*** Kasshy

„Hříšníci?! Co tím myslíš?“
„Přesně to, co říkám! Sou Kashi je velmi staré slovní spojení pro 'Ten, který zhřešil.'. Ty magické znaky nejsou nic víc než vypálená značka.“
Zatínal jsem pěsti, po tváři mi stekla kapka potu. Něco takového jsem vůbec nečekal.
„Ale proč?“
„To je jednoduché. Protože nesete krev Tsukai-Tenů a člověka.“
„Ale …“

O dva mesiace neskôr.... ulica Nagajami
,,Hej Taoki, čo na ňu hovoríš?" Prehovoril na mňa môj spolužiak. Lebo si všimol, že som myšlienkami uplne inde.
,,Huh, čo si hovoril Wataru?" Ospravedlňujúco som si poškrábal zo zadu hlavu.
,,Nechaj ho tak, ten po nej určite ide, nemôže sa jej ani len v snoch nabažiť." Pridal sa do konverzácie ďalší spolužiak.
,,Izumi, čo ty a Yayoi?" Štuchol som svojho kamoša lakťom a ten zahambene sklonil hlavu.
,,Taoki, trafil si kladivom po hlavičke. Ale teraz naozaj páči sa ti Ari?" Zamyslel som sa.
,,Poviem ti..." No do reči mi skočil ďalší spolužiak.
,,Héj chalani." Mával nám s novinami nad hlavou.
,,Preboha Kyuuji, najskôr sa vydýchaj a potom niečo hovor hej." Povedal Wataru a pridržal ho za plecia.
,,Pamätáte sa na toho podnikateľa Restta Mikkita?" Pri tom mene mi prešiel mráz po chrbte.
,,Hej čo je s ním, zbankrotovala tá špina?" Ušlo mi z úst a všetci na mňa pozreli.
,,Nie, bude sa ženiť. Kto by to bol povedal." Vytrhol som mu noviny z ruk a pozeral na titulnú stranu kde stálo ,,Prežil smrť otca, pred nedávnom smrť brata, no konečne si našiel tú vyvolenú." Pozrel som nižšie kde bol obrázok jeho a tej ženy. Nezabudol som na jeho ksicht a ani na to, čo mi ten hajzel urobil. Kôli nemu som takmer zomrel.
,,Hej, čo sa tak na to dívaš?" Zacítil som niečiu ruku na mojom pleci.
,,Ja len, že kto si môže dať takú šialenú farbu vlasov." Pokúsil som sa zažartovať a podarilo sa.
,,Inak Taoki, minule som ťa videl ako sa obíjmaš s nejakou dosť sexy kočkou." Pozrel som na neho a usmial sa.
,,Myslíš moju sestru?" Všetci sa zatvárili prekvapene.
,,Nevedel som, že máš sestru." Začudoval sa Wataru a podal noviny späť Kyuujimu, ktorý sa následne potom od nás odpojil.
,,Ten určite letí za Natsuom." Zasmial sa Izumi.
,,Počkať neni Natsuo mužské meno?" Obaja sa zasmiali.
,,Jáj ty o tom nevieš." Zastavil som.
,,Čo by som mal vedieť?" Obaja ma chytili za pás a potlačili ma do predu.
,,No totiž to Kyuuji..." povedal Izumi
,,je gay" dopovedal Wataru a mne padla sánka.
,,Je to tak, povedal nám to cez prázdniny, kde si ty vôbec bol?" Tejto otázke som sa snažil vyhnúť a tak som sa zase vrátil k tej téme pred tým.
,,Takže Kyuuji je gay, v poriadku nejak extra mi to nevadí." Pozreli na mňa a ako keby si čítali myšlienky, naraz ma štipli do zadku.
,,Šibe vám?" Zakričal som na nich. Už sme sa blížili k môjmu domu.
,,Vieš ani jeden z nás sme nereagovali tak ako ty, Kyuuji je v pohode ale poviem ti, docela mi to vadí." Povedal Wataru a prehrabol si svoje blond vlasy, ktoré mu padali do očí.
,,Nie si náhodou aj ty gay Taoki?" Pozrel na mňa Izumi a Wataru sa pripojil.
