SLEDOVÁNÍ A STAHOVÁNÍ NA TĚCHTO STRÁNKÁCH
JE UMOŽNĚNO POUZE PŘIHLÁŠENÝM UŽIVATELŮM!



V případě, že vám naše skrývací lišty s obsahy nefungují, zkontrolujte, zda-li jste přihlášeni.


Děkujeme za přečtení.




Mňa si neskrotíš! – 4. časť: Spiklenci

Počas noci ešte pár krát počujem, ako Tobi išiel vracať, dokonca ma aj napadlo, že by som sa išiel na toho nevďačného spratka pozrieť, či je okej, ale keď som si pomyslel na jeho správanie voči mne, tak ma akosi prešla chuť ho skontrolovať a celkovo záujem o neho. No ak sa takto opíja často, tak niet divu, že váži menej ako by mal, pretože všetko čo zje, kvôli alkoholu vyvráti. Ale nevyzerá, že by sa nejako často opíjal, pretože to by už vedel piť a nevracal by z takej malej dávky.

Počas noci som sa bol niekoľkokrát porozprávať so záchodovou misou. Bola fajn, s tichosťou prijímala všetko, čo som mal na srdci i v žalúdku. Mohlo byť tak pól šiestej, keď sa mi podarilo konečne zaspať s nemalými bolesťami hlavy, ale aspoň som už nemal nutkanie dávať zo seba niečo von, aj keď popravde už nebolo čo.

Ráno som vstal o ôsmej. Spal som v obývačke na sedačke. Namieril som si to rovno do kuchyne. Janka už chytala raňajky. Obložené chlebíčky a vyzerajú vážne chutne.
„Daj si.“ povedala Janka a ukázala na chlebíky. To nemusela ani hovoriť. Nabral som si rovno štyri a za tri minúty som ich už mal zjedené. Potom som si zobral ešte jeden a už som bol úplne prejedený. Janka urobila tých chlebíkov asi zo 30. Neviem síce prečo toľko veľa, ale teraz sa jej to rozhodne pýtať nejdem. Keď som dojedol, tak sa mi Janka zadívala priamo do očí. Až teraz ma napadlo, že Janka vlastne nevie, čo sa včera stalo, kde bol Tobi, že sa opil a len vďaka mojej pomoci a dobrej vôli lebo som sa nad ním zľutoval sa Tobi dostal domov.
„Poď so mnou, ideme za Tobim.“ berie akosi automaticky, že je Tobi doma, ale asi čaká, že by som sa bez Tobiho nevrátil, ale to je omyl, prečo by mi na ňom malo záležať? Čo mám ja s ním?

Ráno sa prebúdzam na nepríjemný buchot, ktorý mi napovie, že niekto kráča po schodoch a mám nepríjemný pocit, že ten niekto je Janka a ide za mnou. Mám chuť vyskočiť z postele a zamknúť dvere, ale nemôžem, nevládzem sa ani postaviť, som úplne vyčerpaný. Bolesť hlavy mi nedovolí sa ani posadiť, a nie to vyskočiť z postele a rýchlo zamknúť, alebo aspoň vyskočiť z okna, ktoré mám hneď vedľa postele. Ale to ma už z môjho samovražedného rozmýšľania vytrhne zatiahnutie kľučky a následné otvorenie dverí. Stojí tam Janka a dokonca aj Chris.
„Takže toto bude asi výsluch, kto je dobrý a kto zlý policajt?“ robím si márne nádeje, ak by sem teraz vkročil nejaký dobrý policajt, tak Jankine oči by mu doslova prepálili do chrbta dieru. Pozriem sa na Chrisa, je plný očakávania, čo sa bude diať a neskrýva nadšenie z toho, že mi Janka ide prehovoriť do duše.
„Takže chcem počuť kde si včera išiel a chcem počuť pravdu.“ začne Janka.
„Bol som v bare a opil som sa, potom prišiel pre mňa Chris a pomohol mi dostať sa domov.“ radšej idem rovno s pravdou von, pretože mám taký pocit, že keby som klamal, tak by to Chris bonzol.

