a hladili, až kým sme sa s úžasným pocitom a úsmevom na perách dostali do ríše snov.

THE END

Dodatek autora:: 

Je to moja prvá poviedka a aj prvé yaoi. Prosím o pochopenie.
P.S: Za vaše komentáre budem rada...

4.92
Průměr: 4.9 (25 hlasů)