,,Snáď si nemyslíte, že som gay?!" Sakra ja nie som gay, som v pohode len som raz mal sex s mužom. ,,Ja som hetero, vy idioti." Skríkol som po nich a oni sa len zasmiali. ,,Majte sa" zakýval som im a bežal ten kúsok domov sám. Otvoril som bránku a vybehla na mňa Akina. ,,Nó ako sa má môj najmilejší pes na celom svete?" Poškrábal som ju za ušami, ona sa prevalila na chrbát a spokojne vrtela chvostom. ,,Počkaj, nehýb sa chvíľočku. Pozriem sa ti na ranu dobre." Moje rozkazy poslúchala všetky. ,,Už sa to hojí, si silé dievča." Opäť som ju poškrábal za uchom a ona ma olízala.
,,Taoki? Už si doma?" Ozvala sa Haruko moja nová adoptívna matka.
,,Áno, dnes sme síce so školou končili neskôr, ale v práci mám voľno tak som doma." Usmial som sa na ňu a ona sa prekvapila.
,,Počuj Taoki, si iný" jej hlas sa akoby lámal ale snažila sa to potlačiť. Postavil som sa a zamieril k nej. O krok cúvla, ale ja som ju rýchlo objal. Tanier čo držala v ruke pustila a ten sa rozbil na kúsky.
,,Ja, prepáč upracem to." Previnilo povedala a čupla si k nim. Čupol som si aj ja a vzal jeden veľký kus.
,,Vieš črepy prinášajú šťastie." Podal som jej ho do rúk.
,,Jediné štastie čo mám si ty a moj manžel." Od doby čo som tu ho len raz spomenula, pretože doma nebýva skoro vôbec, je totiž námorník.
,,Kedy sa má vrátiť?" Spýtal som sa a pomáhal jej zberať črepy.
,,Na konci mesiaca." Pozberali sme ich a ja som ju utešil.
,,Tak vidíš. Mimochodom dnes idem večer von." Išla ich opät pustiť na zem, no zachytil som jej ruky.
,,Ah dobre" dala si vlasy za uši a ja som ešte dodal ,,mami." Prikývla hlavou, ale došlo jej to zrejme až keď už som bol hore vo svojej izbe. Toto je prvý krát čo som hociktorej mojej adoptívnej matke povedal mama. Sadol som si na posteľ a vytiahol zo stolíka vedľa, skicár. Prelistoval som ho až pokiaľ som nenarazil na krezbu Mikka. Potom som vzial ceruzku a dokreslil tam jeho snúbenicu.
O 4 hodiny neskôr.... Taokiho izba
,,Mamí, nevieš kde mám tú károvanú košeľu." Zbehol som k zábradliu a zakričal na Haruku.
,,V kúpeľni na vešiaku, zlatko" odpovedala mi a ja som tam už aj bežal. Zvesil som ju, hneď si ju obliekol a ešte si aj nasadil kravatu. Zbehol som po schodoch a Haruko ma zastavila.
,,Ideš na rande?" Uchechtla sa a napravila mi kravatu.
,,Niečo také, mami, pa" dal som jej pusu a vybehol z domu. Za prvým rohom som si kravatu povolil a na košeli rozopol od vrchu šesť gombíkov. Trochu si roztrapatil vlasy a siahol do vrecka pre mobil. ,,Kyuuji? To som ja Taoki nešiel by si von?" Zo začiatku bolo ticho no potom sa ozval.
,,Nevadí ak vezmem niekoho so sebou." Zamyslel som sa a napadlo mi, že to bude Natsuo.
,,Pohoda, za 15 minut pri metre?" Súhlasil a ja som bežal na zadané miesto. Keď som tam dobehol nikto tam ešte nebol. Sadol som si na zástavku a oprel sa o stenu. Po pol hodine mi Kyuuji zavolal, že nemôže. Zložil som a ostal tam sedieť. Opäť som sa cítil, ako keď som utekal z domu. Pozrel som na hodiny oproti na stene a bolo 22:15. ,,Fúúú, to je len toľko?" Povedal som si sám preseba.