Jeho priamosť ma zaskočí. Myslel som si, že sa z toho bude chcieť nejako vykrútiť a bude klamať. Zadívam sa na neho. Noc mal určite ťažkú, z toľkého vracania má vysušené pery, čiže pravdepodobne je dehydrovaný. Ak skolabuje kvôli nedostatku tekutín, tak to bude otrava ho preberať k vedomiu a tak sa otočím vo dverách a idem do kuchyne, kde zoberiem z kuchynskej linky pohár a napustím do neho vodu.
Kráčam po schodoch a počúvam, ako mu Janka vyčíta včerajšok a zakazuje mu, aby sa ešte niekedy dotkol alkoholu. Aj keď alkohol z Tobiho tela už vyprchal a on je úplne triezvy, tak ako vidím je mu ešte stále zle. Dokonca počujem, ako Janke na všetko pritakáva a vôbec neodvráva.
Vojdem do izby a s pohárom vody zamierim k Tobiho posteli.
„Tu máš, napi sa, si dehydrovaný.“

Chris sa chvíľu po príchode do mojej izby otočí a odíde. No ešte predtým si ma stihne celého prezrieť od hlavy po päty. Kým je Chris preč Janka mi vyčíta celý včerajšok, od vtedy, ako Chris vstúpil do nášho domu až doteraz. Len si ju vypočujem, nemám chuť sa s ňou hádať. Bolí ma ešte hlava, ale inak sa už našťastie cítim v pohode.
Zrazu sa vo dverách objaví Chris a namieri si to k mojej posteli.
Dehydrovaný? Na to prišiel ako? Síce mám sucho v ústach, ale to neznamená, že idem omdlieť kvôli nedostatku tekutín. Keď zavrtím hlavou na protest, Chris si jedno koleno položí na moju posteľ a priloží mi pohár k ústam takým spôsobom, že som rád, že mi nevybil zuby a ja sa predsa len napijem. Pohár potom položí na nočný stolík a postaví sa z mojej postele. Ešte raz si ma pohľadom celého premeria.
„Teraz sa choď bez obáv poriadne najesť, vracať už nebudeš.“ aj by som si do neho rýpol spôsobom: doktorko vráť sa do normálu, ale zatiaľ nemám provokatívnu náladu, ale pevne verím, že sa to počas dňa zlepší a ja budem do neho úspešne zabŕdať, až mu z toho začne hrabať.
„Dajte si obaja spiatočku, idem sa dať dokopy.“ vyhadzujem ich z mojej izby.
„Ja tu na teba dohliadnem.“
„Si robíš srandu?“ opýtam sa vydesene.
„Nie, nerobím.“ zoberiem pohár a dopijem zvyšok vody.
„Dopil som celý pohár, stačí?“
„Ešte vypi dva takéto poháre a zatiaľ to bude stačiť. Ale počas dňa vypiješ 15 takýchto pohárov!“ len sa na neho pozerám a nemám sa k činu, pretože ešte spracovávam tú jeho drzosť, ako si dovolí mi rozkazovať.
„Tobiášiček, ešte tie dva poháre.“ prehovorí Janka a preberie ma z tranzu. Naraz sa postavím, nech to je rýchlo za mnou a nech obaja sú už von z mojej izby. Bože nech už odídu! Pri mojom náhlom postavení sa trochu zapotácam, ale ustojím to. Zoberiem pohár zo stolíku, prídem k umývadlu, napustím si do pohára vodu, vypijem, zase si napustím vodu a zas vypijem celý pohár. Otočím sa na Janku a Chrisa.
„Spokojní?“
„Áno.“ odpovie mi Janka.
„Fajn a teraz si dajte odchod!“ obaja konečne odídu z mojej izby.

