Noc Mesiaca 2.Kapitola

Kapitola 2-Tajná krabička

Len čo dopadli prvé lúče slnka na zem Namano sa prebudil a išiel sa osprchovať..na to sa zobudil aj Yoshida.. išiel sa pozrieť čo Namano robí..uvidel ho v sprche len sa pousmial a išiel do kuchyne urobiť raňajky.. ked sa Namano osprchoval obliekol sa a chcel sa čo najskôr vytratiť, ale zastavil ho Yoshidov hlas” to sa ani nenaraňajkuješ? “ Namano sa otočil a smeroval si to ku stolu kde sa usadil..ani nie za par minúť prišiel Yoshida z kuchyne z dvoma taniermi jeden podal Namanovi a ten druhy polozil na druhu stranu stolu a sadol si oproti Namanovi..zaželali si dobru chuť a pustili sa do jedla.. v tom sa Namano nečakane spýtal Yoshida “ čo si to vlastne po mne chcel? “ Yoshida sa pri jedení usmeje zhltne susto čo ma v ústach.. “dojeme a poviem ti to..” dojedli Yoshida odniesol taniere a namieril si to k poličke.. Namano od zvedavosti k nemu prišiel..Yoshida z police niečo vytiahol a otočil sa smerom k Namanovi bola to tmava skoro až do čierna sfarbená krabička.. “ čo to je? “ opýtal sa Namano prekvapene.. “to je veľmi tajne..ale k veci… potrebujem aby si to postrážil kým si pre to neprídem..za tu dobu to nesmieš otvoriť ani nikom povedať kto ti ju dal a” odmlčal sa..” nikomu, nikomu ju nesmieš dať! Rozumieš? “ Namano sa prekvapene zadíval na krabicku “dobre..rozumiem” “ uschovaj ju na dobrom mieste je dosť dôležitá a keby sa dostala do zlých rúk..” Yoshida ani nedohovoril vetu a pozrel sa inam..potom krabicku podal Namanovi, ktorý ju prijal a usmial sa” budem ju strážiť ako oko v hlave..” otočil sa a nasmeroval si to k dverám.. Namano už sa naťahoval za kluckov v tom ho Yoshida chytil, otočil a pritlačil Namana k dverám a zadíval sa mu do oči…Namano začervenal nevedel ako sa zachovať..v tom ho Yoshida pustil “prepáč..” povedal a zapálil si cigaretu išiel si sadnúť na svoj gauč..Namano sa naspäť otočil ku dverám.. vyšiel von a zavrel dvere..namieril si to rovno domov..
Chvíľu cesty si Namano prezeral krabicku, potom ju strčil do vrecka a blížil sa k najbližšej zastávke.. konečne dorazil jeho autobus vošiel do vnútra a sadol si..približné na tretej zastávke pristúpilo podivne dievča..malo zahalenú tvar kapucňou.. ani si nevšimol vonku sa rozpršalo, ale niečo ho na tom dievčati lákalo.. neostalo žiadne voľné miesto len pri Namanovi..keď si to Namano uvedomil sedela už vedľa neho.. pozrel sa na ňu a bol doslova očarovaný keď sa ona pozrela naňho.. povedala tichým hlasom a sklopila zrak.. “tu krabicku..” nastavila ruku.. Namano sa pozrel na ruku zadíval.. Dostal som ju ešte len pred niekoľkými minútami a už ju chcú? Bol vyvedený z miery.. pozrel sa naspäť na dievča a odpovedal akoby ju nemal.. “ akú krabicku? Však vás ani nepoznám..” ona sa naňho usmiala.. “ale poznáš.. daj mi tu krabicku.. nerob že o ničom nevieš.. Yoshida nám už povedal, že ju máš ty..” onemel.. ako..ako mohla prísť na to, že mam tu krabicku..a kto sú ti ostatný? Čo Yoshida zo mnou zamýšľa?? Nevedel ako odpovedať..odvrátil pohľad pozrel sa pred seba a povedal “ nedám vám ju..dokiaľ mi nevysvetlite čo sa tu deje” chvíľu mlčali a potom Namanovi zaznela otázka.. ona vystúpila s nim.. otočil sa na ňu “to ma tu budete teraz sledovať alebo čo?” bol podráždený.. “nie nebudem..” odpovedala tichým hlasom a potom dodala.. “ keď chceš o nás niečo vedieť príď zajtra o polnoci na Yoshidov cintorín.. budeme ta tam čakať.. keď neprídeš prídem zase a tu krabicku si vezmem.. “ dopovedala.. Namano sa obzrel niekam inam a keď chcel odpovedať otočil sa na ňu, ale už tam nebola.. je to vážne divne prečo by som mal chodiť na ten cintorín a doniesť tu krabicku.. však mam ju strážiť a nie ju niekomu dávať.. bol z toho všetkého čo sa udalo za posledne dva dni úplné mimo..až sa nakoniec rozhodol.. nepôjdem tam.. keby ma tak chceli vedia si ma nájsť… ale kto sú oni o kom rozprávala?.. tato otázka mu doslova vŕtala v hlave..došiel domov výťah bol stále mimo prevádzku... vyšiel na svoje poschodie vošiel do bytu a krabicku uschoval v malej skrinke za obrazom..dával si tam svoje najvzácnejšie veci.. potom išiel do kuchyne otvoril chladničku, vtiahol si malinovky a išiel sa natiahnuť na posteľ.. zapol televízor, ktorý mu i z bytom ostala po rodičoch…
