Vzduchem se nesla ozvěna, jak kostelní hodiny odbíjely osmou večerní. Byl pozdní podzim, skoro se schylovalo k zimě. Obloha i přesto byla jasná a slunce se právě přehupovalo za horizont.

„Miu..?“ pani Sakurai na ňu pozerala, ako na blázna.

Videli ste už niekedy leva uväzneného v klietke? Ako sa nervózne prechádza sem a tam, dúfajúc, že ho niekto konečne vypustí na slobodu? Lebo presne tak teraz vyzerala Tsunade. Podráždene pochodovala po svojej kancelárii a podchvíľou vrhala nevraživý pohľad na dvere.
„Prečo im to toľko trvá?!“
„Netuším, Ino predsa sľúbila, že ich sem privedie,“ povedala Shizune mierne a nenápadne sa stiahla do rohu miestnosti, vďaka čomu sa vyhla lietajúcim dreveným trieskam, ktoré ešte pred chvíľou boli novým písacím stolom jej naštvanej Hokage.
To budú ďalšie výdavky navyše, vzdychla čiernovláska nešťastne.