Vnútim mu pohár vody, nechcem ho mať na svedomí, ak mi tu odkvicne. Predsa len som lekár a je mojou povinnosťou pomáhať ľudom. Navrhnem, že na neho dám pozor, to ale s vydesenými očami odmietne rýchlosťou blesku, som rád, že nevidím do jeho hlavy a tak som bol ušetrený toho, čo všetko si pod tým predstavoval. Keď sa postavil z postele, tak sa trochu zapotácal, ale ustál to. Pod mojim a Jankiným dohľadom vypil dva poháre vody. Potom nás vykopol z izby.
„Je v poriadku?“ opýta sa ma Janka ustarostene, keď zabuchne dvere na Tobiho izbe.
„Áno, len potreboval tekutiny, lebo včera večer pil alkohol, ktorý mu neurobil dobre a on tak najskôr celú noc strávil v objatí záchodovej misy. Vracanie dehydruje a preto bol v takom stave, ale už by to malo byť v pohode.“ Odpoviem jej. Moja odpoveď ju upokojila. Sadli sme si do jedálne za stôl a dali si spoločne obložené chlebíky. Síce som ich už 5 zjedol, ale opäť som vyhladol.

Keď odídu, tak si umyjem zuby, osprchujem sa, oblečiem a učešem vlasy.
Opúšťam izbu, kráčam po schodoch dole. Vidím ich, ako sedia v jedálni pri stole. Na stole sú chlebíky, uvedomím si, že som strašne hladný a tak mierim rovno ku nim. Obaja sú ticho a pozerajú sa na mňa. Teda presnejšie povedané, rengenujú si ma pohľadom. Na tanier, ktorý pred sebou mám si naložím jeden chlieb, Janka ma prebodne pohľadom a bez milosti mi na tanier položí ďalšie dva.
„Kým to nezješ, tak od stolu neodídeš.“ povie Janka nekompromisne.
„V tom prípade si tu pár hodín posedím.“ odpoviem s ľadovým kľudom.
„Ale ak to zješ čo najskôr, tak Ti poviem, aké prekvapenie som si pre teba dnes prichystala.
„Ak to bude také prekvapenie, ako to naposledy, tak buď taká láskavá a zavolaj mi pohrebný voz.“ narážam na jej prekvapenie, keď dovliekla do nášho domu Chrisa.
„Ale Tobiašiček, náhodou sa mi zdá, že už si spolu začínate rozumieť.“
„Áno Janka, to sa ti len zdá.“ odpoviem a začnem Chrisa prepaľovať pohľadom, ktorým ho spaľujem na popol v snahe ho potom už len povysávať, vybrať vrecúško z vysávača a vyhodiť ho do kontajnera. Ach, zas tá moja fantázia, neviem spáliť ľudí pohľadom, ale to neznamená, že to aspoň nemôžem skúšať, hlavne na Chrisovi.

Ako čakáme pri stole na Tobiho, tak si ma Janka prehliadne zamysleným pohľadom, potom sa ku mne nakloní a pošepká mi prekvapenie, ktoré si na dnešný deň prichystala pre Tobiho. Hneď ma napadne, že Tobimu sa dnešok začína v skutku výborne, najskôr takmer omdlie kvôli dehydratácií a keď sa toto dozvie, tak sa bude o neho pokúšať infarkt, ak mu takéto stavy spôsobuje Janka často, tak ho budem musieť objednať na kardiológiu, povzdychnem si, aj keď mne sa to Jankine prekvapenie celkom pozdáva, ale asi to bude opäť len tým, že viem, že Tobimu sa to páčiť nebude, no čo už, som jednoducho škodoradostný.
Zrazu počujem kroky po schodoch a zahliadnem Tobiho, ktorý príde ku stolu. S Jankou si ho obaja prezeráme, akoby sme doteraz ani len netušili o jeho existencii, a to pritom taký otravný človek sa len tak prehliadnuť nedá. Mám pocit, že je otrávený už len z toho, že musel vstať z postele a zistiť, že to, že tu som nebola len jeho nočná mora. Prisadol si a na tanier si položil jeden chlieb, keď som to videl, tak ma skoro porazilo, no Janka konala rýchlejšie než ja a priložila mu do taniera ďalšie dva, už som bol spokojnejší, ale keď som počul jeho výrok, že to bude jesť pár hodín, som sa takmer neudržal a chcel mu ich tie chlebíky začať pachť do úst ja, ale Janka ma vytrhla z mojich plánov, keď sa rozhodla s Tobim uzavrieť dohodu. To vám poviem, tá jej dohoda je skôr psychické vydieranie, pretože vidím na Tobim, aký je zdesený, čo si na neho zase Janka prichystala a chce to vedieť čo najskôr, ale zároveň sa bojí počuť o čo ide. Celkom ho chápem, tiež by som bol na jeho mieste zdesený. Ja som na ten Jankin nápad prikývol, a tak sme sa spoločne spikly proti Tobimu, ktorý sa z nášho plánu už nemá šancu nejako vykrútiť. Všimnem si ako ma Tobi už nejaký čas prepaľuje pohľadom, ale úspešne ho ignorujem, keď to trvá už dlhšie, tak mu ten jeho “milý“ pohľad začnem oplácať, prepaľujeme sa tu pri stole pohľadmi a čakáme, z ktorého sa skôr stane popol. Potom samozrejme ako múdrejší ustúpim a s pohľadom uhnem.
„Začni už jesť.“ vyzvem ho, vážne sa mi tu nechce čakať do večera, kým zje tri chleby, ktoré by mal mať zjedené za maximálne 10 minút, ale nie, pán vychrchlina bude zdržovať. To s jeho postavou nie je až tak vážne, je síce viac chudý, ako by mal byť, ale určite sa to napraví, keď priberie pár kíl, skôr sa obávam toho, aby s takýmto prístupom nezačal na váhe uberať. Asi sa budem musieť o to nejakým spôsobom postarať ja sám a osobne dohliadnuť na to, aby sa mi tu nezačala prechádzať kostra, aj keď to možno trošku preháňam, pretože vážne by to bolo, keby Tobi vážil menej ako 50 kilogramov, ale aj tak to rozhodne netreba podceňovať, lebo už teraz má podváhu.

