SLEDOVÁNÍ A STAHOVÁNÍ NA TĚCHTO STRÁNKÁCH
JE UMOŽNĚNO POUZE PŘIHLÁŠENÝM UŽIVATELŮM!



V případě, že vám naše skrývací lišty s obsahy nefungují, zkontrolujte, zda-li jste přihlášeni.


Děkujeme za přečtení.




Game Story 1.časť

Bolo jedno dievča, ktoré nemalo ľahký život ale nebol ani nejako zvlášť ťažký. Mala milujúceho otca. Matka ju opustila keď mala približne 5. Nemala súrodencov ani priateľov. Teraz bude mať 15. Chcela sa volať Atachi tak ju tak budem nazývať. Atachi bola milé, vysoké, tmavovlasé dievča ktoré miluje Japonsko, Kóreu, anime, mangu a p. Mala umelecké sklony a bola absolútne drevo na telesnú výchovu. Celá ja. Vlastne som to ja. Dosť na úvod prejdime k veci.
Všetko sa zmenilo keď som sa vracala domov zo školy a našla ten kľúč, bol čierny, zaujímavo ornamentovaný, neobyčajný, starodávny. Priťahujú ma také veci tak som ho hneď zobrala. Necítila som sa vinná že som ho zobrala, mali naňho dávať väčší pozor. Ako zvyčajne keď som došla domov zapla som počítač už som išla zapnúť nejaké anime ale niečo ma vyrušilo. Zvonček. „Kto tak môže zvoniť“ pomyslela som si. Nikto. To sa dalo čakať. Nejaké decká sa dobre bavia. Zazvonil ešte raz. Vybehla som vonku že po nich začnem ziapať ale nikto tam nebol. Zrazu sa mihlo čosi za stromom. Bežala som tam v papučiach a zrazu som to zbadala alebo ho. Bolo to niečo ako líškomuž. Pekný, vysoký, hnedé vlasy, líščie uši, mal na sebe také to typické japonské chlapčenské kimono a asi 17. Štipla som sa ale nepomohlo to. Stál tak 10 krokov odo mňa a pozeral na mňa. Nemohla som sa hýbať. Bola som očarená alebo skôr začarovaná? Dobre zvykla som si na uši v anime ale naživo?!? Uvedomila som si že zvieram v ruke ten kľúč. Podišiel ku mne a schytil ma za ruku a prešiel so mnou cez prepletené duby čo vyzerali ako brána. Nikdy som ich tam nevidela. Keď sme prešli uvidela som les. Najprv som sa čudovala a potom som si to všimla. Ten kúzelný les. Videla som niečo ako Krajinu zázrakov ibaže lepšiu. Pre mňa určite. Najprv sa zdalo že je to iba obyčajný les ale nebol. Bol kreslený. No teda bol ako vytrhnutý z anime. „Waaaaw“ vyšlo zo mňa. Usmial sa . On sa vážne usmial. Išla som zamdlieť. „Páči sa ti to však?“ spýtal sa ma. „A-a-áno“ vyjachtala som. Bolo to úžasné. Ja som bola úžasná. Mala som o niečo svetlejšie dlhšie vlasy ako normálne takže asi po zadok, bola som o niečo nižšia a mala som dobru postavu. Zmenilo sa mi aj oblečenie. Mala som na sebe krátke červeno-biele kimono. On sa tiež zmenil, on mal vlasy tmavšie a kimono sa mu zmenilo košeľu a nohavice. „Halóóó?? Vnímaš ma???“ povedal a mával mi rukou pred ksichtom. „Čooo?“ odpovedala som. „Ale nič. Chceš vedieť prečo si tu? Spýtal sa. „Hmmm. No pokiaľ nebudem musieť bojovať proti zlu kľudne“ zaškerila som sa. On sa odmlčal. „Čooooo?!? Budem?“ skoro my vyleteli oči z jamôk. „Vlastne ani nie ale áno no keď si našla ten kľúč v podstate si sa zúčastnila takzvanej hry.“
„ Hry. Akej hry?“
„ Hry ktorá sa koná medzi svetmi každý rok.“
„ Akými svetmi? Aká hra? Čo?!?“
„ Sú tri svety. Ľudský, to je ten tvoj. Zvierací, to je ten môj. Kúzelný, to je svet mágií. Hra je niečo ako turnaj keď sa tri svety spoja vytvoria 6 tímov a v každom týme by mali byť dvaja ľudia, dve zvieratá, dvaja mágovia. Toto“ vyberie z vrecka čierno-biely náramok“ je prekladač, vec ktorou sa dorozumievame. Si tu prvý rok takže to ešte neovládaš. Keď si nasadíš prekladač automaticky sa ti napojí do mysle a ty budeš rozumieť a budeš vedieť aj rozprávať všetkými jazykmi svetov. Šikovná vecička.“