,,Taký mladý a nemá kam ísť?" Z tmy sa ozval nejaký muž s italským prízvukom. Trochu som sa obával čo sa môže diať, ale keď vystúpil a uvidel som ho prestal som mať strach. Vysoký, chudý, kde tu nejaké to svalstvo čo sa skrývalo pod obtiahnutým tričkom s veľkým výstrhom do písmena V. Ďalej tmavo hnedé zvlnené vlasy v strede delené cestičkou mal takmer pod plecia. Nebol to Japonec skôr Talian povedal by som podľa prízvuku. Okolo nás prešla žena a zahľadela sa na toho muža, on na ňu žmurkol a ona takmer zletela zo schodov.
,,Tákže Cassanova hej?!" Zasmial som sa mu a on sa otočil späť ku mne. Kolenom sa zaprel o lavičku tak, že mi ním pritlačil na pohlavie a naklonil sa nado mňa.
Hľadel som mu do jeho tmavo hnedých očí a už som cítil ako ma zvádza.
Rukou mi prešiel po odhalenej hrudi a zašepkal mi do ucha ,,som Riccardo." Jemne mi hrýzol ucho a mňa to vzrušovalo i keď som si to nechcel pripustiť. ,,Poď" chytil ma za ruku a potiahol ma so sebou. ,,Chceš zažiť tú najkrajšiu noc v živote?" Opýtal sa ma a ja som naprázdno prehltol. Pristúpil som bližšie a nasadol k nemu na motorku. Nevedel som ako sa mám chytiť, no on mi to ukázal.
,,Nie je jazdenie bez prilby nebezpečné?" Jeho vlasy mi viali do tváre a pravdu povediac trocha mi to vadilo.
,,O to je to vzrušujúcejšie nie?" Zastavili sme pred obrovským hotelom. Vstupovali sme do výťahu a on stlačil 14 poschodie. ,,Počkaj, moje prekrásne levanduľové púpä" podišiel ku mne, oprel ma o stenu a začal ma bozkávať na krku. Keď sa nadychoval dopovedal to ,,nemáš ty náhodou zajtra školu?" Odtrhol sa odo mňa a založil si ruky na hrudi.
,,Drahý Riccardo je piatok, zajtra žiadna škola."
Vyčaril na sebe úsmev ,,v tom prípade to bude naozaj skvelá noc." Jeho talianský prízvuk ma sám o sebe dosť vzrušoval. Výťah zastavil a on ma popadol za ruku. Bežali sme na koniec chodby a on vyťahoval kreditku. Otvoril dvere a už ma vyzliekal, mieril do postele. ,,Stačí Ricco, oukey" žmurkol na mňa a ja som mu uplne podľahol. Ležali sme na posteli a za ani nie 30 sekúnd som mal všetko zo seba dole. Je naozaj dobrý. Zo začiatku mi ho vzial do úst. Jemne ho hrýzol a olizoval. Jeho ruky blúdili po mojích stehnách a potom ich nasmeroval medzi moje polky. Krúžil prstom okolo mojej dierky a potom si ho naslinil a vrazil mi ho tam. Natiahol sa k mojím bradavkám a začal ich olizovať a jemne sať. Povytiahol sa vyššie a pozrel mi do očí. ,,Tvoje meno, môj najsladší?" Opäť ma pohrýtol a potom mi jazykom prešiel po uchu cez krk až späť k bradavkám. Moje vzdychy sa odrážali od stien izby a vytvárali ozvenu. ,,Tao..." snažil som sa mu odpovedať no pridal druhý prst. Nepočkal len išiel tam a zase späť. ,,ki" dopovedal som a pevne som zovrel vankúš v rukách. ,,Taoki, ach môj sladký Taoki. Ako sa ti to páči?" Hovoril moje meno, potichu, šepkal mi ho do ucha a prstami bol stále vo mne. ,,Otoč sa bude to lepšie." Poslúchol som ho a otočil som sa na brucho. Hlavu som ponoril do vankúša a nadvyhol som zadok. A to som dnes vyhlásil, že som hetero. ,,Ako to ty dobre poznáš" povedal a jazykom mi prešiel po chrbne až ku mojmu konečníku. ,,Si prekrásny, takého som ešte nemal." Takže som jeden z mnoha iných chlapcov. Teraz to vyznelo ako keby som šľapka. Napľul na moju dierku a hneď na to ho tam začal vsúvať. ,,Uvolni sa, miláčik a bude to ešte lepšie." Tie jeho slová už mi liezli docela na nervy ale ja som mu neodolal.