Postrehnem, že Chris sa začal pripájať do mojich “láskyplných“ pohľadov a teraz sa prepaľujeme navzájom. O chvíľu uhne, som šťastný, pretože si myslím, že som náš súboj vyhral, ale keď ma začne napomínať, aby som začal jesť, tak ma to nahnevá.
„To nevidíte nič iného než jedlo?“ opýtam sa, koľko krát mi v najbližšej hodine ešte povedia, že mám začať jesť?
„Ty zas vidíš všetko iné, len nie jedlo.“ odpovie mi Chris.
„Dosť!“ preruší začínajúcu hádku Janka „Tobiašiček, ty jedz, inak sa to prekvapenie nedozvieš.
„Janka, ja ho ani vedieť nechcem.“
„To je škoda, páčilo by sa ti.“ neviem čo je to za prekvapenie a tak jej nemôžem nejako odporovať a vyvracať jej slová. Začnem jesť, za pol hodinu sa mi úspešne podarí dobojovať s tretím chlebíkom, Janka sa na mňa víťazne pozrie a usmeje sa.
„Teraz to prekvapenie,“ povie Janka a hneď pokračuje „Dnes pôjdeme my traja na piknik na lúku.“
„Ako si prišla na to, že toto by sa mi mohlo páčiť?“ snažím sa komunikovať, dokonca zatiaľ používam aj pokojný hlas, sám sa čudujem ako to robím, pretože to vo mne vrie.
„A nepáči sa ti to?“ opýta sa prekvapene, tá ma zjavne vôbec nepozná a ani nevníma čo sa tu medzi mnou a Chrisom deje, ani si len nevšimla, že Chrisa neznášam!
„Viac by sa mi páčil zájazd pohrebným autom priamo do truhly.“ odpoviem Janke.
„Nechaj si ten svoj čierny humor pre seba.“ čierny humor? Len som povedal, čo by som robil radšej, a to som ani nezačal vymenovávať kopu ďalších morbídnych činností. Myslím, že morbídne aktivity sú omnoho zábavnejšie, ako ísť na piknik. Ani som nevedel, že slovo piknik sa v dnešnej dobe ešte používa. Nehovoriac o tom, že sa praktizuje. Možno toto všetko je len zlý sen. Áno, určite sa mi to sníva, skúšam sa chlácholiť, môjho neprítomného pohľadu si ale všimne Janka.
„Tobiašiček, toto sa ti určite nesníva.“ zaškerí sa na mňa. Ona mi snáď číta myšlienky!
Zrazu si uvedomím, že tu niečo nesedí, Chris je až príliš spokojný, žiadne námietky. To nie! Janka a Chris, Chris a Janka, oni sú ... oni sú spiklenci! A toto je ich spiklenecký plán! Pomóóc! Toto nie! Toto je fakt nočná mora! Najradšej by som si začal búchať hlavou o stenu a tým sa dostal do bezvedomia, momentálne mi to pripadá ako ten najlepší nápad, ale v tom by mi oni určite zabránili, nedovolia mi, aby som sa tomu vyhol. Toto bude moja poprava! Prenesiem sám sebe zmierený so svojím osudom.