Najprv tomu sám nechcel uveriť čo sa mu za tých par dni stalo, ale rozhodol sa že zájde na ten cintorín za Yoshidovim domom Za skúšku nič nedám.. Povedal si ešte ten večer.. druhy deň celí prečkal až príde večer.. vyšiel von nasadol na autobus a namieril si to rovno k Yoshidovmu domu na jeho cintorín.. už tam naňho čakalo to podivne dievča čo stretol pred dvoma dnami.. bolo tam ešte par osôb zahalených do pláštou s kapucňami.. jediný ktorý mal plášť, ale nemal prehodenú kapucňu cez hlavu bol Yoshida, ktorý naňho prikývol a povedal “ Tu krabičku” Namano bez váhania podal Yoshidovi krabičku ten ju otvoril a bolo v ňom nejaká malá odmerka z krvou.. “toto je najväčšia cnosť našej skupiny.. krv upíra, ktorý za nás obetoval všetko.. i svoj vlastný život..” všetci naokolo si dali dole kapucne a s pod pier im bolo vidieť upírske zuby.. to dievča, ktoré stretol pred dvoma dnami sa naňho pozrelo a predstavilo sa ako prvé.. “ Som Ourana, rada ta poznávam Namano..” usmiala sa a vycerila zuby..mala dlhé čierne vlasy, úzke obočie a ladne krivky tvare a prenikavo modré oči.. ďalší kto stal po jej lavici bol Yoshida” Ja sa predstavovať nemusím..” usmial sa a tiež mu bolo vidieť upírske zuby.. naopak od Ourany mal svetlé vlasy skoro až blonďavé a pestro zelené oči.. ďalší dvaja čo tam z nimi boli ..boli na chlp rovnaký..ozvali sa obidvaja naraz “ Sme dvojčaťa.. volajú náš aj krvavá dvojka..” podivuhodne sa usmiali a vycerili zuby.. potom povedal ten bližšie k Yoshidovi “ Ja sa volám Sauri..” a ten vedľa dodal “ a ja som Lauri” Ne že vyzerajú rovnako ešte sa aj podobne volajú.. Namano sa v tichosti zasmial tomu čo videl… mali krátke hnedé vlasy a tajuplne čierne oči.. “Ja som…” nestihol Namano dopovedať a Ourana odvetila “ vieme kto si.. mali by sme ale prejsť k veci nemyslite? “ pozrela na všetkých okolo a Yoshida spustil “ áno, mali by sme ti povedať prečo sme ta tu zavolali.. síce sme predpokladali že ta najprv vyskúšame ako dlho budeš tuto krabičku schopný schovávať .. nemáme veľa času tak prejdem rovno na vec.. potrebujeme tvoju pomoc.. “ povedal Yoshida a zatiahol odhodil krabicku a v ruke držal len tu krv..”Ma?” vyľakal sa Namano “ akoby som ja vám mohol pomôcť.. však som len obyčajní človek a vy..” odmlčal sa pretože ho prerušil Yoshida “ dosť už rečí a prejde k obradu..” pokývol hlavou na Ourana a potom na dvojčaťa..odkývli mu tiež hlavou ako nejaké znamenie.. Namano bol z toho všetkého vyplašený keď sa k nemu Yoshida priblížil a polozil mu do ruky odmerku z krvou.. odstúpil dozadu a poklonil sa.. Čo to? Namano bol úplné vyvedení zmieri.. čo z tým zamýšľajú? Počkať nevravel že tato krv patrila upírovi, ktorý pre nich obetoval svoj vlastný život.. čože? Takúto poctu si nemôžem dovoliť..Nevedel čo ma urobiť.. “toto nemôžem prijať.. “ odvetil a už, už ju chcel vrátiť, ale Ourana potočila hlavou a kusla ho do krku.. “ Teraz…” povedala vzala mu odmerku a naliala mu ju do rany.. “ prepad bolo to nevyhnutne.. kvíli tvojmu aj nášmu dobru.. už dávno sme ta sledovali tak sa teraz prosím nelákaj.. par dni zostaneš u Yoshidi doma” Namano cely vyplašený sa chytil za krk kde ho kusla a spadol na kolena.. bolelo ho to.. Yoshida vstal a došiel k nemu v tú chvíľu sa Namanovi zahmlilo pred očami a vydeľ len čistú tmu.. počul len Ouranin hlas “ odnes ho do domu.. potom sa…. “a viac už nepočul..