Hidden Love - Chapter 1

Po dlhej zime konečne prišla jar. Všetko sa krásne prebúdzalo, iba ona nie. Ale Haji na ňu čakal. Vždy na ňu bude čakať. Blúdil svetom, stratený vo svojich myšlienkach, čakajúc na okamich, keď ju znova uvidí. Svoju milovanú Sayu. Kdesi v hĺbke duše cítil, že o pár dní príde ten čas a ona bude musieť znovu bojovať. Nikto z nich nevedel, kedy sa to celé skončí, ale jedným si bol istý – bude pri nej stáť až do konca všetkého.
Z premýšľania ho vytrhli tiché, no pre neho jasne zreteľné kroky.
„Haji, si to ty ? Kedy si prišiel ?“ Oslovil ho prekvapený David.
„Iba pred pár dňami.“ Flegmaticky odvetil, akoby to bola iba povinnosť.
David Hajiho poznal iba z Joelovho denníka, ale nebolo ťažké spoznať ho –vyžarovalo z neho niečo, čo ho úplne odlišovalo od ľudí. Teraz len dúfal, že je nadobro späť a postará sa o Sayu.

Rudý Štít netrpezlivo čakal, kedy Saya bude znovu schopná bojovať. Chiropterani sa šírili po celom svete závratnou rýchlosťou a ich zbrane boli proti nim neefektívne. Bol teplý večer, keď David, Joel a Julia prejednávali isté veci ohľadne Sayi, no v tom sa z čista – jasna v miestnosti objavil Haji.
„Už je čas.“ Oznámil im s očakávaním v modrých očiach.
Ako na povel sa postavili a rýchlym krokom sa pohli smerom k miestu Sayinho dlhého spánku – v hrobke pod starým domom. Naskytol sa im pohľad na veľký zámotok, ktorý jasne začínal praskať. Haji stál v pozadí, akoby sa nevedel rozhodnúť, či je to dobrý nápad ísť bližšie, alebo nie. Julia však už stála pri Sayi, aj s lekárskymi potrebami, ak by nastali nejaké komplikácie.

Saya sa dostala von zo zámotku a padla na zem. Nahé telo jej zakrývali dlhé havranie vlasy a na všetkých uprela rozospaté hnedé oči, ktoré sa razom zmenili na červenú farbu.
„Haji, myslím, že by si mal...“ Začala Julia, ale on veľmi dobre vedel, aká je jeho úloha.
Podišiel k tej, na ktorú sa tak tešil, aj keď svoju radosť nedával najavo. Chytil ju do náručia a nastavil svoju chiropteranskú ruku, aby sa mohla napiť, no ona sa mu namiesto toho nenásytne zahryzla do krku. Aj keď to nebolo práve príjemné, nenamietal.

O pár hodín neskôr Saya sedela vonku na lavičke vonku pred domom a vychutnávala si žiarivé Slnko, ktoré tak dlho nevidela. Cítila, ako na ňu Haji stojaci za ňou upiera zrak.
„Čo si celý ten čas robil, hmm ?“ Spýtala sa ho bez toho, aby na neho pozrela.
„Cestoval som po svete a čakal na teba.“
„Kde všade si bol ?“ Neprestávala vyzvedať.
„Vo Francúzsku, Austrálii, Škótsku a v Kanade.“ Jeho hlas bol stále tichý a pokojný.
„Nikdy som nebola v Austrálii, je to tak ďaleko. Aké to tam bolo ?“
„Je tam veľmi teplo, ale v Škótsku by sa ti páčilo. Niekedy tam pôjdeme.“
Pre obyčajného človeka by jeho hlas znel stále rovnako, ale Saya v ňom počula nádej. Haji stále dúfal, že budú môcť len tak cestovať po svete bez toho, aby museli bojovať. Jeho nádej jej však dodávala silu.

„Sadni si ku mne.“ Rukou potľapkala miesto na lavičke vedľa nej.
Keď si Haji prisadol, položila si hlavu na jeho rameno a ruky si obmotala okolo jeho pása.
„Chýbala som ti ?“ Skoro šeptom sa ho pýtala.
„Áno.“ Odvetil po chvíli mlčania.
Saya očakávala niečo viac, no dostala, ako vždy, iba chladnú odpoveď. Dala mu letmú pusu na líce v snahe zjemniť jeho vážnu tvár, čo sa jej aj podarilo. Haji na nu prekvapene pozrel a pevne ju objal.