Keď Tobi dojedol všetky chlebíky, tak som bol spolu s Jankou spokojný, že sa nám podarilo ho prehovoriť, aj keď Tobi sa pri tom jedení tváril tak, ako by sa mu nedalo vysr*ť. Keď mu Janka oznámila náš spiklenecký plán a popri tom jemne a nenápadne požmurkávala po mne, tak som si myslel, že každú chvíľu budem musieť vyskočiť a podať Tobimu prvú pomoc, našťastie to nevyzerá zatiaľ až tak zle. Ako som zistil, tak Janka postrehla, že je Tobi akoby mimo, čo som si všimol aj ja a po chvíli sme zistili, že si Tobi len snažil nahovoriť sám sebe, že toto sa mu len sníva. Môj milý Tobiaško, nočná mora Ti ešte len začne.

Už ma to fakt nebaví, všetko sa poslednú dobu s*re, všetko sa to na mňa rúti ako domček z kariet keď zafúka vietor. Mám pocit, že ma nikto nechápe a Kajo, jediný človek, ktorý ma vždy pochopil tu nie je a asi sa ešte pár týždňov z Indie ani nevráti, neviem ako to tu bez neho vydržím. Ak sa z tohto nezbláznim, tak to bude zázrak. Stop! Čo sa ja mám čo zblázniť počas týchto dvoch mesiacov s Chrisom? Nemá to byť náhodou naopak? To on sa má zblázniť zo mňa!

„Už som tu druhý deň, a práve som si uvedomil, že tu nemám žiadne veci a už druhý deň chodím v tom istom, mal by som skočiť ku sebe domov a zobrať si pár vecí.“ náhle si uvedomím túto skutočnosť.
„Áno Chris, díky za upozornenie na to, že tu už druhý deň beháš v tom istom, čo je fakt nechutné a ani nechcem vedieť, či si sa vôbec sprchoval.“
„Nesprchoval som sa.“ uškrniem sa.
„Povedal som, že mi to nemáš hovoriť! Asi vyvraciam tie chleby, bože si fakt nechutný!“
„Nemáš začo, aj nabudúce.“ poviem kľudným hlasom.
„Urob mi radosť a keď budeš u seba doma, tak tam rovno aj zostaň.“
„Takú radosť ti neurobím.“ poviem a smerujem ku dverám nevnímajúc Tobiho vyznanie citov v podobe nadávok.

To je idi*t! Sakra! Ja ho zabijem! Imbec*l jeden pribrzdený! Ja ho fakt zabijem! Pre vlastné bezpečie mu neodporúčam tu ešte niekedy vkročiť! Ja sa zbláznim! Mňa porazí! On sa ešte aj baví na tom, aký som naštvaný, ako ma dokáže úplne vytočiť! Tak kľud Tobias! Ovládaj sa! Len dýchaj, to rozdýchaš. Nádych, výdych a opakovať. Práve Chris zabuchol dvere, super, hrozba je preč. Už to bude dobré. Všetko bude fajn, už nedovolím, aby tu vkročil. Toto všetko bol len zlý sen a ja nepoznám žiadneho Chrisa. Bože, prečo som si zapamätal jeho meno? To mi akože už hrabe? Ježiš, bola to len nočná mora a ja som si z nej zapamätal hlavnú postavu? Tak toto nie! Musím čo najrýchlejšie na všetko zabudnúť!

