"Neublížiš mi?" 10.!!

Reita
Sedíme tu už asi 2 hodiny a stále sa tu len pije a hrá sa fľaša. Uru sa bozkával snáď už s každou babou, aj keď sa pri tom tváril ako keby trpel. Jedna ju skoro pretiahla na mieste. Točí sa mi hlava... moc alkoholu... vybral som sa teda do mini kuchynky a napustil si pohár vody. Nikto si ma nevšimol. Aspoň som si to myslel. Odrazu som za sebou započul hlas.
„Potreboval by som niečo, pomohol by si mi?“ Tora mi vrnel do ucha a pobozkal ma na krk. Ticho som vzdychol a omámene prikývol. Moje telo koná samo, v hlave som sa stokrát preklínal. Chytil ma za ruku a vytiahol ma z izby. Nikto si nás nevšimol. Zatiahol ma do dverí číslo 10 a hodil ma na posteľ.
„Ešte niečo.“ Povedal a do úst mi vložil akúsi tabletku. Bol som strašne omámený, nezvyknem toľko piť. Ešte viac ma otriaslo a necítil som si ruky ani nohy.
„Aspoň nebudeš odporovať.“ Zašepkal a prilepil sa mi na ústa. Vnikol mi jazykom do úst a ja som mu podľahol. Nemohol som hýbať končatinami, cítil som sa zvláštne.
„Nechaj ma. Prosím.“ Prosil som ho ako sfetovaný, ledva som vnímal. Zakrútil hlavou a diabolsky sa usmial.
„Teraz patríš mne a nikomu nič nepovieš, inak bude zle.“ Pohladil ma po tvári a stiahol mi nohavice. Strčil mi prsty do úst a prikázal mi mu ich cmúľať. Fuj, pripadám si ako pes.

Tora
Dostal som chuť na Reitu, prečo to nevyužiť, keď je na mol? Vyzliekol som ho donaha a bez prípravy doňho vnikol. Chcem to natvrdo a hneď. Prirážal som stále silnejšie a z úst sa mi drali stony slasti. Zato Reita tu narieka ako baba. Zacpal som mu ústa šatkou a ešte viac ho mučil. Otočil som ho na všetky štyri a prirážal stále viac až kým som sa neurobil. Tabletka prestávala účinkovať, vrazil mi. Z nosa mi tiekol tenký prúd krvi. Schytil som ho za vlasy a prudko ním trhol.
„Tak ty nebudeš poslúchať?“ spojil som mu ruky a uviazal ich o rám postele. Znovu sa rozplakal a snažil sa o útek. Myslel som, že je inteligentnejší. Zopakovali sme si to asi ešte 3 krát, zľutoval som sa a urobil aj jeho. Keď som z neho po dlhej dobe vyšiel, zakrvavená bola celá obliečka aj periny. Nech.

Reita
Prečo to spravil? Som potupený a zničený. Bolí ma celé telo a nemôžem sa hýbať. Začal sa naspäť obliekať a pozrel sa na mňa. Vysmial sa mi do tváre a prehovoril:
„Bolo to krásne, zlatko. Nariekal si mi tu ako lacná k***a z bordelu. Ale bohužiaľ, musím ťa sklamať. Bol si nedotknutý a to milujem. No už nie si použiteľný. Zbohom.“ Pobozkal ma na čelo, prikryl ma zakrvavenou prikrývkou a zmizol. Nechal ma tu len tak a ja, zviazaný a neschopný nič spraviť, som tu beznádejne ležal čakajúc na zázrak.

Uruha
Kde dočerta je ten Reita? už dobrú hodinu sa tu neukázal.
„Nevidel si Reitu?“ spýtal som sa Rya a ten zakrútil hlavou.
„No myslím, že som ho videl odchádzať s Torom, no nie som si istý.“ Ten hajzel! Zabijem ho! Vybehol som z izby a zamieril do tej našej. Vletel som do dverí, no nik tu nebol.
„Do frasa, dúfam, že nie je neskoro.“ Aj keď tomu moc neverím. Prešiel som o 3 izby ďalej a rozkopol som dvere. Naskytol sa mi ten najhroznejší pohľad v mojom živote.
Reita leží na posteli celý od krvi, priviazaný k posteli, neschopný sa ani len pohnúť!
„Reita! Reita! čo ti to ten idiot spravil?! Bože, prepáč mi to! Mal som to tušiť!“ Sadol som si k nemu a postupne ho odväzoval. Pozrel sa na mňa zničeným pohľadom.
„Bolí... to. Pomôž mi... p-prosím.“ Zachripel a ja som rozmýšľal, čo s ním spraviť. V momente som ho zabalil do perín a odniesol som ho do kúpeľne.
„Musíš sa najprv okúpať, ver mi, viem čo robím.“ Prikývol a pomohol som mu vliezť do vane (nepýtajte sa, kde ju Tora zobral, proste tam je). Snažil som nedívať na to jeho nádherné telo, teraz poškvrnené od jeho vlastnej krvi, no moc sa mi to nedarilo. Nečudujte sa! Napustil som ju skoro po okraj a jemne ho hubkou umýval. Popri tom som sa ho snažil udržať pri vedomí, tak sme sa rozprávali.
„Musíme to hneď potom, ako sa umyješ, ohlásiť, jasné?“

Reita
Pozeral sa na mňa ustaraným pohľadom a umýval mi vlasy. Strašne ma bolí zadok! Ja toho kreténa zabijem! Teda, ak budem mať silu. Čo dúfam budem mať.
„Uru?“
„Hm?“
„Prečo to spravil?“ opýtal som sa a otočil som sa naňho. Prestal mi umývať vlasy a hľadeli sme si do očí. Hral sa s penovými rukami a očividne premýšľal, čo mi má odpovedať.
„Vieš... on, akosi... je taký odjakživa. Vlastne... keď si niekoho vyberie ako obeť, nemá ten dotyčný na výber. Vie ťa zmiasť alebo prinajhoršom ťa nadroguje alebo niečo podobné. Ver mi, zažil som si svoje.“ Priznal sa a ja som sa nestačil diviť. Neviem, či si vymýšľa, z toľkého alkoholu (je ho dosť cítiť) alebo je to pravda. No nechcel som tomu veriť. Veď tomuto krásnemu stvoreniu by nechcel nikto ublížiť preboha, no nie?! Že nie?!
„To nie je pravda! Povedz, že nie!“ skríkol som a ponížene sklopil tvár. No tak povedz niečo!