,,Spím s chlapom, už zas." Povedal som to do vankúša, tak aby to Ricco nepočul. Chytil ma za obe ruky a zdvyhol ma.
,,Pozri aký si úžasný, Tao." Pustil jednu moju ruku a nadvyhol mi tvár. Uvidel som sa v obrovskom zrkadle. Pohľadom som Ricca skúmal ako si to užíva ale po pravde ja už som začínal trpieť. Nachvíľu zo mňa vystúpil a sadol si na posteľ ,,no ták poď si pre mňa." Povedal a ja som poslušne chytil jeho penis a začal ho dráždiť. Dal som si ho celý do úst a potom som ho jemne okusoval. Nadvyhol ma a teraz ma prvý krát pobozkal. Jednou rukou mi držal bradu a vpíjal sa do mojích pier zatial čo druhou si ma pritiahol bližšie k sebe aby do mňa môhol opäť vstúpiť. Teraz som však ja mal v tom hlavnú ulohu. Zrýchlil som tempo, pretože už som takmer vrcholil, objal ma. Moj penis ostriekal naše spojené telá a onedlho sa aj on do mňa urobil. ,,Ak chceš môžeme sa ísť okúpať." Navrhol a ja som cez všetkú tú únavu súhlasil. Išiel skôr napustiť vaňu. Keď som vstúpil do kúpelne prebrala ma možno až prisilná vôňa levandule.
,,Miluješ levandule?" Opýtal som sa ho. Usmial sa a prikývol. Sadol som si oproti nemu, ale on ma jedným ťahom pritiahol k sebe a ja som citil jeho úd na mojom chrbte.
Nasledujúce ráno... Hotelová izba
,,Moja hlava," sadol som si ,,môj zadok" povedal som takmer beznádejne. Pozrel som sa vedľa seba ale Ricca som nikde nevidel. ,,Ricco?" Postavil som sa a prešiel celú izbu. Prešiel som do kuchyne kde na stole bol lístok a v ňom bolo písané
,,Dobré ráničko moja nádherná ruža. Mám prácu, budem rád ak sa tu ešte niekedy ukážeš. PS: V chladničke máš raňajky, robil som ich sám tak snáď ti padnú." Sadol som si na stoličku a prižmúril som jedno oko.
,,Tsss, aké pozorné. Aspoň, že mi povedal ruža a nie levanduľa." Keď som odchádzal a opúšťal hotel od nervov som kopal do všetkého čo sa dalo. ,,Ja som načisto sprostý" kopol som do kameňa. ,,Ja som to znova urobil" kopol som do okrasnej sošky. ,,Ja som sa vyspal s chlapom !!!!!!!!" Zakričal som na celú ulicu a chytil sa za hlavu, všetci sa po mne otočili. ,,Ehh.... no... herecký výkon chápete." Urobil som zopár kúskov pridal som úrivok z Rómea a Júlie a ľudia začali tlieskať. ,,To bolo o chlp" povedal som si pre seba.
,,Čo bolo o chlp?" Otočil som sa a takmer som vyskočil z kože.

Snaha o vysmyknutí, byla opravdu jenom snahou. Každičký můj pokus byl zmařen jeho silou, která si mě ještě k sobě víc přitiskla. Chodba byla dlouhá a my dnes měli třídu až na jejím konci. Ti, co byli na chodbě nás sledovali s otevřenými pusy a ti co byli ve třídě, se buď dívali nalepení na okna do chodby, nebo koukali jen zvědavé hlavy ze dveří. Měl chvilkami namyšlený výraz, potom zase tajemný, který hned vystřídala ďábelský a nakonec to skončilo u sladkého úsměvu, ten, tak ten patřil vyloženě jenom mě. Většinou jsem se dívala na něj nebo do země. Mu pozornost vůbec nevadila a ty davy lidí už vůbec. Nejhorší moment byl už před nosem, kdy naši spolužáci o nás ještě nevěděli, protože větší polovina byla už ve třídě, tak nás neměli možnost vidět. Měla jsem v plánu ruce konečně rozpečetit, ale když otevřel dveře, tak už bylo pozdě. Ruku v ruce jsme překročili práh.

Bylo to zmatené a nepochopitelné.