Idem domov, pešo, pretože mám svoju vilu len dva metre ďaleko, čiže je to celkom blízko. Z domu si zoberiem všetko potrebné na najbližšie dva mesiace strávené u Janky a Tobiho doma. Čiže na konci to vyzerá tak, že som obvešaný siedmimi kuframi, ktoré sa mi nejakým zázrakom podarí vopchať do auta. Keď sa na to tak pozerám, tak mi dopne, že som to asi s tým balením prehnal. Veď predsa bývam len o dva kilometre ďalej a ja som sa nabalil tak, akoby som sa sťahoval preč navždy. Doma mám pre každý prípad aj lekársky kufrík, v ktorom mám všetko najdôležitejšie pre rýchlu pomoc pri akomkoľvek prípade. Mám tam obväzy, injekcie, lieky a kopu iných dôležitých vecí. Všetky kufre si zoberiem do môjho strieborného BMW a naukladám si ich do kufra auta. Lekársky kufrík si položím na miesto spolujazdca. Už chcem ísť do auta, ale vzápätí ma napadne, že som sa ešte nesprchovala tak si to namiesto auta namierim do sprchy. V sprche ma napadne jeden bláznivý nápad, ako vystrašiť Tobiho. A hneď ho aj začnem realizovať. Obliekam si čisto biele nohavice aj tričko a na to si dám svoj biely doktorský plášť a tak som úplne celý v bielom, dokonca aj topánky s ponožkami mám biele. Potom si okolo krku prehodím fonendoskop ako správny lekár. Ešte sa uistím, či mám všetko potrebné na prežitie, samozrejme si so sebou beriem aj peňaženku s veľkým množstvom peňazí a kreditiek. Nasadám do auta a konečne vyrážam ku Janke domov. Zastanem pred ich domom a zoberiem si z prednej sedačky svoj lekársky kufrík a fonendoskop mám okolo krku a takto mierim ku dverám, kde zazvoním na zvonček.

„Tobiašiček, choď prosím otvoriť dvere.“ kričí mi Janka z kuchyne, keď sa na celý dom ozve zvuk zvončeka. Otrávene sa postavím zo sedačky, kde som si spokojne sedel a pozeral televízor.
„Už tam idem.“ poviem a mierim ku dverám. Som pri dverách. Otvorím dvere. Uvidím Chrisa. Zabuchnem dvere. Idem si sadnúť späť na sedačku. Janka sa nahne z kuchyne a pozrie sa na mňa.
„Kto to bol?“ opýta sa ma.
„Omyl.“ odpoviem jej pokojným hlasom.
„To isto.“ povie Janka a ide ku dverám.

Čo toto malo znamenať? Tobi mi zabuchol dvere rovno pred nosom, keby som sa nestihol uhnúť, tak mám rozbitý nos. Stojím tu ako stĺp a snažím sa spamätať z Tobiho drzosti. Našťastie asi tak za minútu príde Janka a otvorí mi dvere.
„Tobi, ako si to mohol Chrisovi urobiť?!“ kričí na Tobiho. „Prosím prepáč mu to.“ pozrie sa na mňa s výčitkami v očiach.
„Nič si z toho nerob Janka, ty za to nemôžeš, nech sa mi ospravedlní on.“

„Na to zabudni, nemám sa ti za čo ospravedlňovať, to ty by si sa mal ospravedlniť, že si si pomýlil dom.“
„Práve naopak, myslím, že som tu správne.“
„A čo má znamenať to oblečenie?“ Takže predsa som mu svojím doktorským oblečením nahnal aspoň trochu strach.
„Tak to preto si mi zabuchol dvere pred nosom?“

„Nie, na to, aby som zabuchol dvere mi stačilo vidieť tvoj ksicht, popravde tvoj top som si všimol až teraz a je dosť trápny a úbohý.“
„Keďže si štyri roky nebol u žiadneho doktora, tak sa ani nečudujem, že nevieš, že takto je oblečený každý doktor.“

