"Neublížiš mi?" 6.

Reita
Prestaň na to myslieť! Bol to menší omyl, už sa to nikdy nestane! Nadávajúc som sa postavil, upravil sa, nahodil som sexy úsmev a vydal sa za Kieko.
Po vyšliapaní schodišťa som zazrel usmievajúcu sa modrovlásku.
„Ahoj.“ Hanblivo ma pozdravila.
„Ahoj. Ideme?“ odzdravil som a ona prikývla. Cesta trvala asi 15 minút a medzi tým sme sa skvele porozprávali. Rozprávali sme sa o škole, o spolužiakoch, o tom, čo má rada, až prišlo na tému Uruha.
„Ako spolu vychádzate? Totiž on, moc sa s nikým nebaví, ani spolubývajúci mu nikdy dlho nevydržia.“ Prečo? Keď sa spýtala, pocítil som jemné brnenie spodnej pery a vybavil sa mi znova ten bozk. Po pravde, nebol iba jeden...
„N-no.. je, je fajn, je naozaj super, pomáha mi s matikou a tak.“ Trošku som sa pri odpovedi zakoktával a sčervenal som. Iba trošku. Nepoznáme sa ani deň.
„Aha. Dnes dávajú skvelé dva filmy, na ktorý pôjdeme?“ výborne sa mi s ňou rozpráva. Vždy nájde niečo, o čom sa rozprávať. Keď sa spýtala, ocitli sme sa pred kinom a obzeral som si plagáty s filmami. Nejaký fantasy a kriminálka. Ukázal som prstom na tú fantazijnú blbosť a kúpil som nám lístky.
Už sme sedeli na miestach a zasa sme sa rozprávali. Tentoraz o filme.
„Decká hovorili, že je to super, vraj sa budeme aj báť ale je to sranda. Taká novodobá Snehulienka je fajn.“ Nakoniec som zistil, že ideme na akúsi Snehulienku a lovcov. Američania nevedia točiť filmy, akurát tak komédie a niektoré akčné. Inak nuda.
V polovici filmu bola Kieko na mne nalepená, hlavu zaborenú v ramene a nechty zaryté v mojej pravej ruke. Šialene sa bála. Ale nebola sama. Ja som mal oči vypleštené hrôzou, zarazený do sedačky a nedýchal. Je to také, ako živé! Tie efekty sú super, bojím sa! Dnes nezaspím, to je zlé.
Konečne nabehli titulky a postavili sme sa. Kieko sa ma samým strachom ešte stále držala za ruku a mne srdce tĺklo nebezpečne rýchlo.
Prechádzali sme sa po meste a znova sa rozprávali. Trošku ma to rozptýlilo. Chcem ju vyprevadiť, tak sme sa vybrali naspäť do ubytovne. Zaviedol som ju až k jej izbe a ešte predtým, ako vliezla do izby pozrela sa na mňa krásnym pohľadom a povedala:
„Ďakujem ti za dnešok. Bolo to skvelé, aj keď som troška vystrašená z toho filmu.“ Zachichotala sa a objala ma. Zovrel som ju v náručí a spomenul som si na Uruhove slová. Chyť ju za ruky, pozeraj jej hlboko do očí a pobozkaj ju. Nemohol som. Stále myslím na Uruhu a jeho rozkošnú a krásnu tvár. Kieko to však spravila za mňa. V sekunde sa mi prilepila na moje ústa. Odlepil som sa od nej. Nemôžem. Nie je to... ono.
„Prepáč. Nemôžem.“ Ospravedlnil som sa.
„Je tu niekto, koho máš radšej?“ začervenal som sa.
„Možno.“ Len som sucho odpovedal, usmial som sa na ňu, poďakoval a odišiel.

Uruha
Určite sa teraz bozkávajú pred jej izbou a dohadujú si ďalšie rande. Preplakal som cez 2 hodiny, teraz to ide odznova. Pocítil som, ako mi vlhnú oči a pocítil som slanú chuť sĺz na ústach. Mám oči celé opuchnuté a červené. Naozaj som sa zamiloval? Za takú krátku chvíľu? Neriešil som to. Zababušil som sa do periny a zhasol lampičku na mini chladničke. O necelú minútu som počul cvaknutie kľučky. Reita prišiel.
„Uru? Spíš?“ neozývam sa. Načo aj? Aby mi porozprával o svojom dokonalom rande? Nepotrebujem to. Počul som, ako sa prezliekol a vliezol do kúpeľne. Znova som sa rozvzlykal. Snažil som sa prestať, no stále som sa triasol a vydával tie pračudesné vzlyky po plači. Asi si umyl len zuby, vyšiel prirýchlo. No miesto toho, aby si ľahol na posteľ. Pocítil som, ako sa matrac za mnou pohol. Pohladil ma po vlasoch tými jeho veľkými dlaňami. Tak jemne.
„Čo sa deje?“ znel starostlivo.
„N-nie.. čo by mal- *hyk*“ zasa ten otrasný vzlyk. Prezradil ma. Do kelu! Bude si myslieť, že sa správam ako baba!
„Ty si plakal? Pozri sa na mňa, a nehovor, že sa nič nedeje!“ povedal ráznym hlasom a ja som sa ako dobité šteňa otočil a posadil sa naproti jemu. Zasvietil stolnú lampičku a nadvihol mi tvár.

Reita
Oči má celé červené a uslzené. Čo sa preboha stalo?! Čo sa stalo, keď som tu nebol? Objal som ho a pomaly som sa s ním húpal. Obtočil ruky okolo môjho pásu a rozplakal sa ešte viac. Teda, ak to bolo možné. Úplne ho napínalo a nestíhal s dychom.
„Uru, ukľudni sa. Pššt. Neplač. Ticho.“ Snažil som sa aby tak sebou nehádzal. Trvalo dlho, kým sa ukľudnil.
„Tak, a teraz mi povedz, čo sa deje?“ zakrútil hlavou na znak nesúhlasu a zdvihol hlavu.
„Dobre teda. Ak budeš chcieť, povedz mi to. Nebudem ťa nútiť.“ Povedal som a chystal som sa zdvihnúť. Vzápätí ma chytil za zápästie a stiahol naspäť na posteľ.
„Mohol.. *vzlyk* mohol by si tu pri mne ostať? Nie je mi dobre.“ Pozrel sa na mňa chutným pohľadom a nemohol som odmietnuť. Zaškeril som sa a prikývol.
„Niekto sa chce túliť, čo?“ rypol som si a on sa usmial. Takto vyzerá lepšie. Viem, že je to divné, keď sú dvaja chlapi spolu v posteli, no teraz to pre neho urobím, zajtra mi to vysvetlí.

Uruha
Odsunul som sa a ľahol si ku mne. Prikryl som nás oboch a zavŕtal som sa mu do ramena. Znova sa zasmial a otočil sa mi tvárou. Pozrel som na neho, zhasol lampičku, no stále sa na mňa neprestal dívať. Zružoveli mi líca a nevedel som, čo chce. Odrazu som pocítil jeho ruku, ako sa obtáča okolo môjho pása a jeho hebké pery. Znova ma pobozkal. Vložil som sa do toho celým svojím telom a bozk mu opätoval. Odlepili sme sa od seba a udivene som sa na neho pozrel. On snáď niečo pil?
„Toto mi na tom rande chýbalo. Prepáč, asi na tebe začínam byť závislý.“ Pohladil ma po vlasoch a ľahli sme si spať. Opretý o seba čelami sme si dýchali na tvár a pozeral som sa, ako zaspáva.