Omlouvám se, že je povídka tak krátká, ale myslím, že bych už nevymyslela smysluplné pokračovaní, a snad je to takhle i lepší... Moc doufám, že se bude aspoň trochu líbit.
(P.S.:Když se to libit bude,možná pokračování dodělám^^;)

Neberte to ako báseň, pretože to ani nie je básen, skor je to úvaha alebo iba akýsi zápis myšlinok a podobne... Po prípade ak aj vám to príde ako básnička tak to skôr zaraďujem medzi surealisticku tvorbu, ktorá sa neriadila skoro žiadnymi pravidlami literárnej tvorby, zapisovali iba svoje myšlienky bez akejkoľvek prehliadnosti, proste tak ako ich čo napadlo, tak to dali na papier -či to už malo alebo nemalo hlavu a pätu...- xD
ďakujem za pochopenie vaša Immary

Pospíšila jsem si s dalším dílem, protože budou teď prázdniny a já nebudu doma. Tenhle díl je tak trochu vzpomínkový, ale nebudu vám toho moc říkat, přečtěte si to sami . Pište názory, byla bych vážně vděčná. ..

Nečakané ale predsa je to tak... nakoniec som sa rozhodla predsa len napísať ďalšie pokračko (má v tom samozrejme prsty sora, a aj to, že môj chalan absolutne nepochopil o čo ide v prvej časti...xD chlapi!...)... aj keď podľa mňa bola prva časť úplne dokonalá tak ako bola...
Konči hapy end-om tak ako väčšina mojich poviedok. Musím si tie pekne konce kdesi vybiť, keďže skoro každy anime, čo som doposial videla skončilo, divne, hlavny hrdina zomrel, či odišiel čo ma privádza do šialenstva.
Dúfam, že sa páčilo. Rada si prečítam vaše názory a dodatky.
P.S.:nepíšte mi, že tam mám veľa gram chýb. Uvedomujem si to a robím čo môžem. Avšak s dizgrafiou to nie je až také ľahké, často sa mi stane, že ich prehliadnem aj keď to kontrolujem pravidelne aspoň tri krát...