Tak o tom pochybujem, že takto sexi by bol oblečený každý doktor. Kur*a! Čo malo toto znamenať? Ako ma niečo takéto mohlo čo i len napadnúť? Tak toto už nie je normálne, čo to má byť? Práve som si pripustil, že mi Chris pripadá sexy a to jeho biele oblečenie a do toho ten biely plášť pôsobí sakramentsky cool a z toho fonendoskopu okolo krku som totálne namäkko a keď sa pozriem na ten jeho lekársky kufrík, ktorý drží v ruke, tak mám zimomriavky na celom tele. Ešte raz si ho celého premeriam od hlavy až po päty. Cítim, že ak sa neprestanem na neho pozerať, tak zimomriavky nebudú jediné, ktoré mi vyskočia. Do ri*i! Už je to tu, si spokojný Chris?! Do prd*le, mám z teba erekciu! Ty bast*rd!
Otočím sa, vybehnem schody a idem do svojej izby. Tresnem dverami a hneď ich aj zamknem. Sadnem si na posteľ. Rozopínam si poklopec, mierne si stiahnem nohavice aj s trenírkami trochu rozkročím nohy a pomaly si začnem riešiť svoj problém. Chris, vypadni z mojej mysli, okamžite! Neustále sa mi premieta v hlave obraz Chrisa v tom doktorskom oblečení. A kur*a! Neskoro! Urobil som sa pri myšlienke na Chrisa! Prečo? Znamená to snáď, že sa mi Chris páči? Alebo som sa zaľúbil do Chrisa? Blbosť! Je tu len jediné možné vysvetlenie, a tým je nedostatok sexu. Teda skôr lepšie povedané, že som ešte žiadny sex nemal a začínajú sa vo mne búriť hormóny, a to že som si pri vyvrcholení predstavoval Chrisa je len znak toho, ako mi jeho prítomnosť lezie na nervy, a furt musím na neho myslieť kedy už konečne vypadne. A to že mi hlavou preletela veta o tom, že je Chris sexy, tak to sa dá tiež úplne jednoducho vysvetliť, proste mi jeb*o. A nemyslite si, že klamem sám seba len preto, aby som sa upokojil, to nie je pravda! Pretože ja neklamem len sám seba, ja klamem aj vás! Hahaha, asi mi už preplo. Nikoho neklamem, to čo som povedal je pravda a basta! Chrisa neznášam a neznášať ho budem aj naďalej, iba si občas pri predstave na neho vyhoním, to je všetko! Tým to končí. Nie, ja končím, totálne mi šibe! Toto je môj koniec, už mi totálne hrabe, práve som si pripustil, že budem vždy pri honení myslieť na Chrisa, tak toto je choré! Ja som poriadne zvrátený. Som kret*n! Mal by som si ísť už konečne umyť ten produkt, čo mi ostal z vyvrcholenia na ruke. A nie je to vlastne Chrisov produkt, keďže som myslel na neho vo chvíli, keď som ho vyprodukoval? Sakra, prečo myslím na takéto kraviny, čo za blbosti ma to poslednú dobu napádajú? Musím si ísť umyť semeno z rúk. Nechápem, ako môže mať na mňa Chris takýto vplyv. Už mi niet pomoci, dajte mi prosím niekto lopatou po hlave a zahrabte ma 10 metrov do zeme.

Po Tobiho náhlom odchode a buchnutí dverí, z čoho som si ani ja ani Janka nič nerobili, som sa rozhodol, že pomôžem Janke s obedom. Teda presnejšie som sa rozhodol, že dnes obed navarím ja. Našťastie Janka ešte nezačala variť a tak s tým súhlasila. Počas varenia som sa pozrel vonku a zistil som, že prší a tak som sa s Jankou dohodol, že na piknik pôjdeme až zajtra. Navaril som kuracie prsia s broskyňou a so syrom a s ryžou. Je to vážne mňamka, zbožňujem toto jedlo, som zvedavý, či bude Janke a Tobimu chutiť tak, ako mne. Na taniere som naberal ja a dal som všetkým rovnakú porciu a napriek tomu, že mi Janka hovorila, že to Tobi nezje. Už som povedal, že by mal Tobi pribrať a tak som sa rozhodol, že mu v tom trochu pomôžem. Viem variť naozaj výborne, aspoň to hovorí každý, kto už ochutnal moje jedlo. Taniere s jedlom položím na stôl.
„Idem zavolať Tobiho, aby sa prišiel najesť.“ povie Janka.
„Dobre.“ odpoviem jej a sadám si za stôl.