Uruha
Som zahanbený na najvyššej úrovni. Pocítil som, ako mi schytil tvár penovými rukami a pritisol sa mi na ústa. Preboha! On ma bozkáva! Obtočil ruky okolo môjho krku a bozk prehĺbil. Navzájom sme si dráždili jazyky. Zrazu ma schytil za tričko a vtiahol ma do vane. Ponoril som sa úplne celý a rýchlo sa vynoril.
„Čo robíš?“ zarehotal som sa rozosmiali sme sa obaja. Zadíval som sa mu do jeho chutnej tváre plnej červene a pritiahol si ma k sebe.
„Vieš, som dosť opitý a nadržaný a myslím, že nie som jediný. Čo takto... vyskúšať... menší experiment?“ zahľadel sa mi do tváre a v momente som očervenel viac ako on. Nie! Veď... ho práve znásilnili a on po mne chce, aby sme... to nie! Veď by som mu mohol ešte viac ublížiť!
„To nejde! Vieš... som rovnaký ako on... zapáčilo sa mi to a... nedokážem sa udržať, vieš.. vážne nie. Ja tú Kieko dorazím! Povedal som jej, nech tam nič nedáva. Tá hlúpa hus!“ znova som sa naštval a rozmýšľal som, čo tej blbke urobím.
„Kieko niečo... dala do pitia?“
„Hej, viagru.“ Povedal som ako nič a začali sme sa smiať. Otriasol som sa zimou a ponoril som sa viac do vody. Omylom som sa mu dotkol nohy a hneď som uhol.
„Prepáč!“ zakričal som bezdôvodne a on sa mi znova začal smiať.
„No ták. Som vážne spitý, nadrogovaný nadržaný a neviem čo ešte. Bude to len menší úlet, nikto sa to nedozvie. Ty mi predsa neublížiš, je tak?“ ako to môže vedieť? No, je pravda, že jemu by som nikdy v živote neublížil, ale kto vie. Nemusím sa udržať. Chytil mi ruku a pritiahol si ma k sebe. Teraz na ňom ležím a znova sa mi postavil. Sakra!
„Vyzleč sa.“
„Čo?“
„Veď si vo vani a oblečený, to žiadny normálny človek neurobí.“
„Lenže ty si ma sem zhodil, vieš?!“ zle som sa na neho pozrel a zaškeril sa. Vpil sa mi do úst a položil mi ruku na jeho... rozkrok. Je vzrušený rovnako ako ja. Telo zvíťazilo nad rozumom a prstami som mu prechádzal po erekcii. Vzdychol mi do úst a ruky mi obtočil okolo pása.
„Ale mám jednu podmienku.“ Povedal som, a Reita privrel oči slasťou.
„Pozeraj sa na mňa.“ Zašepkal som mu do ucha a priblížil sa k jeho tvári.

Reita
Bože, je to tak nádherný pocit. Krv sa mi nahrnula do jedného určitého miesta, kde ma Uru stále dráždi a ja tu vzdychám ostošesť.
„Pozeraj sa na mňa.“ Ako prosím? No vlastne, môžem si za to sám. Bože, čo to tu stváram? Ale je to tak... uch. Pomaly som otvoril oči a trhane dýchal. To rozkošné kura sa mi dívalo do očí a pod vodou ma uspokojovalo. Onedlho som sa urobil s veľkým výkrikom. Oprel som sa o okraj vane a ďakovne som sa usmial.
„Teraz si na rade ty.“ Povedal som, a kým stihol zareagovať, už som mal ruku v jeho zmáčaných nohaviciach. Prekvapením sa mykol a zastonal. Rukami sa ma držal okolo krku a vzdychal mi do ucha. Jeho penis mi tvrdol v rukách a pomaly som ho spracovával. Dravo sa mi vrhol na ústa a lačne si ich bral. Nikdy predtým som nič takéto nezažil. Hýbal bokmi proti mojej ruke, stále ma bozkávajúc. Po chvíli sa mi urobil so ruky a čiastočne aj do vody.
„Ochutnaj to.“ Povedal s úsmevom na tvári a ja som nechápal. Schytil mi ruku a oblizol mi prst. Zlízal úplne všetko a nechápavo som sa na neho pozeral. Následne ma pobozkal pričom som ochutnal aj ja trošku jeho. Chutí to prazvláštne, ale nie zle.
„Tak takto chutí...vášeň? Heh.“ Ešte ma pobozkal na nos a ja som spokojne zavrnel. Voda je už studená a ja som úplne zabudol, čo sa stalo predtým. Poobliekali sme sa a spoločne, ja s menšími bolesťami, sme sa dostavili do našej izby. Ľahli sme si každý do svojej postele.
„Dobrú noc.“
„Aj tebe.“ Odpovedal som a zachumlal som sa do periny. Až potom mi došlo... Čo som to dopekla spravil?!