,, Moment budem tu rok? Kedy to začne? Čo je pointou? Ako sa hľadajú tie tými či čo? Koľký rok si tu ty? A ty si zviera?...“
„Ha Ha Ha. Príliš veľa otázok. Takže hra trvá dokým niekto nevyhrá takže to síce môže byť aj rok ale je to nepravdepodobné. Začína keď budú zostavené tými. Tými sa hľadajú tak že je zvolený kapitán radou starších - dvaja ľudia, dve zvieratá, dvaja mágovia. Ten kapitán hľadá členov pomocou kľúčov. Som tu 4 rok a som zviera aj keď to možno tak nevyzerá mam ľudskú podobu ale môžem sa zmeniť. Pointa aspoň podľa mňa je mier. Ešte niečo?“
„Nooo...Prečo ja?“
„Eh...No... Vybral si ťa kľúč ja som ťa len našiel.“
„Aha, máme ďalších členov alebo som prvá?“
„Si posledná ostatný už čakajú v hale.“
„V akej hale?“
„Poď za mnou. Och a aby som nezabudol je to boj. Doslovný boj takže predpokladám že sa vieš biť. „
„Biť!?! No chodím na kendo.“
„Kendo? Boj s bambusovým mečom?“
„Áno celkom mi to ide na to že som úplné drevo“
„V tomto svete je to iné každý má zvýšenú rýchlosť na 100 (Myslené mierou rýchlosti v ich svete takže dosť rýchlo). Lenže podľa tréningu sa to zvyšuje. Jak by som to vysvetlil. Je to ako hra“
„Hra... Chápem, hrajem také hry a čítam dokonca aj mangu ½ princa. Aj keď pochybujem že mám 3 životy alebo niečo také :D“
„Nemáš tri životy ale áno je to ako v hre. Sú tu obchody, zbrane, elixíry, kúzla a tak. Trénuješ počas cesty a rýchlosť, sila a ohybnosť sa zvyšujú. Mali by sme ísť lebo meškáme. Tak poď. Och a volám ta Shin.“ Shin verili by ste tomu? Išli sme vychodenou cestičkou cez les až kým sme došli ku dedinke. Uprostred tej dedinky stál obrovský štadión. Keď sme doňho vošli nestihla som sa diviť. Stalo tam 6 tímov a jeden nebol celý bol tam celkom dobre vyzerajúci, vysoký, blonďavý mág. To že je mág som usúdila podľa toho divného plášťa. Bola s ním nízka modrovláska s divnou čelenkou s tykadlami. Vedľa stál taktiež vysoký, pekný, čiernovlasý, pravdepodobne vlk. Posledné bolo pekné, vysoké dievča s dlhými hrdzavými vlasmi.
„Ja som Regit a toto je Bonie“ predstavil sa a ukázal na modro vlásku.
„Sunny“ povedala hrdzavka a nahodila veľký žiarivý úsmev. „Sedí“ zašepkala som si pod nos a Shin sa usmial.
„Som Imaki“ povedal vlk a ani na mňa nepozrel. Určite je jeden z tých namyslených čo si o sebe veľa myslia.
„Tak sme kompletný a môžeme začať“ povedal divný asi 350 ročný chlapík.“ Príhovor by bol zdĺhavý keďže už teraz meškáme tak začnite. Cieľom tohtoročnej hry je získať Muchotrávkového ducha a zavrieť ho do fľašky ktorú každý tým dostane. Tak veľa šťastia. Ostatné pravidlá vám vysvetlia kapitáni“ Keď sme vychádzali z arény všimla som si že iné tými na seba posielajú doslova strašidelné výrazy. „ To je normálne“ oslovil ma Shin „Každý chce vyhrať“
„Nehovoril si že pointou je mier?“
„Áno, ale každý z víťazného týmu dostane jedno prianie.“
„Aha. Smiem sa Vás spýtať? Koľký rok ste tu vy?“
„Regit a Bonie sú tu 3 rok, Sunny je tu 2 rok a Imaki 5“
„Aha, takže len ja som tu prvý rok. A prečo ty si kapitán keď si tu 4 rok a Imaki 5“
Ticho.
„Eh... Tak to necháme na inokedy“ zajachtala som.
„Alebo nikdy“ povedal Imaki len pre seba.
„Eh... Tak poďme hľadať toho ducha“ povedal Shin a schmatol podivnú fľašku od divného zeleného elfa a Shin nás nasmeroval smerom k údajne najbližiemu mestu.

Dodatek autora:: 

Moja prvá viac dielna poviedka. Prvý diel je nudný a hlavne zoznamovací. Vysvetľuje pointu. V ďalších dieloch bude aj láska. Prirodzene. Je to zamerané na to fantasy a dúfam že sa páčilo Wink)

5
Průměr: 5 (5 hlasů)