Ruky som si dôkladne vyčistil od ejakulátu, keď zrazu počujem nejaké kroky po schodoch. O chvíľu už klope Janka na moje dvere a volá ma na obed. Keď si predstavím, že v dome sa nachádza Chris, tak nie príliš nadšeným krokom, skôr slimačím tempom idem po schodoch do kuchyne. Len tak matne sa pozriem do okna a v tej chvíli sa mi zlepší nálada.
„Takže z pikniku nič nebude.“ poviem s neskrývanou radosťou v hlase keď uvidím, že vonku prší.
„Dnes nie.“ zašklebí sa Chris.
„Dnes?“
„Áno, dnes, snáď si si nemyslel, že si sa tomu pikniku vyhol.“
„Čože?“
„Ten piknik sa len odkladá na zajtra.“ po týchto jeho slovách ostanem v tranze.
„Ale Tobiašiček, čo má znamenať tento tvoj výraz? Vyzeráš ako tri minúty pred smrťou, vari sa mi tu nezložíš kvôli pikniku.“ napomenie ma Janka. Tri minúty? To je kopu času, to ešte stihnem brnknúť hrobárovi a zajednať si miesto na cintoríne. Ja by som skôr povedal, že mi momentálne zostávajú dve sekundy.
Sám nechápem, prečo mám takéto zvláštne stavy, čo sa to so mnou vlastne v poslednej dobe deje? Idem si pre pohár a napúšťam si doň čistú chladnú vodu, dúfajúc, že ma preberie, ale čo to tu hovorím, pevne dúfam, že mi zabehne voda a udusím sa s ňou. A dá sa vlastne udusiť vodou? No, v každom prípade to plánujem zistiť. Ako naschvál sa mi to nedarí, voda hladko prejde mojim krkom. Toto je úžasné, mám chuť sa zavrieť do izby a trucovať kvôli tomu, že mi nezabehla voda. Som vážne cvok.

Pripadá mi, že sa Tobi po mojej odpovedi plánuje tou vodou zadusiť. Ale podanie prvej pomoci mi ako lekárovi nerobí najmenší problém, takže môj drahý Tobiašik už sa môžeš tešiť na zajtrajší výlet. Keď sa napije ide okolo mňa a smeruje do izby. Vyzerá akoby zúril, asi sa na tú vodu vážne naštval, že nebude zdokumentovaná ako príčina jeho smrti. Ja si idem popozerať dom, Janka mi robí sprievodkyňu a navštívime každú miestnosť ktorá sa v dome nachádza okrem Tobiho izby, ktorá je zamknutá a Tobi zjavne neplánuje odomknú, no nevadí, už som ju aj tak videl, ráno som v nej bol. Janka mi ukázala aj hosťovskú izbu, v ktorej som sa ubytoval, tieto dva mesiace to bude moja izba. Vybalil som sa tam, je celkom veľká. Počas vybaľovania som si ani neuvedomil, že sa už stmieva, prebralo ma až keď ma Janka prišla zavolať na večeru. Pri večeri sme si popriali dobrú chuť a v tichosti sme sa najedli. Všetko sme zjedli, až na Tobiho, ktorý asi štvrtinu nechal na tanieri. Je to asi tým, že mal rovnakú porciu ako ja s Jankou, pretože som Janku prehovoril, aby mu naberala rovnaké porcie ako nám, lebo sa mi nepáčilo, že mu naberá tak málo. Síce ako vidím mala pravdu v tom, že to nechá na tanieri, ale som aj tak spokojný, zjedol toho celkom dosť. Keď sme sa navečerali, tak Tobi od stolu doslova zdúchol. Neviem čo mu je, ja s Jankou sme sa ešte chvíľu rozprávali, potom sme si popriali dobrú noc a išli do svojich izieb. Ľahol som si na mäkkú posteľ a takmer ihneď som zaspal.

Dodatek autora:: 

A je tu pokračovanie. Smile ... Situácia medzi Tobim a Chrisom je ako vždy veľmi "harmonická" Laughing out loud ... ale možno zbadáte už aj nejaké jemné náznaky iskričiek, aj keď zatiaľ len v mikroskopickej podobe Laughing out loud

4.666665
Průměr: 4.7 (12 hlasů)